BRATISLAVA - Neúspech EÚ preklenúť dominantnú úlohu národného štátu v politickom povedomí ľudí vedie k paradoxu - ľudia sa naďalej spoliehajú na štát a nezaujímajú sa o Úniu, ktorú pokladajú za vzdialenú, ale súčasne všetky pokusy o priblíženie Únie k ľuďom zlyhávajú na nezáujme ľudí. Povedala to Erika Harrisová, slovenská profesorka politológie na britskej univerzite v Liverpoole.
"V tejto situácii je každý sklamaný: ľudia EÚ, Únia ľuďmi, ľudia štátmi a štáty sú sklamané Úniou. Jediným víťazom je populistická kritika, ktorá síce nič nevyrieši, len zväčšuje vzdialenosť medzi EÚ a ľuďmi," uviedla.
Tvrdí však, že EÚ nie je len únia štátov, ale aj únia občanov. V tom podľa nej spočíva jej najväčší problém - pokiaľ Únia nie je schopná komunikovať priamo s občanmi, projekt EÚ je komunikovaný cez členské štáty a to znamená, že vlády, politici a média jednotlivých štátov rozhodujú vlastne o tom, ako vykresľujú EÚ svojím občanom.
"Táto situácia sa ťažko dá zmeniť. Národný štát je primárny politický útvar v našom svete a ľudia vnímajú politiku ako štátnu záležitosť, ktorá sa odohráva v medziach hraníc. Takto vnímajú aj svoje občianske práva a povinnosti a aj očakávania. Z toho je zrejmé, že EÚ je limitovaná v priamej komunikácii s občanmi," vysvetľuje Harrisová.
Upozorňuje však aj na to, že komunikácia s občanmi EÚ závisí aj od toho, do akej miery sú štáty ochotné sa deliť s EÚ na tzv. komunikačnom pódiu. "Pokiaľ niektoré štáty prezentujú Úniu ako nepriateľa, čo je momentálne situácia v mnohých členských štátoch, a pokiaľ sa Únia sama venuje viac byrokracii ako komunikácii, tak sa veľa nezmení. Priblížiť Úniu k ľuďom je základný problém, ktorý si vyžaduje úplne iný prístup od členských štátov a transparentnejšie projektovanie úmyslu a zmyslu EÚ ako aj dosiahnutých úspechov a aj neúspechov zo strany Únie,“ uzatvára Harrisová.
