BRATISLAVA – Doterajšie výsledky práce vlády v oblasti školstva sú veľmi slabé. V dnešnej diskusnej relácii TA3 V politike to uviedla poslankyňa Národnej rady SR Veronika Remišová (OĽaNO-NOVA).
Vláda sa podľa jej slov vo svojom programovom vyhlásení zaviazala zmeniť kontinuálne vzdelávanie, kreditný a kariérny systém učiteľov, prijímacie pohovory, či systematicky znižovať administratívnu záťaž škôl. "Doteraz sme sa v tejto oblasti neposunuli skoro nikde," podotkla poslankyňa.
Remišová upozornila, že nedošlo ani k sľubovanej optimalizácii škôl či auditu organizácií rezortu školstva. "Vieme, že organizácií je veľmi veľa, niektoré sa kompetenciami prekrývajú. Naposledy však minister školstva Peter Plavčan (nominant SNS) oznámil, že ich nestihol všetky ponavštevovať," skonštatovala s tým, že žiaci sú z roka na roka horší aj v testovaní PISA.
Poslankyňa parlamentu Eva Smolíková (SNS) tvrdí, že minister Plavčan nastúpil do funkcie v búrlivom období, keď doznievali štrajky učiteľov. "Podarili sa však rokovania na vláde a zabezpečenie financií. Minister začal pracovať, mal svoje predstavy, zorganizoval si skupinu expertov, ktorá začala pracovať na reforme, ktorú označil za najväčšiu reformu posledných 25 rokov," povedala. Úspešnosť rezortu školstva sa podľa jej slov prejavila aj počas slovenského predsedníctva v Rade EÚ.
Poslanec Národnej rady SR Branislav Gröhling (SaS) považuje rok Plavčana vo funkcii ministra za stratený. Ako tvrdí, už v prvom roku sa dalo zrealizovať množstvo vecí. "Minister ohlásil, že to bude najväčšia reforma za posledných 25 rokov. Skôr je to tak, že si zadefinoval nejaké problémy, ale keď pocítil minimálny odpor verejnosti alebo kohokoľvek, tak išiel do úzadia a povedal si, že to nebude riešiť," tvrdí Gröhling. Minister by mal podľa neho verejnosti vysvetliť, ako chce dosiahnuť sľubovanú reformu školstva.
Poslanec Národnej rady SR a predseda školského parlamentného výboru Ľubomír Petrák (Smer-SD) nevidí dôvod na paniku a tvrdé slová. Myslí si, že za posledný rok sa isté veci podarilo dosiahnuť, niektoré nie a niečo mohlo ísť rýchlejšie. Programové vyhlásenie vlády podľa neho vznikalo v hektickom období a pod tlakom, keď boli v uliciach učitelia. Väčšina požiadaviek a pripomienok učiteľov na štyri roky sa však, ako tvrdí, zapracovala. Dobrým smerom napreduje podľa Petráka aj zvyšovanie financovania školstva.
"Každý rok navyšovanie o 200 miliónov eur, šesťpercentné navyšovanie platov učiteľov každý rok. Myslím si, že je to krok dobrým smerom," podotkol. Ako tvrdí, jasne sa zadefinovalo, že sa bude robiť konsenzuálna reforma školského systému. V tomto smere bola podľa neho vzniknutá debata málo moderovaná. "Nesmerovala k tomu, aby sme počas tvorby tohto dokumentu hľadali dohody naprieč politickým spektrom a hľadali dohodu s tými, ktorí ju budú realizovať," povedal poslanec s tým, že žiadna reforma nie je bez podpory pedagógov možná.
