BRATISLAVA - Zrušenie amnestií udelených v roku 1998 vtedajším zastupujúcim prezidentom Vladimírom Mečiarom na trestné činy súvisiace s únosom syna exprezidenta Michala Kováča a so zmarením referenda nie je právne možné. V diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 to dnes povedal poslanec Smeru-SD Miroslav Číž, ktorý síce tieto amnestie odsudzuje, no trvá na tom, že sa nemajú zaťahovať do politického zápasu.
„Ak nechceme porušiť princípy právneho štátu, nemôžeme zrušiť amnestie," zdôraznil s tým, že zrušenie Mečiarových amnestií parlamentom by bol nebezpečný precedens.
Podobný názor zastáva aj podpredseda parlamentu Jaroslav Paška (SNS), podľa ktorého by sa amnestiami nemali zaoberať politici, ale právnici. Parlament podľa neho nemôže plniť politickú požiadavku prezidenta Andreja Kisku, ktorý na pohrebe Michala Kováča vyzval politické elity v parlamente, aby umožnili zrušenie Mečiarových amnestií. Paška je však za hľadanie právneho riešenia, ktoré neuškodí Slovensku, politické riešenie si vie predstaviť vo forme gesta, napríklad politickou deklaráciou.
Poslanec za OĽaNO-NOVA Ján Budaj, naopak, opäť poslancom predloží návrh na zrušenie Mečiarových amnestií. Len parlament totiž podľa neho môže prijímať a meniť ústavné zákony, čo znamená, že môže umožniť prezidentovi rušiť amnestie.
„Parlament by nemal ďalej blokovať priechod spravodlivosti," vyhlásil Budaj. Rovnako sa vyjadril aj predseda strany OKS Ondrej Dostál (SaS). „Riešenie je v rukách politikov, súdy už urobili, čo mohli," konštatoval a dodal, že ústava momentálne neumožňuje prezidentovi rušiť alebo meniť už udelené amnestie. „Zrušenie amnestií je z právneho hľadiska možné, z morálneho nevyhnutné," uzavrel Dostál.
Výberová chronológia udalostí týkajúcich sa amnestií Vladimíra Mečiara
Expremiér SR Vladimír Mečiar vydal 3. marca 1998 v zastúpení prezidenta SR rozhodnutie o amnestii vzťahujúcej sa na trestné činy v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda a tiež v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny.
Kresťanskodemokratické hnutie (KDH) už dlhé roky navrhovalo zrušenie týchto amnestií. V prípade zrušenia Mečiarových amnestií, premiér Robert Fico uviedol, že Smer-SD je len za prijatie deklaratórneho ústavného zákona, ktorý by ich odsúdil.
3. marca 1998 - Vtedajší premiér SR Vladimír Mečiar vydal v zastúpení prezidenta SR rozhodnutie o amnestii vzťahujúcej sa na trestné činy v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda a tiež v súvislosti so zavlečením Michala Kováča ml. do cudziny. Malo sa zastaviť trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s prípravou a vykonaním referenda z 23. mája a 24. mája 1997 a nemalo sa nezačínať, a ak sa začalo, malo sa zastaviť trestné konanie pre podozrenie z trestných činov, ktoré mali byť spáchané v súvislosti s oznámeným zavlečením Ing. Michala Kováča, narodeného 5. decembra 1961, do cudziny, ku ktorému malo dôjsť 31. augusta 1995.
7. júla 1998 - Oznámil premiér SR Vladimír Mečiar ďalšiu amnestiu, ktorou sa odstránili nepresnosti vo výrokoch predchádzajúcej amnestie (z 3.3.1998), ktoré urobila vo výklade Generálna prokuratúra SR. Podstata predchádzajúcej amnestie ostala rovnaká.
8. decembra 1998 - Po parlamentných voľbách v SR nový premiér, zastupujúci prezident SR Mikuláš Dzurinda podpísal Rozhodnutie o amnestii. Vypustením niektorých článkov z rozhodnutí o amnestii, ktoré udelil jeho predchodca a zastupujúci prezident SR Vladimír Mečiar 3. marca a 7. júla 1998, umožnil Mikuláš Dzurinda svojím rozhodnutím konať v kauzách "Zmarené referendum" a "Únos občana Michala Kováča ml.".
