BRATISLAVA - Európska komisia (EK) chce docieliť, aby majitelia pozemkov, na ktorých sú environmentálne záťaže, spolufinancovali ich odstraňovanie. Mnohé z týchto záťaží na Slovensku ale vznikli ešte pred rokom 1989, keď vlastnícke vzťahy fungovali inak, čo sa snaží EK vysvetliť slovenské ministerstvo životného prostredia. V rozhovore to vyhlásil štátny tajomník ministerstva životného prostredia Norbert Kurilla.
Pozemky s environmentálnymi záťažami na Slovensku podľa Kurillu v súčasnosti neraz vlastnia pomerne chudobní ľudia, ktorí nemajú prostriedky na spoluúčasť pri odstraňovaní nebezpečných ložísk odpadov. "Vedieme o tom s Európskou komisiou dialóg a snažíme sa vysvetliť, ako fungovalo súkromné vlastníctvo za komunizmu," uviedol počas rozhovoru.
Odstraňovanie týchto záťaží, napríklad gudrónových jám, teda ropných odpadov, niekedy sťažuje aj zložité určovanie zodpovednej osoby, ktorá sa má o nápravu postarať. Kurilla spomenul napríklad areál firmy Petrochema v obci Predajná, kde vzniklo úložisko ropných odpadov ešte v 60. rokoch minulého storočia. Firma bola po revolúcii sprivatizovaná a momentálne je v konkurze, preto nie je jasné, kto je zodpovedný za odstránenie ropných odpadov.
Slovensko má na likvidáciu environmentálnych záťaží z európskych štrukturálnych fondov k dispozícii 180 miliónov eur, uviedol štátny tajomník. Ministerstvo životného prostredia už definovalo približne 40 prioritných území, z ktorých je potrebné odstrániť nebezpečné odpady ohrozujúce prírodu a zdravie slovenských občanov.
