ROZHOVOR s Maďaričom: Minister zhodnocuje uplynulý rok, pozrel sa na koncesie aj na ďalšie výzvy

-Rok 2016 priniesol pre rezort kultúry viacero významných pozitív. Nemrzí vás preto, že najdiskutovanejšou témou sa napokon stalo to, čo zostalo nedoriešené, teda zmena ohľadom tzv. koncesionárskych poplatkov? A že sa táto téma začala vnímať vo verejnosti ako osobný spor medzi Maďaričom a Dankom?-

To ma veľmi mrzí. Ja túto tému nevnímam osobne a nechcem o nej diskutovať v rovine politického sporu. Pre mňa ide o otázku posilnenia kultúry, demokracie, nezávislosti a zachovania protiváhy voči dezinformačným, konšpiračným a nehodnotným obsahom, ktoré mediálny trh v súčasnosti zaplavujú. Takto by sme to mali vnímať a takto som o tom ochotný aj naďalej diskutovať.

-Koncesie tak ostávajú pre vás výzvou aj do budúceho roka?-

 Áno, v tom kontexte, ktorý som spomínal.

-Budete teda zdôrazňovať, že zvýšenie úhrady za služby RTVS nie je iba o ekonomickom efekte?-

 Budem pripomínať, že dobre fungujúce verejnoprávne médiá pomáhajú vytvárať demokratické prostredie. Ak si uvedomíme, že v súčasnosti mienku výrazne ovplyvňujú dezinformačné, propagandistické mediálne kanály, že privátne médiá sa dostávajú do rúk oligarchov a finančných skupín, verejnoprávne médiá ostávajú ako posledné bašty možných serióznych, objektívnych a hĺbkových  informácií i kultúrnych obsahov väčšinového i menšinového charakteru. Platenie poplatku sa preto stáva občianskym demokratickým aktom, ktorý má obrovský benefit v posilňovaní demokracie. V tomto kontexte prišiel aj návrh na primerané zvýšenie koncesionárskych poplatkov, ktoré sa nemenili 13 rokov. Je potrebné zdôrazniť, že tento krok je súčasťou dlhodobej koncepcie "ozdravenia a renesancie" verejnoprávnych médií, ktorá už dnes prináša opätovnú dôveru divákov a poslucháčov. RTVS zaznamenal jasne zmerateľný progres v kvalite i dôveryhodnosti spravodajstva, zvýšil sa tiež podiel programov vo verejnom záujme. A ako jeden z posledných systémových krokov celkovej koncepcie prichádza zmena v nastavení štandardného financovania, tak ako je to prakticky všade v Európe, kde verejnoprávne médiá  uspokojujúco fungujú.

-Celé to však teraz "visí vo vzduchu" a akoby všetci čakali, čo bude. Slovenská národná strana trvá na tom, že nechce zvyšovať poplatky, vidí v ňom nepodložený ekonomický motív. Predseda národniarov Andrej Danko naznačil, že dodatočné zdroje by mohol RTVS nájsť aj úspornejšou prevádzkou...-

Ak som hovoril o tom, že RTVS dosiahol jasný kvalitatívny pokrok vo svojej programovej službe, je potrebné pripomenúť aj to, že predchádzajúce štyri roky hospodáril bez dlhov. No je to na úkor vnútorného dlhu, ktorý sa prejavuje v tom, že sa neinvestuje do novej technológie, do vybavenia regionálnych štúdií. Ak sa má ale RTVS rozvíjať, tohto vnútorného dlhu sa musí zbaviť.