4. februára 1999 - Ústavný súd SR rozhodol, že žiadnu amnestiu nemožno ani zrušiť ani zmeniť.
11. februára 2000 - Návrh ústavného zákona, ktorým sa rušia niektoré amnestie Vladimíra Mečiara a Mikuláša Dzurindu, podal v parlamente poslanec Národnej rady (NR) SR a podpredseda Kresťanskodemokratického hnutia (KDH) Vladimír Palko. Poslanci NR SR návrh KDH neschválili.
29. septembra 2000 - Poslanci NR SR za KDH predložili na rokovanie parlamentu návrh ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií. Plénum NR SR predložený návrh neschválilo. Na prijatie ústavného zákona bola potrebná dvojtretinová väčšina, t.j. 90 poslaneckých hlasov.
14. marca 2002 - Poslanci NR SR za KDH opätovne predložili na rokovanie parlamentu návrh ústavného zákona na zrušenie Mečiarových amnestií. Plénum NR SR predložený návrh neschválilo.
20. decembra 2002 - Najvyšší súd (NS) SR na neverejnom zasadnutí zamietol sťažnosť Generálnej prokuratúry SR proti zastaveniu trestného stíhania v kauze zavlečenia Michala Kováča ml. do cudziny. Senát NS SR konštatoval, že prípad podlieha amnestii expremiéra SR Vladimíra Mečiara z roku 1998. Vychádzal pritom z predchádzajúcich rozhodnutí Ústavného súdu SR. Rozhodnutie NS SR bolo právoplatné a nebolo možné proti nemu podať odvolanie.
25. apríla 2005 - Poslanci za KDH po štvrtý raz predložili do parlamentu ústavný zákon o zrušení amnestií udelených bývalým premiérom SR Vladimírom Mečiarom.
18. mája 2005 - Plénum návrh KDH neschválilo. Za zrušenie Mečiarových amnestií hlasovalo 65 zo 132 prítomných poslancov, 54 bolo proti a 13 sa zdržalo hlasovania.
29. septembra 2006 - Poslanec KDH Daniel Lipšic predložil opäť návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií. Kresťanskí demokrati sa tak po piaty raz pokúsili zrušiť amnestie.
19. októbra 2006 – Poslanci opätovne neschválili návrh KDH. Snemovňa akceptovala návrh spravodajkyne Kataríny Tóthovej (ĽS-HZDS), aby sa parlament ďalej týmto návrhom nezaoberal. Zo 131 hlasujúcich návrh podporilo 78 koaličných poslancov, proti bolo 52 členov opozície a József Bérényi (SMK) nehlasoval.
26. septembra 2008 - Príslušný návrh ústavného zákona o zrušení Mečiarových amnestií podali do parlamentu poslanci za KDH po šiesty raz.
28. októbra 2008 - Plénum NR SR hlasovaním rozhodlo, že amnestie ostávajú naďalej v platnosti. Za zrušenie Mečiarových amnestií hlasovalo 65 zo 132 prítomných poslancov, 54 bolo proti a 13 sa zdržalo hlasovania. Na prijatie ústavného zákona je potrebná trojpätinová väčšina poslancov, teda 90 hlasov.
31. mája 2011 - Poslanci NR SR posunuli do druhého čítania návrh ústavného zákona, ktorý ruší tzv. Mečiarove amnestie z roku 1998. Okrem koaličných poslancov kladne zahlasovali aj všetci prítomní poslanci SNS, zo Smeru-SD ako jediný prispel svojím hlasom Ján Počiatek.
22. júna 2011 - Vláda SR súhlasila s poslaneckým návrhom na vydanie ústavného zákona o zrušení niektorých rozhodnutí o tzv. Mečiarových amnestiách.
3. februára 2012 - Amnestie vtedajšieho zastupujúceho prezidenta Vladimíra Mečiara ostávajú v platnosti. Poslancom sa opäť nepodarilo schváliť ústavný zákon, ktorý by Mečiarove amnestie zrušil.
