BRATISLAVA - Veľké elektronizačné projekty zatiaľ prinášajú justícii minimálny praktický úžitok. Skonštatovala to ministerka spravodlivosti Lucia Žitňanská (Most-Híd), podľa ktorej tak ani súdnictvo nie je v tomto smere výnimkou.
Do informačno-komunikačných technológií v súdnictve sa v posledných štyroch rokoch investovalo dokopy 112 miliónov eur, prevažne z fondov EÚ. „Situáciu vnímam veľmi podobne ako v celej krajine, že naozaj bolo investovaných veľa peňazí aj do elektronizácie justície, ale ten praktický výsledok v tejto fáze nemám,“ uviedla Žitňanská.
Ministerstvo pod vedením predošlého ministra Tomáša Boreca (nominant Smeru-SD) ukončilo šesť veľkých projektov financovaných z Operačného programu Informatizácia spoločnosti. Borec zhodnotil, že sa mu podarilo odstrániť dlhodobo pretrvávajúci technologický dlh v súdnictve a položiť „veľmi slušné“ základy pre to, aby sa Slovensko mohlo vyrovnať v blízkej budúcnosti najvyspelejším krajinám EÚ.
Borecova nástupkyňa projekty analyzuje. Na otázku, či boli predimenzované, uviedla, že ide o robustné riešenia. Príkladom nateraz minimálneho využitia je projekt Elektronického systému monitoringu osôb (ESMO) za 27 miliónov eur. Borec si od neho sľuboval okrem iného šetrenie finančných prostriedkov, nakoľko domáce väzenie je lacnejšie ako pobyt v kamennej väznici. K polovici júla je monitorovaných iba 11 osôb, z ktorých boli štyria odsúdení na trest domáceho väzenia.
Prevádzka systému by mala pritom tento rok ministerstvo stáť 3,8 milióna eur. Žitňanská rokuje s dodávateľom riešenia. „Je to jeden z tých projektov, ktorý bol nadimenzovaný veľmi robustne a môže byť veľmi užitočný, ale my sa dnes musíme zamyslieť, čo všetko urobiť, aby to využitie zodpovedalo naozaj tomu, čo do tohto projektu bolo investované,“ uviedla.
Podobne rokuje ministerka aj s ďalšími dodávateľmi riešení, výsledky by mala predstaviť čoskoro. „Chcem využiť každý jeden modul, všetko, čo urobené bolo, aby to bolo vo výsledku, keď nie dnes, tak zajtra, pozajtra, o pol roka, naozaj využité,“ uviedla. „To, čo musíme urobiť, je, aby sme sa postarali o to, aby sa elektronizácia stala realitou. To znamená, uviedli do praxe to, čo je, a prípadne už len nejakými menšími vstupmi nastavili ten systém tak, aby sa celý kamarátil, bol užívateľsky priateľský a aby boli súdy schopné ho používať a malo to celé efekt. To je moja ambícia,“ priblížila.
V pripravovaných elektronizačných projektoch pre nasledujúce eurofondové obdobie chce ministerka urobiť korekcie. „Niektoré sú pre nás použiteľné, niektoré nie,“ vysvetlila. „Upravujeme ich tak, aby zodpovedali plánom, ktoré vyplývajú z programového vyhlásenia vlády,“ doplnila.
Rezort od začiatku roka spustil Elektronickú zbierku zákonov (SLOV-LEX), ako aj projekt Elektronické služby monitoringu obvinených a odsúdených osôb (ESMO). Ukončili sa projekty Portál právnych informácií, Rozvoj elektronických služieb súdnictva, Register úpadcov financované z programu OPIS, ako aj projekt Elektronický súdny spis financovaný zo Švajčiarskeho finančného mechanizmu.
Elektronizácia súdnictva bude pokračovať i v rokoch 2016 až 2018. Podľa plánov ministerstva pod vedením Boreca sa mali realizovať projekty Centralizovaný systém súdneho riadenia, Efektívna probačná a mediačná služba, Podpora efektívneho riadenia súdnictva a projekt nového Obchodného registra.
K projektom eJustice sa mali v nasledujúcich rokoch pridať i projekty financované z Operačného programu Efektívna verejná správa. Tie mali podporiť optimalizáciu procesov, vzdelávanie sudcov a zamestnancov súdnictva, zlepšenie analytických kapacít ministerstva spravodlivosti a rozšírenie podpory činnosti Centra právnej pomoci.
