BRATISLAVA - Platy poslancov Národnej rady SR sa aj naďalej budú odvíjať od výšky priemernej mzdy v národnom hospodárstve. Plénum NR SR dnes totiž nepodporilo novelu zákona od ĽSNS, ktorej predstavitelia chceli, aby sa platy poslancov odvíjali od minimálnej mzdy. Poslanecký plat tak nemal byť stanovený ako trojnásobok priemernej, ale ako trojnásobok minimálnej mzdy.
Novela mala zároveň zrušiť vyplácanie odstupného pre poslancov, ktorým zaniká výkon ich poslaneckého mandátu. Podľa súčasnej legislatívy totiž patrí poslancovi po zániku jeho mandátu plat vo výške dvoch až troch mesiacov v závislosti od času, ktorý v parlamente strávil. "Každý poslanec si musí byť vedomý toho, že poslanecké miesto je časovo ohraničená pozícia na dobu určitú, a preto nárok na odstupné nie je opodstatnený," tvrdí ĽSNS.
Plénum nepodporilo ani ďalší návrh zákona z dielne ĽSNS. Išlo o novelu banského zákona, v ktorej chceli poslanci zakázať na Slovensku ťažbu bridlicového plynu a ropy hydraulickým štiepením, takzvaným frakovaním. Podľa predkladateľov ide o nebezpečnú a vysoko toxickú formu ťažby, ktorá kontaminuje vodu, pôdu a ovzdušie.
Zmeny v majetkových priznaniach neprešli
Poslanci nepodporili návrh hnutia OĽaNO, ktoré chcelo, aby majetkové priznania boli verejne dostupné. Ako povedala poslankyňa NR SR za hnutie Veronika Remišová, minulý rok zverejnila Transparency international Slovensko rebríček transparentnosti miest. „Ukázalo sa, že iba šesť primátorov zo 100 zverejňuje svoje majetkové priznania. Ak chceme, aby štát fungoval a bol transparentný, musíme začať od tej najnižšej úrovne. Nielen vo veľkej politike, ale aj v mestách a obciach existuje riziko, že starostovia, primátori a poslanci môžu zneužívať svoju funkciu na vlastné obohatenie. Na to, aby sme to mohli kontrolovať, potrebujeme minimálnu mieru otvorenosti, a to sú zverejnené majetkové priznania,“ povedala.
Remišová je aj komunálnou poslankyňou. Majetkové priznania na komunálnej úrovni však podľa nej končia zamknuté v trezore a nikto sa nedozvie, či nezneužívame svoju funkciu. „V tejto novele zákona chceme zaviesť povinnosť, aby majetkové priznania aj v samospráve museli byť zverejnené na webovej stránke,“ uviedla pre predstavení novely.
Druhú vec, ktorú chceli poslanci za OĽaNO upraviť v novele zákona o ochrane verejného záujmu, boli jednotné majetkové priznania pre všetky úrovne – mestá a obce, pre samosprávne kraje aj pre Národnú radu SR. Systém by sa zjednodušil, bol by prehľadnejší a lepšie kontrolovateľný. Zároveň v majetkových priznania by malo byť podstatne viac informácií ako doteraz.
Poslanci Sme rodina neuspeli, školské uniformy sa zavádzať nebudú
Školské uniformy sa ako možnosť odievania žiakov do zákona zavádzať nebudú. Poslanci Národnej rady SR dnes nepodporili novelu školského zákona od hnutia Sme rodina, ktorého predstavitelia takto chceli zotierať sociálne rozdiely medzi deťmi. "Na Slovensku je len zopár škôl, ktoré zaviedli vlastné školské uniformy a z ich reakcií vyplýva, že deti si školské uniformy pochvaľujú a veľmi rady ich nosia," tvrdili poslanci Sme rodina. Za najväčšiu výhodu uniformy považujú, že nevidno žiadne rozdiely medzi deťmi.
