BRATISLAVA - Národná rada SR sa zaoberala novými konsolidačnými plánmi vlády. Pripravilo ich ministerstvo financií a zverejnilo v rámci Programu stability Slovenska na roky 2016 až 2019, ktorý poslanci parlamentu dnes vzali na vedomie.
Rezort financií do nových plánov zakomponoval aj avizované upustenie od ambícií dosiahnuť vyrovnaný rozpočet už v roku 2018. Po novom by mala verejná správa prestať hospodáriť s mínusom o rok neskôr. Podľa programu stability by v tomto roku mal schodok verejných financií dosiahnuť tak, ako bolo pôvodne plánované, 1,93 % hrubého domáceho produktu (HDP), v budúcom roku by mal deficit klesnúť na 1,29 %, v roku 2018 na 0,44 % a napokon v roku 2019 by malo Slovensko vykázať rozpočtový prebytok na úrovni 0,16 % HDP. Oproti schválenému rozpočtu verejnej správy na roky 2016 až 2018 sa tak navyšujú schodky o 0,9 percentuálneho bodu pre rok 2017 a o 0,4 percentuálneho bodu v roku 2018.
Stanovené fiškálne ciele sú pritom podľa ministerstva plne v súlade s pravidlami Paktu stability a rastu a umožňujú financovanie investičných priorít novej vlády. Rezort ministra Petra Kažimíra pritom priznáva, že dočasný charakter viacerých výdavkov a prognózovaný výber daní v scenári nezmenených politík umožňujú pokles deficitu v roku 2017 na 0,9 % HDP. Deficit však má byť o 0,4 % výkonu ekonomiky vyšší. „Fiškálny priestor vo výške 0,4 % HDP bude v roku 2017 využitý predovšetkým na priority novej vlády v oblasti znižovania korporátnych daní a investičných výdavkov spojených s prípravou strategického priemyselného parku pri Nitre a bratislavského obchvatu D4/R7," píše sa v materiáli.
Ciele pre nasledujúce dva roky
V nasledujúcich dvoch rokoch už budú na dosiahnutie stanovených cieľov nevyhnutné dodatočné konsolidačné opatrenia. V roku 2018 vo výške 0,2 % HDP a v roku 2019 na úrovni 0,3 % HDP. Výdavky na vládne priority by pritom podľa ministerstva financií mali byť financované "pomalým rastom mzdových nákladov, vyššou efektívnosťou výdavkov vďaka ich revízii a pokračujúcim efektívnejším výberom daní". Súčasťou týchto opatrení má byť aj projekt zameraný na zlepšenie hodnoty za peniaze, teda hodnotenie efektívnosti verejných výdavkov. V tomto roku sa má týkať zdravotníctva, dopravy a informatizácie verejnej správy.
Naplnenie uvedeného strednodobého rozpočtového plánu by podľa rezortu financií umožnilo pokles hrubého dlhu verejnej správy v horizonte prognózy pod 50 % hrubého domáceho produktu. Do roku 2017 by pritom mala zostať úroveň verejného dlhu bez výraznejších zmien pod hranicou 53 % HDP. Výraznejšie znižovanie dlhu možno podľa ministerstva očakávať od roku 2018. "Vzhľadom na predpokladaný rýchlejší rast ekonomiky, oživenie rastu cien a očakávaný prebytok hospodárenia verejnej správy, bude dlh v roku 2019 smerovať pod najnižšie sankčné pásmo daného roku vo výške 48 % HDP," tvrdí ministerstvo.
Pre samotný rok 2016 pritom kabinet ponecháva v pláne schváleným rozpočtom stanovený schodok verejných financií na úrovni 1,93 % HDP. A to aj napriek tomu, že vlaňajší rozpočtovaný deficit na úrovni 2,49 % HDP sme napokon podľa notifikácie Eurostatu prekročili o takmer 0,5 percentuálneho bodu.
Ministerstvo však priznáva, že podľa priebežného monitoringu vývoja hospodárenia verejnej správy to zatiaľ vyzerá, že aj tohtoročný schodok by bol oproti rozpočtu o niečo vyšší. Po zohľadnení negatívnych rizík vyplývajúcich z kľúčových vládnych investícií, by deficit mohol dosiahnuť 2,13 % HDP. "K naplneniu pôvodného rozpočtového cieľa môžu prispieť vyššie daňové a odvodové príjmy z pokračujúcej efektívnosti výberu, ako aj aktívne riadenie výdavkov, ktoré má vláda k dispozícii," píše rezort financií.
