BRATISLAVA - Nové právne úpravy exekúcií a osobného bankrotu, ktoré dnes schváli vláda, sú dôležité pre reformy v súdnom systéme. Na stretnutí s novinármi to dnes povedala ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd). Podľa nej uľahčia úpravy v tejto oblasti situáciu jednotlivcom aj štátu.
Čo sa týka novely exekučného poriadku, nové pravidlá budú podľa ministerky fér voči dlžníkom, zároveň však zefektívnia vymáhateľnosť pohľadávok pre veriteľov. "Na súdoch je momentálne 3,6 milióna exekučných spisov. Veľká časť z nich je spočívajúca, teda čaká," povedala s tým, že pri takýchto exekúciách nie je možné od dlžníka vymôcť náhradu.
Takéto spisy pritom môžu na súdoch stáť aj 15 rokov. Z dôvodu nemajetnosti dlžníka je podľa Žitňanskej zastavených až 70 percent exekučných konaní. V tom prípade náklady na konanie znáša oprávnený a to je vo viac ako 50 percent prípadoch štát. Podľa Žitňanskej sa momentálne exekúciami na súdoch zaoberá približne 350 sudcom a 600 súdnych úradníkov, pričom je to podľa nej vysoké číslo. Po novom má preto exekúcie riešiť jeden súd, konkrétne Okresný súd v Banskej Bystrici.
V rámci novely exekučného poriadku podľa ministerstva spravodlivosti dlžník získa väčšiu mieru ochrany a exekútor väčšiu zodpovednosť za výkon exekúcie. Ministerstvo novelou odbremeňuje súdy od exekučnej agendy, čo podľa neho prispeje k lepšiemu prístupu k spravodlivosti. Zmeny v Exekučnom poriadku kladú väčšie požiadavky na exekútorov. Vďaka novinkám bude možné skoncovať aj s donekonečna otvorenými exekučnými konaniami.
Oveľa jednoduchší má byť aj odklad exekúcie. Ďalšou navrhovanou novinkou je zverejňovanie poverení na vykonanie exekúcií. K férovejším exekučným konaniam má pomôcť pretrhnutie väzby medzi oprávneným a súdnym exekútorom, väčšia disciplinárna zodpovednosť exekútorov a rovnomerné rozdeľovanie vecí medzi súdnymi exekútormi v rámci kraja.
Výber exekútora bude náhodný a zaradení do neho budú môcť byť iba tí, ktorí splnia isté podmienky: v predošlých exekúciách budú musieť mať uhradené záväzky voči oprávneným a ich úrad bude musieť byť aj materiálno-technicky a personálne vybavený podľa zadefinovaných podmienok. Postupne preverovať a garantovať, že exekútorské úrady spĺňajú tieto podmienky, má podľa návrhu Slovenská komora exekútorov.
Novela rieši aj otázku exekučných konaní, ktoré dnes zostávajú účelovo otvorené a prenasledujú ľudí niekoľko rokov, často až do dôchodku. Po novom, ak sa v priebehu troch rokov v prípade fyzickej osoby (alebo 1,5 roka v prípade právnickej osoby) nepodarí nič vymôcť, bude môcť súd exekučné konanie zastaviť. Novela otvára aj ustanovenia o centrálnej evidencii exekúcií, v ktorej má byť zverejnená informácia o aktuálnom stave vymáhania pohľadávky v exekúcii. Účastník exekučného konania si tak bude môcť jednoducho vyhľadať a skontrolovať stav exekúcie, resp. stav vymáhania pohľadávky. Exekútor bude garantovať, že to, čo vymohol, je tam evidované a že tieto údaje sú aj správne.
Zmeny čakajú aj inštitút osobného bankrotu v rámci novelizácie zákona o konkurze a reštrukturalizácii. Podľa Žitňanskej by zmeny mali pomôcť napríklad 40-tisíc nezamestnaným, voči ktorým sú vedené exekúcie, ako aj 60-tisíc dôchodcom. Možnosť zbaviť sa dlhov bude mať podľa ministerstva dlžník jednou z dvoch alternatív – buď konkurzom, alebo splátkovým kalendárom. V prípade konkurzu odovzdá na speňaženie majetok a následne súd rozhodne o oddlžení.
V prípade splátkového kalendára si dlžník ponechá časť majetku, ale v stanovenom období vypláca sumu, ktorú určí súd. Zostatok dlhu bude nevymáhateľný. Určité pohľadávky (tzv. nedotknuteľné) však bude musieť dlžník splácať aj po oddlžení (napr. pohľadávky maloletého dieťaťa na výživné, pohľadávky zo zodpovednosti za škodu spôsobenú na zdraví), pretože vzhľadom na ich povahu, resp. dôvod vzniku, nie je dôvod takéto pohľadávky dlžníkovi odpúšťať. Domáhať sa zbavenia dlhov jedným z dvoch uvedených spôsobov bude môcť dlžník iba raz za 10 rokov.
Ministerstvo ďalej navrhuje, aby Centrum právnej pomoci v oveľa väčšej miere pomáhalo ľuďom v prípade, ak sa rozhodnú pre osobný bankrot. "Chceme zabezpečiť, aby sa na dlžníkov, ktorí spĺňajú podmienky na oddlženie, nenalepili ďalšie skupiny, ktoré im zase požičajú," uviedla ministerka. Nová úprava predpokladá posilnenie pracovísk Centra právnej pomoci, a to najmä v lokalitách, kde sa očakáva najväčší záujem o tento inštitút oddlženia. Cieľom je vytvoriť tímy zložené z právnikov, sociálnych pracovníkov, ktoré v prípade potreby prevedú ľudí celým procesom osobného bankrotu. Obe novely musí ešte odsúhlasiť parlament.
