BRATISLAVA - Vzdelávanie zdravotných sestier treba opäť vrátiť na stredné zdravotnícke školy. Zhodujú sa v tom predseda Výboru NR SR pre zdravotníctvo a lekár Štefan Zelník (SNS) s členom tohto zdravotníckeho výboru a tiež lekárom Alanom Suchánkom (OĽaNO-NOVA).
Obaja v dnešnej diskusnej relácii RTVS O 5 minút 12 uviedli, že by bolo dobré, aby sa stredné zdravotnícke školy opäť otvorili. "Úbytok sestier nie je len o tom, že by sestry nemali záujem. Vysoké školy to však nevedia pokryť, ani keby čo robili. Treba sa vrátiť naspäť a nanovo otvoriť stredné zdravotnícke školy," hovorí Zelník v súvislosti s tým, že v slovenskom zdravotníctve chýba 12-tisíc sestier. Prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová s tým však nesúhlasí a myslí si, že lekári by sa mali venovať medicíne a sestry ošetrovateľstvu. Podľa nej by nebol potrebný taký veľký počet sestier, ak by v praxi nechýbali zdravotnícki asistenti.
Obaja lekári sa opierajú o skúsenosti zo susednej Českej republiky, kde chce podľa Suchánka český minister zdravotníctva navrhnúť, aby zdravotným sestrám stačilo stredoškolské zdravotnícke vzdelanie. "Vyžaduje sa od sestier vysokoškolské vzdelanie, no vysokoškolsky vzdelaná zdravotná sestra tu za ten plat robiť nebude," hodnotí situáciu na Slovensku Suchánek. Podľa neho zdravotné sestry s vysokou školou sa uplatnia na intenzívnych pracoviskách či vo vedúcich pozíciách, no na bežný kontakt s pacientom stačí aj stredoškolské vzdelanie. "Súhlasím s kolegom. Naozaj je treba, aby sestra, ktorá študovala vysokú školu, bola v ambulancii praktického lekára? Použime tie vysokokvalifikované sestry na činnosti, ktoré nemôžu robiť sestry so stredoškolským vzdelaním," dopĺňa Zelník. Podľa neho kroky, ktoré sa v minulosti robili v rámci rôznych transformácií, boli šité horúcou ihlou. Zelník spomína, že v minulosti bola v každom väčšom meste stredná zdravotnícka škola. "Napríklad v Žiline mala štyri triedy a ročne ju ukončilo 160 zdravotných sestier. Boli tak röntgenoví laboranti, detské i všeobecné sestry, pôrodné asistentky. Dnes je jedna trieda a v nej 40 žiakov, ktorí končia ako zdravotní asistenti. Urobili sme zmenu bez toho, aby sme si uvedomili, že nám tieto sestry budú chýbať," hovorí Zelník. Dodáva, že treba sa vrátiť opäť k stredným školám, zatraktívniť povolanie zdravotnej sestry, nastaviť vhodné platové podmienky a zlepšiť pracovné podmienky.
Prezidentka Slovenskej komory sestier a pôrodných asistentiek Iveta Lazorová si však nemyslí, že je dobré vrátiť vzdelávanie sestier na stredné zdravotnícke školy. Pripomína, že zdravotná sestra v rámci Európskej únie musí spĺňať isté kritéria - 480 hodín prípravy, z toho polovica prax a polovica teoretická príprava. "Ak nám chýba tisícka lekárov, poveríme sestry, aby robili ich činnosti? Ak sestry chýbajú, treba im vytvoriť vyhovujúce podmienky a správne ich ohodnotiť, potom bude aj záujem o výkon tohto povolania," myslí si Lazorová. Ako dodáva, nebolo by treba toľko zdravotných sestier, ak by bolo dosť zdravotníckych asistentov. "Asistentov je v praxi 500. Takmer každý odmieta robiť túto ťažkú prácu a snaží sa študovať na vysokej škole. Tak túto prácu robia sestry, keďže asistentov nemáme. Je to začarovaný kruh, ktorý by mohla vyriešiť motivácia ľudí, aby sa stali zdravotníckymi asistentmi," hovorí Lazorová. Lekár Štefan Zelník však odporuje a hovorí, že je nevyhnutné, aby mal kto pacientovi podať lieky, vedel, aké majú účinky, dokázal zobrať krv a podobne. A podľa neho na to sestra vysokú školu nepotrebuje. Dopĺňa ho Alan Suchánek, podľa ktorého ak budú mať všetky sestry vysokoškolské vzdelanie, budú požadovať aj vyššie platové ohodnotenie. Zároveň pripomína, že na stredných školách v minulosti vyučovali priamo lekári z nemocníc, do ktorých išli neskôr tieto sestry praxovať. "Sestry mali presne tie návyky, ktoré od nich lekári požadovali a boli potrebné na týchto pracoviskách. Sestry vedeli, čo od nich očakávajú a rýchlo sa zapracovali," hovorí Suchánek.
