BRATISLAVA - Zákon o výchove a vzdelávaní (školský zákon) by mal podľa poslankyne Národnej rady Slovenskej republiky za SNS Evy Smolíkovej dovoľovať vytvorenie spoločnej triedy v strednej odbornej škole pre niekoľko príbuzných študijných odborov alebo pre niekoľko príbuzných učebných odborov. Poslanci dnes schválili jej návrh 119 hlasmi.
Podľa nej sa tak odstránia praktické problémy, keďže súčasné znenie školského zákona ustanovuje, že v strednej odbornej škole možno vytvoriť spoločnú triedu, iba ak na teoretické vyučovanie každého odborného predmetu možno zriadiť skupinu najmenej ôsmich žiakov toho istého študijného alebo učebného odboru.
Prax však podľa Smolíkovej ukázala, že uvedené ustanovenie je v niektorých prípadoch ťažko vykonateľné. Predložený návrh zákona podľa poslankyne uvedený problém rieši.
Poslanci taktiež schválili jej druhý návrh, ktorý odstráni výkladový nedostatok v zákone o pedagogických zamestnancoch a odborných zamestnancoch.
Schválený návrh zákona podľa nej jednoznačne spresňuje postavenie majstrov odbornej výchovy, učiteľov odbornej praxe a učiteľov umeleckej praxe, ktorí vykonávajú pedagogickú činnosť na pracovisku praktického vyučovania v systéme duálneho vzdelávania, ako pedagogických zamestnancov. „Keďže pracovisko praktického vyučovania je organizačná súčasť zamestnávateľa, v praxi vznikali nejasnosti, či reálne aj naďalej ide o pedagogického zamestnanca,“ uviedla poslankyňa.
Zákon sprísňujúci ochranu pôdy je v 2. čítaní
Ochrana pôdy by mala byť zakotvená v zákone viac, ako je tomu v súčasnosti. Návrh novely ústavného zákona z dielne poslancov za SNS Andreja Danka, Evy Antošovej, Jaroslava Pašku a Tibora Bernaťáka, posunuli poslanci NR SR do druhého čítania.
„Toto je asi prvý takýto závažnejší atak ochrany pôdy cez ústavu. Lebo to je ten zákon, ktorý by mal dávať rámec na ďalšie zákonné opatrenia, ktoré podľa môjho názoru nám tu chýbajú, respektíve máme ich, ale neuplatňujeme ich tak, ako by mali byť uplatňované,“ povedal v rozprave o návrhu novely ústavného zákona z dielne Slovenskej národnej strany (SNS) poslanec Martin Fecko (OĽaNO).
Podľa národniarov sa pod špekulatívnym nákupom rozumie nákup poľnohospodárskej pôdy s cieľom nevyužívať ho na poľnohospodárske účely, čo môže ohroziť postavenie domácich farmárov. „Po prijatí tejto ústavnej zmeny bude možné zákonom ustanoviť, že pôda bude môcť byť iba vo vlastníctve určitých zákonom stanovených osôb,“ uviedol podpredseda SNS Jaroslav Paška. V ústave by sa tak mala zakotviť definícia pôdy ako neobnoviteľného prírodného zdroja. Národniari tým chcú zároveň zabrániť, aby sa pôda vnímala ako tovar, ktorý môže hocikto kúpiť.
Predkladatelia argumentujú tým, že chcú vytvoriť podmienky ochrany pôdy pred neodôvodnenými zábermi na nepoľnohospodárske aktivity. Zákonom chcú podporiť dlhodobé koncepčné riešenie zvýšenia potravinovej bezpečnosti Slovenskej republiky a podielu slovenských potravinárskych výrobkov z domácich surovín na spotrebiteľskom trhu.
Za STK a EK menšie pokuty nebudú
Odstrániť neprimeranú tvrdosť zákona a zároveň motivovať všetkých prevádzkovateľov motorového vozidla vykonať technickú, resp. emisnú kontrolu čo najskôr a vyhnúť sa tak neprimerane vysokej pokute napravením svojho pochybenia, bolo cieľom predkladanej novely zákona o podmienkach prevádzky vozidiel v premávke na pozemných komunikáciách. Poslanci návrh zákona, ktorý predložili poslanci NR SR za SaS Miroslav Ivan, Milan Laurenčík, Martin Klus a Jana Kiššová, neposunuli do druhého čítania.
Zoznam zakázaných funkcií poslanca sa nerozšíri
Zoznam funkcií, ktoré nesmie vykonávať poslanec Národnej rady (NR) SR, sa rozširovať nebude. Plénum NR SR dnes totiž nepodporilo návrh novely ústavného zákona o ochrane verejného záujmu pri výkone funkcií verejných funkcionárov od opozičných poslancov Milana Laurenčíka a Martina Klusa (obaja SaS).
Opozícii sa nepodarilo zmeniť zákon o emisiach
Do druhého čítania neprešiel návrh novely zákona o obchodovaní s emisnými kvótami. Poslankyňa za stranu SaS Anna Zemanová chcela, aby minimálne 50 % finančných prostriedkov získaných z dražieb kvót bolo použitých na projekty znižovania emisií, na rozvoj energie z obnoviteľných zdrojov, či na zvýšenie energetickej efektívnosti. Ročne podľa nej ide o prostriedky v objeme približne 140 miliónov eur.
Podľa Zemanovej cieľom návrhu bolo dosiahnuť transparentnosť použitia výnosu z dražieb kvót. Zákon síce predpokladá podľa nej dohodu ministerstva financií a ministerstva životného prostredia, obsah dohody je však ponechaný na spomínané dve ministerstvá. Navrhovanou novelou zákona sa mal do procesu prijímania dohody včleniť ďalší subjekt kontroly.
