SEREĎ - Expozícia Múzea holokaustu v Seredi sa stala prvou v rámci Slovenského národného múzea (SNM), ktorá návštevníkom ponúkne aj výklad v posunkovej reči. Práve dnes v spolupráci s Trnavskou asociáciou sluchovo postihnutých sprístupnili v múzeu videosprievodcu pre nepočujúcich.
Bývalá väzenkyňa sa vrátila do koncentračného tábora Sereď po 74 rokoch: Ťažký boj s emóciami
Jaroslav Cehlárik je riaditeľom Trnavskej asociácie sluchovo postihnutých, pod rukami ktorých aplikácia vznikala. Ako uviedol, na projekte pracovali samotní nepočujúci. Jeho úlohou ich bolo povzbudiť. "Mnohí nepočujúci majú pocit, že niektoré veci nedokážu, práve preto som veľmi hrdý, že sa podarilo tento projekt zrealizovať," uviedol Cehlárik.
Aplikácia funguje na princípe QR kódov – malých nálepiek, ktoré sú umiestnené v blízkosti expozície. "Sú tam umiestnené dva rôzne QR kódy - na prvom je zabezpečené spojenie s tabletom, pri ktorom nie je potrebné pripojenie na internet. V prípade ak nepočujúci má svoj vlastný mobil s internetovým pripojením, využije druhý kód, ktorý si môže odfotiť. Ak má však problém s internetom, veľmi dlho sa výklad načítava. Najlepšia je preto prvá nálepka, ktorá priamo spolupracuje s tabletom bez potreby internetového pripojenia," uviedol riaditeľ, pričom by privítal, ak by o podobnú aplikáciu prejavili záujem i ďalšie slovenské múzeá.
Zároveň zdôraznil, že takúto aplikáciu je možné urobiť predovšetkým v múzeách so stálou expozíciou. "Nie je možné, aby sme tieto materiály vyrábali každý mesiac," konštatoval, pričom v pláne majú ešte zostavenie brožúry, ktorá bude návodom pre nepočujúcich, ktoré múzea môžu navštíviť.
Podujatie sa uskutočnilo pod záštitou europoslankyne Jany Žitňanskej (NOVA). "Myslím si, že dnes viac ako v minulosti je potrebné sprístupňovať našu minulosť všetkým ľuďom, to znamená, že aj nepočujúcim, pretože vieme veľmi dobre, že v minulosti neboli terčom nacistického a fašistického režimu len Židia, Rómovia, ale aj ľudia so zdravotným postihnutím. Preto je dôležité, aby sme nezabúdali, že aj títo ľudia boli kedysi nechcení a musíme im aj dnes zabezpečiť, aby mali možnosť sa dozvedieť o histórii viac. Len vtedy, keď poznáme dobre svoju históriu, vieme sa poučiť a vieme možno predísť nejakým ďalším chybám," uviedla europoslankyňa.
V zahraničí podľa nej existuje množstvo múzeí, ktoré sprístupňujú svoje expozície všetkým skupinám ľudí vrátane zdravotne postihnutých. "Vo vzťahu k posunkovému jazyku si myslím, že v prvom rade musíme prijať dobrý zákon, ktorý bude definovať všetky oblasti, ktoré by mal obsahovať, aby sa ten jazyk mohol študovať, aby sa mohli vzdelávať tlmočníci do posunkového jazyka čo napríklad na Slovensku dnes nie je možné," konštatovala.
Zároveň dodala, že jednou z najdôležitejších vecí, ktoré je potrebné zabezpečiť vo vzťahu k posunkovému jazyku je, aby nepočujúce deti mali možnosť od útleho detstva sa v ňom vzdelávať, dorozumievať a naplno žiť, fungovať, študovať a aj sa zamestnať.
Vedúci Múzea holokaustu v Seredi Martin Korčok zdôraznil, že na Slovensku je približne 200.000 sluchovo postihnutých ľudí, z ktorých nízke percento prišlo úplne o sluch. Len veľmi málo múzeí na Slovensku ponúka niečo viac ako textovú podobu expozície. "Naše múzeum je zamerané na prevenciu proti rasizmu, xenofóbii, antisemitizmu a vlastne na všetky ľudsko-právne otázky. Aj toto je jedna z nich. Preto sme veľmi uvítali spoluprácu s Trnavskou asociáciou sluchovo postihnutých a som rád, že naše historické texty, ktoré sprievodcovia bežne ponúkajú návštevníkom, sme mohli dostať audiovizuálne aj do posunkovej reči a tak sa naše múzeum otvorilo širšiemu počtu návštevníkov," uviedol.
Dodal, že mnohí si myslia, že posunková reč je jednotná pre celý svet. "Nie je to pravda, je v podstate geograficky obmedzená a tí, ktorí posunkujú v slovenčine, nemusia rozumieť nepočujúcim z iných krajín. Práve preto je táto aplikácia určená predovšetkým návštevníkom, ktorí posunkujú v slovenčine," uzavrel.