Hnutie chcelo novelou pomôcť aj deťom s rečovou chybou. "Na Slovensku čoraz viac detí trpí neschopnosťou používať správne jednotlivé hlásky alebo skupiny hlások v komunikácii. Dyslália patrí medzi najčastejšie poruchy schopnosti komunikovať. Znamená to, že dieťa niektoré hlásky vynecháva, zamieňa alebo zle vyslovuje," vysvetľovali poslanci s tým, že táto porucha by sa nemala podceňovať, keďže môže byť aj prvým príznakom vážnejšieho neurologického ochorenia alebo signalizovať poruchu sluchu alebo celkového vývinu.
Podľa Sme rodina by malo všeobecne platiť, že ak je reč dieťaťa nezrozumiteľná a jeho výslovnosť je niečím nápadná, mal by ho vyšetriť logopéd a pracovať s ním. "Preto sa navrhuje, aby bola dyslália zachytávaná a následne odstraňovaná už v materských školách," napísali v dôvodovej správe k návrhu novely.
Opoziční poslanci chceli právnou normou riešiť aj problematiku osemročných gymnázií. Tvrdia totiž, že v súčasnosti platné ustanovenie školského zákona o postupnom prechode na znížený počet žiakov v triedach osemročných gymnázií sa napĺňa len veľmi pozvoľna. "Stále pretrváva extrémne vypuklý problém najmä v Bratislavskom kraji, kde je značná koncentrácia gymnázií s osemročným štúdiom. Zo strany žiakov a ich zákonných zástupcov je enormný záujem o osemročné gymnáziá. Ten často niekoľkonásobne prekračuje stanovené limity, ktoré boli školám pridelené zo strany orgánov miestnej štátnej správy," uviedli poslanci. Preto navrhujú, aby sa postupné znižovanie počtov žiakov v osemročných gymnáziách predĺžilo do školského roku 2020/2021.
Návrh Pčolinskej umožniť materským školám pôsobenie logopéda neprešiel do druhého čítania
Poslanci NR SR nepodporili návrh poslankyne NR SR za hnutie Sme rodina Adriany Pčolinskej, ktorá chcela umožniť materským školám pôsobenie logopéda, ktorý by zabezpečoval odstránenie dyslálie a ďalších porúch reči u detí. „Na Slovensku čoraz viac detí trpí neschopnosťou používať správne jednotlivé hlásky alebo skupiny hlások v komunikácii. Dyslália patrí medzi najčastejšie poruchy schopnosti komunikovať. Znamená to, že dieťa niektoré hlásky vynecháva, zamieňa alebo zle vyslovuje,“ povedala Pčolinská.
Táto porucha by sa podľa nej nemala podceňovať, môže byť totiž aj prvým príznakom vážnejšieho neurologického ochorenia alebo signalizovať poruchu sluchu alebo celkového vývinu. „Všeobecne by malo platiť, že ak je reč dieťaťa nezrozumiteľná a jeho výslovnosť je niečím nápadná, mal by ho vyšetriť logopéd a pracovať s ním. Preto navrhujem, aby bola dyslália zachytávaná a následne odstraňovaná už v materských školách,“ uviedla.
Sopko chcel znížiť byrokraciu na školách, poslanci ho nepodporili
Poslanci NR SR nepodporili návrh novely zákona o výchove a vzdelávaní (školský zákon), ktorý predložil poslanec NR SR za hnutie OĽaNO Miroslav Sopko. Súčasné znenie školského zákona ustanovuje, že pedagogická dokumentácia školy alebo školského zariadenia sa vedie na tlačivách, podľa vzorov schválených a zverejnených ministerstvom školstva. Triedna kniha sa môže viesť aj v elektronickej forme. Triedna kniha vedená v elektronickej forme sa najneskôr na konci príslušného školského roka vytlačí v listinnej podobe, podpíše a opatrí odtlačkom pečiatky školy alebo školského zariadenia.
Nutnosť tlače triednej knihy je však podľa Sopka zbytočnou byrokratickou záťažou pre školy a školské zariadenia, pretože už v súčasnosti je možné aj v zmysle tohto zákona viesť triednu knihu elektronicky. Preto cieľom Sopkovej novely bolo prispieť k väčšej elektronizácii a informatizácii škôl a školských zariadení a zároveň aj ich odbremenenie od zbytočnej byrokratickej záťaže tým, že tlač triednej knihy by nebola povinná.
