BRATISLAVA - Dušan Kováčik by mal odstúpiť z funkcie špeciálneho prokurátora. Po OĽaNO-NOVA na to Kováčika vyzýva aj SaS. Podľa SaS by sa k tejto výzve mal pripojiť aj generálny prokurátor Jaromír Čižnár, ktorý jeho "prácu viackrát kritizoval".
O Kováčikovom pôsobení písal Denník N, podľa ktorého za osem rokov nepodal v 61 prípadoch ani jednu obžalobu. Podľa SaS je to nehorázne. "Pán Čižnár vie iniciovať voči Dušanovi Kováčikovi disciplinárne konanie, žiadame od neho, aby to urobil," povedal na dnešnej tlačovej konferencii Alojz Baránik. Iba tak sa dá podľa Baránika zistiť, či "obrana, ktorú Kováčik na svoju obhajobu používa, je oprávnená".
SaS si myslí, že ak sa na odchod Kováčika z funkcie vyvinie dostatočný tlak, špeciálny prokurátor by tomu mohol podľahnúť. "Tak, ako to bolo v prípade Jozefa Holjenčíka z Úradu pre reguláciu sieťových odvetví," zdôraznil predseda SaS Richard Sulík. Sulík si nevie predstaviť, že by Kováčik mal byť vo funkcii ešte nasledujúce roky. Ak Kováčik neodstúpi, je podľa Sulíka vhodné zamýšľať sa nad tým, ako zmeniť zákon, keďže "práve ten ho vo funkcii zabetónoval".
Hnutie OĽaNO-NOVA chce, aby sa na Kováčikovu činnosť bližšie pozrel parlamentný ústavnoprávny výbor. Má sľúbené podpisy piatich opozičných poslancov. SaS túto iniciatívu podporí. Prezentované čísla o Kováčikovej činnosti sú podľa Úradu špeciálnej prokuratúry manipulatívne prezentované. Tohto názoru je aj policajný prezident Tibor Gašpar. Úrad špeciálnej prokuratúry tvrdí, že Kováčik postupoval a postupuje pri vybavovaní všetkých spisov zákonným spôsobom. Komentovať "uvedené zavádzajúce a vymyslené či nepresné a pravdu ignorujúce vyjadrenia považuje za stratu času".
Ocenili Kiskovo rozhodnutie
Strana Sloboda a Solidarita (SaS) sa plne stotožňuje s názorom prezidenta Andreja Kisku, že prijatie zákona o jednokolovej voľbe županov je pokračovaním nepremyslených účelových politických návrhov. SaS reaguje po tom, čo vo štvrtok Kiska vrátil Národnej rade SR novelu volebného kódexu na opätovné prerokovanie. Parlament ich prijal 2. februára. „Preto vítame, že hlava štátu zákon vrátila a dáva poslancom Národnej rady SR príležitosť svoje nešťastné rozhodnutie zmeniť,“ uvádza SaS vo svojom stanovisku, ktoré poskytla hovorkyňa SaS Katarína Svrčeková.
„V čase, keď vláda deklaruje svoje zameranie na boj proti extrémizmu a prijímajú sa opatrenia v oblasti represie i vzdelávania mládeže, je nepochopiteľné, že to isté vládne zoskupenie organizovanému politickému extrémizmu pootvára len pár mesiacov pred voľbami ďalšie dvere k verejnej moci. Pritom to, aké tristné dôsledky na občanov má nástup extrémistov, vidíme na Banskobystrickom kraji,“ upozorňuje predseda SaS Richard Sulík a poslanci NR SR za SaS Martin Klus, Juraj Droba a Renáta Kaščáková. Zdôrazňujú, že s Marianom Kotlebom prišlo na župu nielen tradičné slovenské rodinkárstvo či zamestnávanie načierno, ale najmä pohŕdanie Slovenským národným povstaním, tmárstvo namierené voči umeniu a umelcom či oslavovanie predstaviteľov vojnového slovenského štátu.
„Preto nemôže byť v záujme žiadnej demokratickej politickej strany, aby iba zo strachu pred neúspechom vlastných kandidátov menila volebné pravidlá tak, aby sa zlepšovali vyhliadky politickým prúdom, ktoré v konečnom dôsledku chcú nastoliť diktatúru,“ dodávajú s tým, že prezidentovo rozhodnutie treba chápať ako vážny apel na koaličných poslancov. „Obzvlášť by si ho mala všimnúť strana Most-Híd, ktorá v druhom kole prezidentských volieb v roku 2014 podporila práve Andreja Kisku,“ uzatvárajú predstavitelia SaS.
Prezident Andrej Kiska vrátil Národnej rade SR až dve novely volebného kódexu na opätovné prerokovanie. Ide o jednokolovú voľbu na post predsedov samosprávnych krajov a novelu volebného kódexu, ktorá upravuje zloženie a činnosť okrskových volebných komisií pri krajských a komunálnych voľbách. Prezident v stredu podpísal novelu Ústavy, ktorou sa predĺži volebné obdobie orgánov vyšších územných celkov pre jedny voľby na päť rokov, a to pre voľby, ktoré budú v tomto roku.
Cieľom prvej novely volebného kódexu má byť zmena voľby predsedov samosprávnych krajov. Podľa súčasného právneho stavu, ak žiadny z kandidátov na predsedu samosprávneho kraja nezíska v prvom kole nadpolovičnú väčšinu platných hlasov, uskutoční sa druhé kolo. Parlamentom schválený zákon mení tento dvojkolový systém na jednokolový, v ktorom by sa predsedom samosprávneho kraja stal ten z kandidátov, ktorý získa najviac platných hlasov.
Podľa hlavy štátu je odôvodnenie takejto zmeny v roku konania volieb nízkou účasťou voličov a úsporou finančných prostriedkov neúplné a skresľujúce. Ako zdôraznil Kiska, slabý záujem je aj problémom prvého kola, v ktorom žiaden kandidát v doterajších voľbách nezískal viac ako 15 percent hlasov oprávnených voličov. Nízka účasť býva po každých voľbách do orgánov samosprávnych krajov predmetom politickej diskusie. „Táto opakujúca sa politická diskusia vždy po pár dňoch či týždňoch utíchla a zásadné zmeny sa nikdy neuskutočnili,” dodal prezident. Prezident vrátil schválený zákon parlamentu na opätovné prerokovanie s pripomienkami vypustiť ustanovenia zavádzajúce jednokolovú voľbu predsedov samosprávnych krajov.