-Stále sú tu ale dva odlišné zásadné postoje a situácia, ktorá, ak sa má začať meniť, potrebuje nový impulz. Vy už ste v médiách naznačili, že by ním mala byť voľba nového generálneho riaditeľa RTVS...-

Súvisí to s tým, čo som hovoril o vnútornom, investičnom dlhu, každý seriózny kandidát na šéfa RTVS bude s týmto stavom konfrontovaný a bude sa ním musieť zaoberať. Preto aj vo svojich projektoch budú musieť prezentovať svoj názor, či je podľa nich súčasný stav dostatočný na to, aby sa mohol RTVS rozvíjať, alebo nie. A ak budú konštatovať, že RTVS na rozvoj potrebuje ďalšie prostriedky, budúci riaditelia budú naznačovať riešenie. Voľba riaditeľa preto ovplyvní aj postoj koalície k celej záležitosti. Ak dá koalícia hlas kandidátovi, ktorý bude tvrdiť, že je potrebné zmeniť financovanie a zvýšiť koncesionárske poplatky, bude to nový moment pohľadu na vec. Ale na druhej strane, ak zvíťazí kandidát, ktorý bude tvrdiť, že telerozhlas vystačí s prostriedkami, ktoré má teraz, tak to môže koalíciu presvedčiť, že naplnenie zámeru z programového vyhlásenia vlády už nebude sledovať.

-Ešte pred témou financovania RTVS rezonovala téma kvót pre slovenskú hudbu. Tam prišlo k navýšeniu. Podiel slovenskej hudby v celkovej hudobnej dramaturgii rádií je výraznejší. Počúvajú sa vám rádia lepšie ako predtým?-

Ja, samozrejme, nie som a ani nemôžem byť ten, kto má dokonale napočúvané všetky rádiá, no aj ja som zachytil viac slovenských pesničiek. Všimol som si, že niektoré rádiá to robia prostredníctvom špecializovaných blokov, to už, samozrejme, je voľba ich dramaturgie. To dôležité je, že sa nepotvrdili obavy, že by viac slovenskej hudby spôsobilo zníženie počúvanosti či presuny v rebríčku počúvanosti a negatívne týmto spôsobom zasiahli rádiá. Nemáme podnety ani o poslucháčskej nespokojnosti, práve naopak. V momentoch, keď sa snažili niektoré rádiá túto iniciatívu podpory domácej tvorby dehonestovať, zhodiť, nestretlo sa to u poslucháčov s úspechom. Ich odozva skôr vyjadrovala to, že si slovenskú hudbu žiadajú a možno že ešte vo väčšej miere. Možno by som ja osobne v tomto prípade videl priestor na to, aby hudobní dramaturgovia aktívnejšie pracovali s pestrosťou vysielanej produkcie, aby sa nespoliehali len na osvedčené pesničky známych interpretov. Som presvedčený, že dobrých "rádioviek" aj od menej známych interpretov máme na Slovensku dosť.

 -Od nového roka sa zvýšilo percento podielu domácej produkcie, komerčné rádiá budú musieť hrať po novom 25 a rádiá RTVS 35 percent slovenskej hudby. Viaceré rádiá už opätovne požiadali RVR o udelenie výnimky. Sú medzi nimi aj tie mainstreamové, ktoré si nejednu kampaň postavili práve na tom, že hrajú slovenskú hudbu? Nezdá sa vám to čudné?-

Myslím si, že celkovo to vychádza z takých zabehaných stereotypov, z toho, že vsadíme na istotu – a prioritou budú svetové hity, pri ktorých je potenciálna skupina poslucháčov najväčšia. Podpora slovenskej produkcie znamená ťažšiu, náročnejšiu cestu, no som presvedčený, že v konečnom dôsledku prinesie benefit aj samotným rádiám.

 -Nečakali ste väčšiu podporu od samotných interpretov?-

Ale iste, bolo by logické, ak by slovenskí hudobníci niečo také aktívnejšie privítali. Možno v niektorých z nich zavládla obava, že ak podporia to, voči čomu je odmietavý postoj aj tých najpočúvanejších staníc, rádiá im to vrátia v podobe menšej hranosti, resp. ich nebudú hrať vôbec. O to viac si vážim tých, ktorí to verejne podporili. Viete, ono je to trochu absurdné, aby sme bojovali o to, aby sa v slovenských rádiách hrala slovenská hudba. Kde inde sa má hrať? Navyše, to percento, ktoré je povinné, predstavuje výrazne menší podiel domácej produkcie, ktorú rádiá musia zahrať oproti tej zahraničnej. Od tohto roku to bude štvrtina celkovej produkcie, čiže 75 percent stále môžu vyplniť svetové hity.

