BRATISLAVA – Dôvodom, prečo sa politické cesty predsedu SaS Richarda Sulíka a dnes už nezávislého poslanca Jozefa Mihála rozišli, nie sú diametrálne odlišné názory na migračný problém, ale skôr otázka komunikačných priorít.
„V zásade zastávam rovnakú pozíciu ako Richard Sulík. Nie som zástanca vítania, či dokonca pozývania migrantov na územie Slovenska. Zastávam názor, ktorý bol deklarovaný ako pozícia SaS pred rokom, rokom a pol,“ povedal Mihál v diskusii na TABLET.TV.
Slovensko by sa podľa neho malo v prvom rade snažiť prispieť k riešeniu problémov na Blízkom východe a Afrike, aby odtiaľ nemuseli ľudia utekať. „A keď už sa to deje, treba budovať záchytné tábory buď v tretích krajinách, či už je to Líbya alebo Turecko, alebo v krajinách prvého kontaktu, ako je Taliansko a Grécko, ale nepúšťať ich nekontrolovaným spôsobom do jednotlivých krajín Európskej únie,“ povedal Mihál.
Ak tu už však sú ľudia, ktorí na územie Európy ušli pred vojnou, je podľa neho povinnosťou liberálnej strany presadzovať, aby dostali pomoc. Tú by malo Slovensko poskytnúť na základe svojho vlastného rozhodnutia, a nie kvót nanútených z Bruselu. „Nesúhlasím s rétorikou, ktorá z migrantov robí nepriateľov Slovenska,“ povedal Mihál.
Najväčší rozdiel medzi ním a predsedom SaS v tejto téme vidí Mihál v jej priorizácii. „Rozdiel je v tom, že ja tému migrantov nepovažujem za natoľko závažnú, aby sme o nej hovorili od rána do večera,“ povedal. „Viete, migranti sú dôležitá téma, ale napríklad pre Nemecko, Veľkú Britániu a Francúzsko, kde idú skutočne až milióny migrantov a majú s tým veľký problém. Slovensko migranti obchádzajú,“ dodal Mihál.
„SaS vždy hovorila o ekonomických témach. Ale nie je normálne, keď predseda politickej strany, ktorá má veľmi dobrý program a poslanecký klub, väčšinu svojej rétoriky venuje migrantom. Niektoré statusy na sociálnej sieti ma dovádzali až do úžasu,“ podčiarkol nezávislý poslanec.
Od SaS očakával aj väčší dôraz na kritiku ruskej politiky na Ukrajine, najmä anexie Krymu. „Keď pred zhruba dvoma rokmi došlo k tým nešťastným procesom na Ukrajine a okupácii Krymu, my sme v SaS neboli schopní zaujať taký postoj, aký by som ja, ale aj naši občania, očakával od liberálnej strany,“ povedal. Na priamu otázku, či podľa neho Sulík schvaľuje obsadenie Krymu, Mihál odpovedal, že to zasa nie, ale že tejto téme nedáva takú prioritu, akú by si podľa neho zaslúžila.
„Náš problém s Richardom Sulíkom je širší a dlhodobejší. Komunikované dôvody možno boli trochu smiešne, rovnako ako vyjadrenie pána Hrabka,“ reagoval Mihál na slová publicistu Juraja Hrabka, podľa ktorého je téma migrantov ako dôvod rozchodu dvoch dlhoročných politických súputníkov rovnako nepravdepodobná, ako keby roztržku odôvodňovali rôznymi názormi na otázku Marťanov.
„Od volieb v roku 2012, kedy SaS prešla do parlamentu s odrenými ušami, som nebol spokojný s tým, akým spôsobom v SaS robíme. Keď prišiel v roku 2013 ten povestný súboj o kreslo predsedu Sulík vs Kollár, to bolo dosť dramatické a rozhodlo pár hlasov členov strany na kongrese,“ spomína Mihál. „Kreslo predsedu napokon obhájil Richard Sulík. Ja som sa vtedy pridal na jeho stranu. Keby som bol vtedy povedal svojim fanúšikom, aby volili Joža Kollára, história SaS by bola úplne iná,“ dodal s tým, že napríklad ľudskoprávne témy sú v dnešnej SaS dlhodobo odsúvané do úzadia.
Na otázku, či si vie predstaviť masovo úspešnú stranu, ktorá by aktívne presadzovala napríklad práva homosexuálov, Mihál odpovedal, že ťažko. „Slovensko je v týchto otázkach veľmi konzervatívne a aktívne propagovať tieto témy je pre stranu politická smrť. SaS bola takou stranou v rokoch 2010 a 2011 a tak skoro už tu taká strana nebude,“ povedal. Práva homosexuálov však podľa neho v tejto chvíli nie sú ťažiskovým problémom Slovenska.
„Tým je v prvom rade obrovská korupcia. Nie imigrácia, ale emigrácia. Veď len vo Veľkej Británii je údajne až 90.000 Slovákov. Chcem sa dožiť toho, aby sme po niektorých voľbách postavili takú vládu, ktorá bude mať ako prvý bod svojho programu reálny boj proti korupcii,“ vyhlásil Jozef Mihál.
Sám sa nechystá zakladať nový politický subjekt, rád by sa však pridal k niekomu, kto bude zodpovedať jeho politickým prioritám. „Bol by som rád, keby sa na Slovensku postavila občianska liberálna strana. S tým, že „liberálna“ dávam do zátvorky, lebo na Slovensku nie je čas na prílišné ideologizovanie. Mala by to byť v prvom rade občianska strana, protikorupčná, musí mať transparentné financovanie. A aby deklarovala, že nebude spolupracovať so Smerom Roberta Fica,“ povedal.
„V tom je mi napríklad sympatický Miro Beblavý, a preto som s ním nadviazal spoluprácu. Lebo on mohol byť súčasťou vlády Roberta Fica, ale odmietol ísť do takejto vládnej koalície. To je pre mňa človek, ktorý koná to, čo hovorí,“ dodal Mihál. „Rád prispejem svojimi znalosťami vznikajúcej alebo existujúcej strane, ktorej zameranie bude protikorupčné a bude programovo nastavená tak, aby sa riešili reálne problémy Slovenska a ľudí, ktorí tu žijú,“ dodal.
Na nadchádzajúcej schôdzi parlamentu bude Mihál koordinovať svoj postup s poslancami okolo Miroslava Beblavého. „Pridal som sa k Simone Petrík a Mirovi Beblavému, ktorí prinášajú do parlamentu zásadnú novelu zákona o rodičovskom príspevku. A k zákonu, ktorý napísal Miro Beblavý a jeho tím, ktorý hovorí o zlepšení platových podmienok zamestnancov v štátnej správe,“ povedal. „Dnes nie sme v roku 2010, ekonomika je skutočne v dobrej kondícii, ľudia zarábajú, je menej nezamestnaných, sú tu do roku 2020 ešte stále zdroje z Európskej únie. Tvrdím, že peňazí je dosť, len sa nesmú rozkrádať a musia sa rozdeľovať rozumnejšie,“ reagoval Mihál na otázku, odkiaľ chcú vziať zdroje na zvýšenie platov.
V parlamente sa chce venovať aj kritike návrhu rezortu sociálnych vecí. „Na marcovej schôdzi bude v parlamente zákon o službách zamestnanosti. De facto bude zakazovať privyrobiť si evidovanému nezamestnanému,“ povedal Mihál s tým, že sa chce aktívne zapojiť do rozpravy aj v prípade odvolávania ministra Jána Richtera na mimoriadnej schôdzi.
