BRATISLAVA - Ustanoviť právnu reguláciu lobingu, práva a povinnosti lobistov a verejných činiteľov, ako aj zabezpečiť transparentnosť lobingových aktivít. To je cieľom návrhu zákona o lobingu, ktorý na októbrovú schôdzu NR SR predložili poslanci opozičného hnutia Sme rodina Boris Kollár, Milan Krajniak, Peter Pčolinský, Adriana Pčolinská a Peter Štarchoň.
Podľa návrhu právnej normy má mať lobista právo zúčastňovať sa verejných schôdzí NR SR a jej výborov a na rokovaní poradných orgánov ústredných orgánov štátnej správy. Ak splní zákonné podmienky, bude tiež môcť vystúpiť s časovo ohraničeným príspevkom. Lobista má zároveň dostať možnosť požadovať, aby jeho stanovisko bolo zverejnené vecne príslušným orgánom verejnej moci.
Na druhej strane bude lobista povinný v prípade uskutočnenia lobistického kontaktu s verejným funkcionárom oznamovať pravidelne, písomne i elektronicky zoznam stretnutí a dôvod lobistického kontaktu. Ide o povinnosti, ktorých plnenie má za cieľ zabezpečiť transparentnosť činnosti lobistu. Za priestupok spáchaný nedodržaním povinností navrhuje Sme rodina uložiť lobistovi pokutu až do výšky 50.000 eur alebo zákaz činnosti do piatich rokov.
Návrh zákona ďalej hovorí, že verejný funkcionár nesmie vykonávať lobing a nesmie prijať akúkoľvek výhodu od lobistu. Zároveň aj verejní funkcionári majú byť povinní zverejniť pracovné schôdzky s lobistami za uplynulý polrok.
Právna norma počíta s tým, že ak je lobing vykonávaný ako podnikanie, za odplatu a v prospech tretích osôb, bude ho možné vykonávať len na základe živnostenského oprávnenia. Návrh však umožňuje vykonávať lobing aj bez tohto oprávnenia, a to vtedy, ak nie je vykonávaný ako podnikanie, je bezodplatný, alebo len v prospech osoby, ktorá lobuje. Napríklad stavovské organizácie alebo združenia podnikateľov budú môcť vykonávať lobing v prospech svojich členov aj bez povinnosti mať živnostenské oprávnenie na túto činnosť. Počíta sa aj s vytvorením zoznamu lobistov a registrácia v ňom má byť povinná.
Sme rodina tvrdí, že vo viacerých tradičných demokratických krajinách, ale aj v samotných inštitúciách EÚ, je lobovanie legitímnou participáciou občanov na ovplyvňovaní rozhodovania držiteľov štátnej moci a je právne regulované. "Lobing je však na Slovensku často spájaný s korupciou a klientelizmom. Sme svedkami každodenných príkladov, ktoré odôvodňujú potrebu vzniku právneho predpisu upravujúceho lobing, ktorý by jasne uviedol na správnu mieru obsah tohto pojmu a urobil tento proces pre občanov transparentným a prehľadným," uviedli predkladatelia zákona.
Opozičné hnutie pripomína, že v súčasnosti už existujú ustanovenia, ktoré regulujú správanie sa tak štátnych a verejných zamestnancov, ako aj verejných funkcionárov pri výkone ich povolaní, resp. funkcií. Rovnako sú upravené aj sankcie za porušenie povinností. "Chýba však regulácia na strane tých, ktorí lobing vykonávajú, teda na strane lobistov," dodáva Sme rodina.