-Tak, ako možno zhodnotiť prvý rok podpory domácej hudobnej tvorby, bol tento rok aj premiérovým pre Fond na podporu umenia (FPU). Ako vnímate jeho činnosť?-

Ak si spomeniem, čo sprevádzali začiatky Audiovizuálneho fondu, je veľmi potešujúce, že Fond na podporu umenia dokázal hneď v prvom roku presvedčiť kultúrnu verejnosť o svojej zmysluplnosti a užitočnosti. Možno je to práve tým, že ľudia, ktorí v ňom pracujú ťažili zo skúseností ľudí, ktorí štartovali Audiovizuálny fond a preto sa dokázali vyvarovať niektorých vecí. Zástupcovia fondu si hneď na začiatku dali záležať na dobrej informovanosti žiadateľov o zmenách, nových pravidlách, ktoré nastali v dotačnom systéme. Vďaka fondu sa výrazne odpolitizoval systém prideľovania dotácií, teší ma, že sa zvýšilo zastúpenie odbornej verejnosti v celom procese a napokon, aj to, že FPU priniesol aj niekoľko pozitívnych noviniek pre samotných prijímateľov. Osobitne by som napríklad ocenil to, že kým predtým sa dotácia týkala len zrealizovaného diela, čo začínajúcim literátom výrazne komplikovalo situáciu, po novom mohli začínajúci spisovatelia dostať štipendium i na vytvorenie diela.

-Aké výzvy stoja pred FPU v ďalšom období?-

Spolu so zástupcami FPU sme už avizovali, že fond začne poskytovať aj dotácie viažuce sa na viacročné obdobie, ako prvých sa to týka veľkých festivalov. Výzvy budú vyhlasované v skorších termínoch, aby sa mohol skôr uzavrieť aj hodnotiaci proces, výzvou bude aj podpora kultúrnych a umeleckých centier, príprava výročí v roku 2018. Veľkou výzvou sa stáva možnosť, že v roku 2018 bude môcť FPU narábať s oveľa vyšším objemom financií. Súvisí to so vznikom Fondu na podporu kultúry národnostných menšín. Ten by mal mať k dispozícii podľa návrhu zákona osem miliónov eur. Aby oba fondy boli proporčne vyvážené aj z hľadiska financovania, návrh zákona ráta s tým, že FPU, ktorý poskytuje podporuje pre najväčšiu oblasť kultúrnych a umeleckých aktivít, bude môcť v roku 2018 disponovať so sumou 25 miliónov eur. Myslím si, že s touto sumou bude neštátna kultúra veľmi dobre saturovaná.

-Zvýšené zdroje by mohli rozšíriť aj portfólio podpory FPU?-

Už sme o tom hovorili s predsedom Rady FPU Petrom Michalovičom. Jedna z myšlienok je aktívnejšie podporovať a prezentovať slovenskú kultúru v zahraničí.

-Spomenuli ste Fond na podporu kultúry národnostných menšín. Splnomocnenec vlády SR pre národnostné menšiny László Bukovszky avizoval, že fond by mohol vzniknúť v júli tohto roku. Takéto načasovanie vidíte reálne?-

Návrh zákona bol v decembri zaradený do medzirezortného pripomienkového konania. Odhadujeme, že legislatívny návrh by sa mohol dostať na druhú schôdzu Národnej rady SR v tomto roku a ako sme si prepočítali ďalšie časové lehoty, malo by sa podariť nájsť priestory pre fond, zvoliť jeho orgány i vyhlásiť prvé výzvy na rok 2018. To podstatné však bude nájsť správnych ľudí. Na tom to všetko aj v tomto prípade stojí a padá – vybrať ľudí, ktorí budú vedieť so zverenými prostriedkami správne narábať, teda spravodlivo a účelne ich distribuovať na menšinovej kultúry.

-To už bude vlastne tretí podporný fond, ktorý vznikne pod vaším vedením rezortu.-

Áno, a priznám sa, celkom ma teší, že v každom období môjho vedenia rezortu sa takéto niečo podarilo. O Audiovizuálnom fonde sa už jasne hovorí, že oživil oblasť audiovizuálnej tvorby, rovnako to má "našliapnuté" Fond na podporu umenia a bude pre mňa zadosťučinením, ak vytvoríme dobre fungujúcu trojicu – teda aj spolu s fondom pre menšinovú kultúru, ktorá je dôležitou súčasťou našich kultúrnych tradícií.

-Ešte jedna otázka smerom k Audiovizuálnemu fondu. Rozpočet na rok 2017 ráta s dvojnásobnými zdrojmi (zo štyroch na 9,5 milióna eur), čo súvisí aj s možnosťou preplácať filmovým spoločnostiam 20 percent oprávnených nákladov, ak pri svojich produkciách na Slovensku investujú najmenej dva milióny eur. Vy ste avizovali rokovania s ministerstvom financií o znížení minimálnej investovanej sumy. Pokračujú tieto rokovania?-

Áno, rokovania pokračujú. Uvedomujeme si, že súčasné podmienky sú zaujímavé pre veľké zahraničné filmové produkcie, menej pre tie naše domáce s menšími rozpočtami, a tak navrhujeme znížiť sumu, ktorá musí byť preinvestovaná. Zdá sa, že na ministerstve financií sa začínajú prikláňať k nášmu pohľadu a je tu priestor, aby sme na budúci rok mohli prijať novelu zákona, ktorý by znížil limit z dvoch na jeden milión. Možno aj menej, vyhodnocujú to experti, v každom prípade je to spôsob, ako ešte viac urobiť produkciu na Slovensku zaujímavú nielen pre zahraničné, ale aj slovenské spoločnosti.

-Jedným z argumentov je ekonomický efekt, tvorba pracovných miest a generovanie ďalších zdrojov, ktoré takéto investície prinášajú. To isté sa týka kreatívneho priemyslu, ktorý dostal skutočne štedrú výzvu - 50 miliónov z eurofondov. Žiadatelia sa môžu o granty z tejto výzvy uchádzať do konca februára. Aký je zatiaľ záujem?-

Vychádzajúc zo skúseností predpokladáme, že žiadosti budú prichádzať najmä v posledných týždňoch trvania výzvy, no už teraz vieme potvrdiť veľký záujem. Po zverejnení výzvy sme organizovali viaceré semináre, na ktorých sa zúčastnili viac ako dve stovky záujemcov – samotní žiadatelia i tí, ktorí pripravujú tieto žiadosti. Teší ma to, o to viac, že aj v tejto oblasti ide o koncepčnú snahu. V minulom volebnom období sme začali proces tým, že sme vytvorili štúdiu o kreatívnom priemysle, na ňu sme naviazali stratégiu rozvoja kreatívneho priemyslu, súčasne sme sa zamerali sa na získanie prostriedkov pre túto stratégiu. Vytvorili sme akčný plán, na ktorý sme mohli naviazať zdroje EÚ a hneď ako bola schválená prioritná os, začali sme debatu s prijímateľmi po celom Slovensku. Čiže je to premyslená koncepcia a ľudia sú na to pripravení. Za potrebné považujem tiež spomenúť, že táto oblasť je dôležitá z hľadiska našej celkovej snahy meniť pohľad na kultúru. Zmeniť súčasnú optiku, ktorá na kultúru hľadí ako na pasívneho prijímateľa zdrojov, na, naopak, aktívneho tvorcu ekonomických benefitov, vrátane tvorby nových pracovných miest. Veď v rámci tejto výzvy by sa malo vytvoriť najmenej 1000 nových pracovných miest, pričom žiadatelia budú povinní ich tri roky udržať. Takže toto je príklad, že ak sa do kultúry investuje, dokáže generovať zisk.

-Ďalším príkladom bude rozpočet pre ministerstvo? Oproti minulému roku je o 20 percent vyšší...-

Aj v predchádzajúcich rokoch sa navyšovala suma pre kultúru, no kým vtedy išlo o pár miliónov, v tomto roku je to takmer 41 miliónov, a to je už razantný nárast. Teším sa z toho a veľmi by som si želal, aby to pokračovalo aj v budúcnosti. Samozrejme, musíme byť realistami. Tohtoročný rozpočet v každom prípade umožní pokračovať v strategických projektoch - rekonštrukcii SNG, dokončení rozšírenia Múzea holokaustu v Seredi i pokračovaní digitalizácie nášho kultúrneho dedičstva. Je tu tiež výrazný priestor pre intenzívnejšiu obnovu Pamiatkového fondu, keďže sa zdvojnásobuje objem finančných prostriedkov v dotačnom systéme Obnovme si svoj dom.

 -Ten si prilepšil o približne sedem miliónov. Je to zásadná finančná injekcia, ktorá pomôže výrazne zlepšiť stav našich pamiatok?-

S obnovou kultúrneho dedičstva sa začalo pred takmer dvomi desaťročiami v rámci programu Obnovme si svoj dom. Za ten čas sa podarilo veľa vecí, každoročne to dokumentuje aj ocenenie Fénix – pamiatka roka. A stav našich pamiatok je výrazne lepší, ako tomu bolo na začiatku 90. rokov. No už pri počiatkoch dotačného programu sa hovorilo, že každoročne by bolo potrebných na tieto účely aspoň desať miliónov eur. My sme postupne navyšovali sumu pre túto oblasť, dostali sme sa až na približne šesť miliónov. Ale ak máme dnes 12 miliónov a dokázali by sme mať zdroje na tejto úrovni niekoľko rokov za sebou, výrazne by sme sa v obnove pamiatkového fondu posunuli. A opäť, ak dokážeme takto zreštaurované hodnoty spojiť s možnosťami napríklad v oblasti cestovného ruchu, nepôjde o náklady, ale investície, ktoré sa vrátia. Budem preto bojovať, aby sme rovnaké zdroje mali k dispozícii aj o rok.

 -Spomínali ste pokračovanie v strategických projektoch. Aké sú ďalšie výzvy pre rezort kultúry?-

Určite je to aj príprava výročí, ktoré pripadajú na rok 2018, ako napríklad 100. výročie vzniku ČSR či 25. výročie vzniku SR, no rovnako bude na výročia bohatý aj rok 2019, keď si pripomenieme i 100. výročie úmrtia M. R. Štefánika. Chcel by som preto, aby vláda vyhlásila rok 2019 za Rok M. R. Štefánika. Výzvou je už spomínané zriadenie fondu pre menšinovú kultúru a tiež vypracovanie stratégie ochrany pamiatkového fondu a takisto akčný plán tejto ochrany. To práve nadväzuje na predpoklad, že sa podarí udržať navýšené prostriedky na obnovu pamiatok. A bol by som rád, ak  by pre nás stále ostalo výzvou aj primerané financovanie RTVS.

-Vy ste nielen minister, manažér, ale aj aktívny umelecký tvorca. Posledným počinom boli texty pre nový album Marcela Palondera. Robíte v súčasnosti na niečom novom?-

Pýtate sa v správnom čase, ale keďže som ako každý umelec poverčivý, veľa neprezradím. No priznávam, voľno na prelome rokov chcem využiť i na to, aby som sa pustil do nápadov, ktoré nosím v hlave.