BRATISLAVA – Príliš dlhé váhanie Jozefa Holjenčíka pred rozhodnutím vzdať sa predsedníctva v Úrade pre reguláciu sieťových odvetví (ÚRSO) poškodilo úrad a vyvolalo politickú krízu, s ktorou sa teraz bude musieť vládna koalícia vyrovnať. V diskusii na TABLET.TV to povedal publicista Juraj Hrabko.
"Možno vznikne vládna kríza, ale to si musí vyriešiť koalícia samotná. Nikto ju nemôže poraziť, ak sa neporazí sama," reagoval na vyhlásenie predsedu Slovenskej národnej strany Andreja Danka, podľa ktorého by neriešenie problému s cenami energií mohlo spustiť prvú krízu tejto vládnej koalície.
Rozhodnutie Jozefa Holjenčíka odísť z postu predsedu ÚRSO bolo podľa Hrabka správne. "Spravil to, čo mal. Ale mohol to urobiť skôr. Jeho chybu nevidím až tak v cenách, to je z tohto uhla pohľadu vedľajšia záležitosť, ako v tom, že Jozef Holjenčík nebránil svoj úrad a svoje rozhodnutie," povedal Hrabko. "A fakt je aj to, že svojím zotrvávaním na mieste, okrem toho, že poškodil svoj úrad, vyvolal aj určitú politickú krízu," dodal.
Koalícia sa podľa neho bude musieť dohodnúť na ďalších krokoch. To znamená určiť kandidáta na post nového predsedu ÚRSO a zhodnúť sa na prípadných legislatívnych zmenách. Do hry však vstupuje aj prezident SR, ktorý nemusí navrhnutého kandidáta vymenovať. "Vláda bude musieť navrhnúť prezidentovi kandidáta na post predsedu. Je to rozhodnutie vlády, myslím, že koaličná zmluva to nerieši, lebo to nikto neočakával. Myslím si, že post patrí Smeru-SD a ten má väčšinu aj vo vláde. Takže asi navrhnú kandidáta a počkáme, čo urobí prezident," poznamenal Hrabko.
Kým nebude vymenovaný nový predseda úradu, bude ho riadiť podpredseda Miroslav Čelinský. Podľa Hrabka sú možné rôzne scenáre, od pomerne rýchleho vymenovania nového predsedu až po dlhodobý spor medzi prezidentom a vládnym kabinetom.
"Či vznikne pingpong medzi prezidentom a vládou? Možno áno, ale Robert Fico tiež vie, kto by mohol a kto nemohol byť priechodný. Koniec–koncov stretáva sa s prezidentom, je to otázkou konzultácie vopred, kým príde s nejakým menom. Ak nebude chcieť situáciu politicky využiť," poznamenal Hrabko. Ak by totiž prezident odmietol vymenovať navrhnutého kandidáta, automaticky by bol čiastočne zodpovedný za to, že ÚRSO nemá predsedu. "Ale osobne nevidím dôvod, aby prezident odmietol normálneho kandidáta iba preto, 'lebo Fico'. Je úlohou prezidenta dbať o to, aby úrady fungovali riadne," dodal Hrabko.
V tejto chvíli je podľa neho ťažké odhadnúť, či a do akých legislatívnych zmien sa koalícia pustí. V každom prípade má väčšinu v parlamente, takže je v jej moci realizovať zmeny. "Môže sa pustiť, nemusí. Je to na dohode koalície. Ale treba pritom dávať pozor na pravidlá Európskej únie, ktorá požaduje nezávislosť regulátora," upozornil Hrabko.
Traja poslanci sa mali ospravedlniť, namiesto toho prejav využili na nové útoky
Traja poslanci sa v stredu (1.2.) mali v pléne parlamentu ospravedlniť za svoje hanlivé výroky. Dvaja z nich, kotlebovci Milan Mazurek a Stanislav Mizík, síce v pléne vystúpili, ale namiesto ospravedlnenia využili tento priestor na nové útoky, tentoraz voči islamu. Generálny prokurátor Jaromír Čižnár v tejto súvislosti kritizoval imunitu poslancov za výroky v parlamente s tým, že ju zneužívajú a on osobne ju považuje za nadštandard.
Hrabko však zrušenie imunity na výroky v parlamente nepodporuje. "Je to iba názor pána Čižnára. Myslím si, že takto dnes debata nestojí, ani by nemala stáť. Je to veľký zásah do slobody prejavu," povedal. "Zaujímavé bude, ako si parlament s touto situáciou poradí. Ja totižto hodnotím vystúpenie oboch poslancov ako opätovné porušenie rokovacieho poriadku. Podľa môjho názoru sa opäť dopustili rovnakého prehrešku, aký konštatoval výbor (mandátový a imunitný, pozn. Teraz.sk). Ukáže sa, či parlament iba povie, že to nebolo ospravedlnenie, alebo, že to bol opäť rovnaký priestupok," povedal Hrabko. Ak by to parlament vyhodnotil ako nové porušenie rokovacieho poriadku, poslancom by totiž hrozila vyššia sankcia.
Tretí z poslancov, ktorí sa mali ospravedlniť za výroky, Igor Matovič (OĽaNO), sa namiesto toho ospravedlnil z celého rokovania parlamentu s odôvodnením, že má naliehavé pracovné povinnosti. Ukázalo sa však, že do rokovacej sály síce nevstúpil, v parlamente však bol, lebo v priestoroch Národnej rady SR organizoval tlačovú konferenciu.
"Istým spôsobom je milé, keď poslanec počas schôdze parlamentu, čo je jeho práca, argumentuje tým, že nemôže prísť, lebo má naliehavé pracovné povinnosti. Ale inak je to tragédia. Mal byť v rokovacej sále a mal sa ospravedlniť. Tlačová konferencia nie je dôvod, mohol ju spraviť o pol hodiny skôr alebo neskôr," reagoval Hrabko.
Hrabko sa vyjadril aj k otázke amnestií Mečiara
V diskusii sa Juraj Hrabko vyjadril aj k otázke amnestií Vladimíra Mečiara. Dve desiatky renomovaných právnikov sa podpísali pod vyhlásenie, podľa ktorého je amnestie možné zrušiť ústavným zákonom. Podľa iných, tiež renomovaných právnikov, to však možné nie je.
"Všetko sa dá. Je otázka, či je to správne, alebo nesprávne. Ja si myslím, že by to správne nebolo. Ale dá sa to, ak sa nájde viac ako 90 poslancov, jednoducho to odhlasujú," povedal Hrabko. "Ale znamenalo by to, že si parlament prisvojuje moc, ktorú mať nemá. Parlament môže prijať aj novú ústavu, ale nie so spätnou platnosťou. A vieme, že do budúcnosti už to vyriešené je, prezident nemôže prijímať amnestie takým spôsobom, ako to urobil Vladimír Mečiar. A myslím si, že neexistuje pochybnosť o tom, že to bolo zo strany Vladimíra Mečiara nehorázne porušenie práv," povedal Hrabko. Dodal, že za zmienku stojí aj to, že "napríklad Michal Kováč mladší sa svojich práv nijakým spôsobom nedomáha".
Hoci za prelomenie prezidentovho veta v prípade novely zákona o slobode náboženskej viery a registrácii cirkví hlasovalo až 103 poslancov, Hrabko sa s ich názorom nestotožňuje. Poslanci presadili, že na registráciu novej cirkvi už nestačí 20.000, ale bude treba až 50.000 členov. To by v budúcnosti mohol komplikovať zámer zaregistrovať na Slovensku napríklad Islamskú cirkev.
"Tých 50.000 ľudí, ktorých potrebujete na registráciu novej cirkvi, to nie sú hocijakí ľudia z ulice. Musia to byť občania Slovenska, o čom rozhoduje štát, kto bude jeho občanom, a musia mať trvalý pobyt na území Slovenska. Vidíme, že ani cirkvi, čo by mali 20.000 členov, ako to bolo doteraz, nám tu nerastú ako huby po daždi, ale podmienky sa sťažili. To je proti akejkoľvek logike," uzavrel Hrabko.
