BRATISLAVA – Nový zákon o štátnej službe, zmeny v exekúciách či osobný bankrot sú témy, ktoré čakajú na členov vlády na dnešnom rokovaní. V Bratislave budú zasadať po sérii deviatich výjazdových rokovaní, na ktorých sa snažili nájsť riešenia a podporu pre menej rozvinuté regióny s vyššou mierou nezamestnanosti.
Zmeny v exekúciách a v osobnom bankrote predkladá na vládu ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská. Jej rezort navrhuje zmeny, ktoré upravujú vzťahy medzi súdmi, exekútormi a dlžníkmi. Dlžník by mal získať väčšiu mieru ochrany a exekútor väčšiu zodpovednosť za výkon exekúcie. Vďaka novinkám bude možné skoncovať aj s donekonečna otvorenými exekučnými konaniami.
Ďalšou navrhovanou novinkou je zverejňovanie poverení na vykonanie exekúcií, informoval hovorca ministerstva Peter Bubla. Podľa návrhu sa jediným exekučným súdom na Slovensku stane Okresný súd v Banskej Bystrici. Podstatne by sa tým mali odbremeniť súdy od administratívnej agendy spojenej s exekučnými konaniami.
Zmenami v konkurznom zákone dáva ministerstvo dostupnejšiu možnosť oddlženia tým, ktorí sa z vlastnej viny alebo z iných dôvodov ocitli v dlhovej pasci a sami sa z nej nevedia dostať. Nemajetným s nákladmi na oddlženie pomôže štát. Zvyšuje sa aj ochrana pred úplnou stratou bývania dlžníkov, upozornil Bubla.
Väčšiu profesionalizáciu a odpolitizovanie štátnej služby by mal priniesť nový zákon o štátnej službe, ktorý by mal nahradiť doterajšiu normu z roku 2009. Návrh predkladá na zasadnutie Úrad vlády SR. V predkladacej správe sa hovorí, že nový zákon predstavuje reformovanú právnu úpravu v oblasti štátnozamestnaneckých vzťahov.
V doterajšom zákone sa napriek 21 novelizáciám podľa predkladacej správy nepodarilo odstrániť viaceré nedostatky. Účinnosť nového zákona sa navrhuje od 1. júna budúceho roku. Nový zákon o štátnej službe je budovaný na princípoch politickej neutrality, zákonnosti, transparentného zamestnávania, efektívneho riadenia štátnych zamestnancov, nestrannosti, profesionality, transparentného a rovnakého odmeňovania, stability a rovnakého zaobchádzania, zdôrazňuje sa v materiáli. V zákone sa navrhuje na skvalitnenie vykonávania štátnej služby zriadiť Radu pre štátnu službu ako nezávislý koordinačný a monitorovací orgán.
Návrhom prispel aj Plavčan
Pôžičky z Fondu na podporu vzdelávania budú môcť žiadať okrem pedagogických a odborných zamestnancov v regionálnom školstve a doktorandov v dennej forme štúdia aj vysokoškolskí učitelia, mladí výskumní pracovníci a umeleckí pracovníci do 35 rokov, ktorí pôsobia na vysokých školách. Vyplýva to z návrhu novely zákona o Fonde na podporu vzdelávania, ktorý na vládu predkladá minister školstva Peter Plavčan.
Z jeho dielne je aj návrh zákona o verejnej výskumnej inštitúcii, ktorý má umožniť transformovať výskumné organizácie na verejné výskumné inštitúcie. Cieľom navrhovanej právnej úpravy je vytvoriť nový typ právnickej osoby, ktorá bude subjektom verejného práva na rozhraní medzi verejnoprávnou inštitúciou a neziskovou organizáciou, a ktorej hlavným predmetom činnosti bude výskumná činnosť.
Na rozdiel od viacerých doterajších výskumných organizácií, ktoré sú rozpočtovými organizáciami alebo príspevkovými organizáciami, bude takáto právnická osoba disponovať vlastným majetkom. Jej hlavným zdrojom budú finančné prostriedky poskytované zriaďovateľom zo štátneho rozpočtu. Pritom sa však bude môcť uchádzať o ďalšie prostriedky z verejných zdrojov - najmä o rezortné dotácie či iné granty - a bude môcť vykonávať aj podnikateľskú činnosť.
Vláda bude rozhodovať aj o návrhu ústavného zákona, ktorý sa týka zmeny štátnej hranice medzi Slovenskom a Maďarskom. Zákon vstúpi do platnosti vtedy, keď začne platiť po súhlase poslancov Zmluva medzi Slovenskou republikou a Maďarskom o štátnej hranici podpísanej v Amsterdame v januári tohto roku. Zmeny zakotvené v zmluve súvisia s vodohospodárskymi úpravami rieky Ipeľ a požiadavkou na preloženie hraničnej čiary do novovybudovaného koryta toku a s kompenzáciou úbytku štátneho územia vzniknutého týmito vodohospodárskymi úpravami.
