BRATISLAVA - Politickú situáciu a vzostup neofašizmu na slovenskej scéne si všímajú aj v zahraničí. Kotlebovci či Slovenské hnutie obrody neunikli pozornosti prestížneho denníka New York Times - a slová, ktoré si vyslúžili, pozitívne rozhodne nie sú.
Autorka v článku ilustruje vzostup Slovenského Hnutia obrody scénou, počas ktorej si Robert Švec uctieva pamiatku Jozefa Tisa v Čakajovciach - a padajú pritom pozdravy z obdobia klérofašistického Slovenského štátu. Ako tvrdí, dlhé roky bolo SHO iba malou a okrajovou neofašistickou kultúrnou organizáciou. Švec je však povzbudený natoľko, že sa rozhodlo transformovať hnutie na politickú stranu a pokúsi sa zabojovať o mandáty v parlamente.
Európski neofašisti vraj takto vystupujú z tieňa. Na Slovensku podľa NY Times získavajú miesta v regionálnych úradoch a takisto aj miesta v parlamente pozostávajúcom z niekoľkých strán - a dúfajú, že získajú moc. Aj keď sú stále iba na okraji európskej politiky, autorka upozorňuje, že sú pripomienkou toho, akou turbulentnou sa stala politika. „Teraz sú extrémisti a fašisti súčasťou systému," hovorí politológ Grigorij Mesežnikov.
Vzostup popularity krajne pravicových strán núti mnohých mainstreamových politikov orientovať sa viac doprava, populistická nálada nabudila tie najextrémistickejšie krajne pravicové zoskupenia - aj tie, ktoré flirtujú či priamo prijímajú fašistickú politiku, ktorej korene môžu byť vystopované až do druhej svetovej vojny.
Ako upozorňuje portál, Švec vstupuje do oblasti, kde dominuje Marian Kotleba. Tomu sa minulý rok podarilo prekvapiť v marcových parlamentných voľbách, kde získal až 14 mandátov. Predvolebné prieskumy mu pritom predpovedali iba tri percentá. Jeho výsledok bol podľa článku postavený na podpore mladých ľudí a ostatných prvovoličov. Po víťazstve v župných voľbách 2013 tak opäť šokoval.
New York Times pripomína, že Kotleba sa zvykol na verejnosti objavovať v uniformách pripomínajúcich. „Len čo sa on a jeho strana dostali do parlamentu, uniformy zmizli a jeho útoky na židov sa zmenili na útoky na imigrantov a rómsku menšinu v krajine," uvádza autorka. Pomáha si citáciou Michala Havrana, podľa ktorého sa kotlebovci zvykli ukazovať na rôznych pochodoch gayov, aby robili problémy, avšak už nechodia - boja sa vraj o svoj imidž.
Spomenutý je aj známy bloger Ján Benčík, ktorý sa venuje odhaľovaniu problémových ľudí na sociálnych sieťach - tie majú kotlebovci mimoriadne podchytené. Benčík je pre nich problémom. „Nazvali ma Židom a povedali, že by som mal zomrieť, zomrieť, zomrieť," vyjadril sa.
Článok sa venuje aj situácii v Banskej Bystrici. „Ak ste biely, heterosexuálny muž, pravdepodobne ste si nevšimli rozdiel pod županom Kotlebom," tvrdí jeden z aktivistov Rado Sloboda, no dodáva, že pre menšiny (ako napríklad Rómov) je to horšie. V centre mesta sa vraj cítia menej vítaní.
Iróniou je aj fakt, že Kotleba získal moc v Banskej Bystrici - centre protifašistického SNP „Sú proti Američanom, Maďarom, Židom, ľuďom čiernej pleti a Aziatom," tvrdí Stanislav Mičev, šéf Múzea SNP a hovorí, že Kotlebov odkaz je „fašizmus s elementami nacizmu".
Ako uvádza článok, Švec ako nový objav na neofašitickej politickej scéne vníma Kotlebu ako potenciálneho rivala. Obvinenie z príslušnosti k neonacizmu ale odmieta. „Keď Američania priniesli svoje vlajky do parkov alebo na verejné akcie, nikto nič nepovedal," tvrdí Švec a dodáva: „Keď to urobíme my, nazývajú nás neonacistami. Zaškatuľkovanie niekoho je najľahšou vecou." Rovnako to berú aj jeho prívrženci.
