BRATISLAVA - Organizácia celého priebehu piatkového summitu (16. 9.) v Bratislave bola zvládnutá po bezpečnostnej stránke na veľmi dobrej úrovni. Uviedol dnes slovenský bezpečnostný analytik Juraj Zábojník.
Na strane druhej však vyslovil nespokojnosť so závermi summitu, čo sa týka smerovania bezpečnosti celej EÚ. "Neviem prečo, ale pri počúvaní troch kľúčových lídrov na jednotlivých tlačovkách v závere summitu v Bratislave, predsedu Rady EÚ Donalda Tuska, predsedu Európskej komisie Jean-Claude Junckera a predsedu Európskeho parlamentu Martina Schulza, som si spomenul na Ezopove bájky, ktoré som ako chlapec čítal a jedna z nich bola o bocianovi a kačičke, na ktorú zaútočil jastrab, hoci jej bocian sľúbil, že ju v kritickej situácii ochráni. Z tejto bájky pramení jedno poučenie, a to, že: Nečakajte že vás ochráni niekto, kto ochranu zabezpečiť nedokáže," vyslovil svoj názor Zábojník.
"Premiér Robert Fico povedal, že bratislavský neformálny summit bol úspešný a jeho výsledkom je prijatá Bratislavská deklarácia a namaľovaná bratislavská cestovná mapa, ktorá je spoločným politickým úmyslom lídrov krajín EÚ z hľadiska priorít na najbližšie mesiace, no priznám sa, že som očakával detailnejšie vyriešenie niektorých kľúčových problémov, ktoré občanov celej Európskej únie trápia. Je síce pekné, že sa zamysleli nad tým, v akej situácii sa Európa nachádza a zamysleli sa tiež nad výsledkom referenda vo Veľkej Británii, ale očakával som, že dôjde aj k zamysleniu sa, prečo k takejto situácii došlo. Ja som tú odpoveď v jednotlivých vyjadreniach lídrov bohužiaľ nenašiel. Taktiež som očakával niečo viac od kancelárky Angely Merkelovej, ako suché konštatovanie, že na potrebe obmedziť alebo zastaviť nelegálnu migráciu do EÚ sa zhodli štátnici všetkých 27 krajín," povedal ďalej bezpečnostný expert.
Podľa jeho slov závery bratislavského summitu sú od profesionálnych krokov v oblasti bezpečnostnej politiky veľmi ďaleko. "Predstava šéfa Európskej komisie Junckera o spoločnom vojenskom veliteľstve mi pripadá úsmevná a už dnes viem, že nebude nikdy naplnená, lebo je to nezmysel. Priznám sa, že od Tuska, ktorý hovoril o potrebe optimistického scenára pre Európu som očakával trochu viac, pretože má najbližšie k V4. Všeobecné konštatovania o potrebe čo najrýchlejšieho zaistenia bezpečnosti občanov únie, a to akcieschopnosťou akejsi Európskej pohraničnej a pobrežnej stráže, čo, samozrejme, vítam, len nerozumiem, prečo už dávno, keď nie v úplnej tak aspoň v čiastočnej forme, neexistuje. Myslím si, že Slovenská republika by s účasťou na tomto projekte problém nemala, dokonca by to dokázala so svojimi odborníkmi aj celé postaviť a podľa potrieb i manažovať," povedal ďalej Zábojník.
Ako ďalej uviedol, EÚ má "desiatky problémov počnúc od odchodu Británie z EÚ, cez katastrofálnu situáciu v bezpečnostnom prostredí, terorizmus a čo je najhoršie, nejasnú víziu do budúcnosti, o čom ma presvedčili aj závery vyjadrení troch lídrov EÚ, Francois Hollanda a Angely Merkelovej".
"Áno, to že chýbala Británia je chyba, ale nie jej občanov, ale veľmi chabej a nekonštruktívnej politiky najvyšších ľudí z Bruselu. Robert Fico to jasne povedal, že situácia v akej sa nachádza EÚ v otázke prosperity, stability a jej bezpečnosti je na zamyslenie. To sú tak veľmi vážne slová, že si to bežný človek ani nevie vyhodnotiť. Naozaj ako hovorí, chýba konkrétnosť a konštruktívnosť v riešení ťažkej a zložitej situácie," zdôraznil na záver Zábojník.
Bratislavský summit priniesol niekoľko optimistických prísľubov, tvrdí Žitný
Piatkový (16. 9.) bratislavský summit EÚ priniesol niekoľko optimistických prísľubov. Uviedol dnes slovenský bezpečnostný expert Milan Žitný.
"Prvým je zreteľný signál, že rozdeľovanie migrantov podľa určených kvót končí. Požiadavku krajín V4, aby bol maximálny počet nelegálnych imigrantov striktne obmedzený a aby sa rozdeľovanie migrantov uskutočňovalo výlučne na dobrovoľnej báze, flexibilne a pri hľadaní optimálnych riešení, hodnotila prekvapujúco pozitívne aj nemecká kancelárka Angela Merkelová, ktorá doteraz odmietala námietky, že povinné kvóty sú pre viaceré štáty neprijateľné," povedal Žitný.
Podľa jeho názoru aj Merkelová ustupuje od myšlienky diktátu kvót, ktoré sa stali veľkým zdrojom ostrých sporov a príčinou rastu vzájomnej nedôvery vnútri EÚ, keď poznamenala, že krajiny V4 budú musieť konkretizovať svoje predstavy.
"Druhým pozitívnym signálom summitu je všeobecná zhoda poskytnúť okamžitú a účinnú pomoc Bulharsku k ochrane hraníc s Tureckom, kde s rastúcim tlakom utečencov zároveň stúpajú výdaje na obranu a ochranu hranice," povedal ďalej.
"Tretím pozitívom bratislavského summitu je vo všeobecnej zhode prijatý záväzok k ochrane celej vonkajšej hranice EÚ a nedovoliť viac nekontrolovaný príliv migrantov, ako to bolo v uplynulých dvoch rokoch a vrátiť sa k prísnemu dodržiavaniu schengenských pravidiel, ktoré boli niektorými členskými štátmi hrubo porušované," domnieva sa Žitný.
"Aj z niektorých ďalších bodov bratislavskej "Road map", ktorá je konkrétnym produktom summitu, je vidno, že európski politici, najmä zo západnej časti EÚ, si začínajú uvedomovať, že pokiaľ budú v otázkach migrácie, ochrane vonkajších hraníc a bezpečnosti trvať na vnucovaní svojej vôle z pozície silnejších členov únie slabším, rozpory sa budú len prehlbovať, čím len podporia odstredivé sily," dodal na záver.
