BRATISLAVA - Správa verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej za rok 2015 dostala v pléne zelenú. Poslanci Národnej rady SR ju dnes 117 hlasmi zobrali na vedomie. Opozičné návrhy na doplnenie uznesenia však neprešli.
Dubovcová trvá na tom, aby NR SR zriadila nezávislý orgán prešetrovania policajných postupov, pri ktorých došlo k použitiu policajnej sily, donucovacích prostriedkov a ich oprávnenosť vzbudila pochybnosti. Trvá tiež na odstránení systémovej diskriminácie detí v školstve. Minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) už skôr zdôraznil, že policajti vždy spisujú záznamy o použití donucovacích prostriedkov.
V prípade pochybností preveruje zásah inšpekcia ministerstva vnútra. Rezort tvrdí, že na základe porovnania postavenia inšpekčnej služby v 30 európskych krajinách dospel k záveru, že Sekcia kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra (MV) SR je jednou z najnezávislejších. „Inšpekčná služba je jednou zo zložiek Policajného zboru, čo je upravené v zákone. Je priamo podriadená ministrovi vnútra SR, aby bola zaručená nezávislosť od ostatných služieb Policajného zboru," konštatovalo ministerstvo.
Kamery sa budú naďalej testovať
Na margo kamier, ktoré by sa pri zásahoch polície používali a dokladovali by ich priebeh, polícia uviedla, že plánuje naďalej testovať osobné bezpečnostné kamery pre strážcov zákona. Dubovcová ďalej poslancom v správe odporúča zmeniť zákon o Policajnom zbore SR tak, aby v ňom bol výslovne uvedený zákaz obmedzovania osobnej slobody človeka jeho umiestnením do uzavretého priestoru, ktorý nie je riadne vybavenou celou.
Zároveň zákaz pripútavania, spútavania a iných spôsobov obmedzovania pohybu osoby už umiestnenej v zatvorenom priestore s výnimkou, ak si to vyžaduje jej zdravotný stav skonštatovaný lekárom. Toto opatrenie má podľa ombudsmanky zabrániť porušovaniu základných práv osôb na osobnú slobodu, integritu, dôstojnosť a zabrániť možnému krutému, neľudskému a ponižujúcemu zaobchádzaniu.
Policajný prezident Tibor Gašpar ešte vlani povedal, že do tzv. vyhradených priestorov polícia umiestňuje osoby len na krátky čas a iba v situácii, keď sa správajú agresívne voči ostatným, voči sebe alebo ničia majetok. Povedal tiež, že problematika obmedzovania osobnej slobody je pod dozorom Európskeho výboru na zabránenie mučenia a neľudského či ponižujúceho zaobchádzania alebo trestania.
Trvá však aj na vydávaní dokumentov
Dubovcová tiež parlamentu navrhuje legislatívnymi zmenami vytvoriť podmienky pre možnosť vydania odpisov, výpisov či potvrdení z dokladov o vzdelávaní tak, aby po zmene pohlavia ich bolo možné vydať s novým menom a priezviskom a zabezpečiť tak primeranú ochranu súkromia a rodinného života týchto osôb.
Ombudsmanka ďalej odporúča zosúladiť ustanovenia zákona o používaní jazykov národnostných menšín tak, aby si vzájomne neodporovali a aby bolo bez prekážok možné vydávať úradné výpisy z matriky (rodný list, sobášny list, úmrtný list) dvojjazyčne, teda aj v jazyku ktorejkoľvek národnostnej menšiny.
Ďalší návrh Dubovcovej sa týka rezortu spravodlivosti. Tu poslancom navrhuje zaviesť pre ministerstvo zákonnú povinnosť, aby na základe štatistických údajov sledovalo vývoj preťaženosti všetkých súdov a každoročne vyhotovilo, priebežne aktualizovalo a zverejňovalo zoznam preťažených súdov.
Parlamentná väčšina odmietla návrh Ondreja Dostála (SaS) rozšíriť uznesenie o žiadosť, aby vláda vypracovala pre parlament stanovisko k návrhom a odporúčaniam Dubovcovej. Ján Budaj (OĽaNO-NOVA) chcel zase požiadať vládu, aby vypracovala taký rozpočet na ďalšie roky, ktorý by obsahoval osobitnú kapitolu pre Úrad verejného ochrancu práv a aby zvýšila finančné zabezpečenie pre tento úrad o 30 percent. Ani Budajov návrh neprešiel.
Ústavný súd s návrhom o komunikáciach nepresvedčila
Ústavný súd SR zamietol návrh verejnej ochrankyne práv Jany Dubovcovej na posúdenie súladu zákona o pozemných komunikáciách s Ústavou SR a medzinárodnými dohovormi. Ombudsmanka kritizovala ustanovenie o povinnosti vlastníkov, správcov a užívateľov nehnuteľností odstraňovať bez prieťahov z priľahlých obecných chodníkov nedostatky v schodnosti, pokiaľ vznikli znečistením, poľadovicou alebo snehom.
Rovnako napadla aj ustanovenie o právnej zodpovednosti vlastníkov, správcov alebo užívateľov nehnuteľností za škody vzniknuté porušením uvedenej povinnosti. Podľa Dubovcovej ide o rozpor s Ústavou SR v spojení s Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd, Medzinárodným paktom o občianskych a politických právach či Dohovorom o nútenej alebo povinnej práci.
