POPRAD - Prípadný rozpad Schengenského priestoru by podľa slovenského prezidenta Andreja Kisku v žiadnom prípade neodstránil príčinu utečeneckej vlny a mal by špeciálne na Slovensko veľmi negatívny dopad.
Uviedol to dnes po pracovnom rokovaní s poľským prezidentom Andrzejom Dudom v Tatranskej Lomnici, počas ktorého sa venovali aj medzinárodnej situácii. Obaja vyjadrili želanie, aby Európa zvládla spomínanú migračnú vlnu jednotná a aby mala naďalej fungujúci Schengen. Spoločne vyjadrili aj podporu Ukrajine.
„Musíme urobiť všetko, aby Európa a najmä Schengenská zóna bola udržaná a Európska únia urobila všetko preto, aby to nejakým spôsobom zvládla. Treba prijímať také opatrenia, aby vonkajšie hranice Európskej únie boli zabezpečené a ak bude treba, aby si ostatné krajiny vysielali a posilňovali hraničnú stráž na vonkajších hraniciach Európskej únie,“ povedal dnes poľský prezident Duda. Pripomenul aj ďalší problém, ktorým je pomoc tým krajinám, ktoré nie sú v Európskej únii. Hovoril tiež o finančnej pomoci, vďaka ktorej by bolo možné zabezpečiť dôstojný život ľuďom migrujúcim do celej Európy. „Ide nám o to, aby si Európska únia zachovala možnosti slobodného voľného prechodu ľudí, ale aj tovaru, aby sa ľudia v celej únii cítili slobodne,“ dodal. Podľa slovenského prezidenta je nevyhnutné sústavne pracovať aj na pomoci Ukrajine. „Zhodli sme sa na tom, že Ukrajina je pre obe naše krajiny veľmi dôležitý sused a všetky krajiny Európskej únie by sme mali spoločne uvažovať o tom, ako jej pomôcť,“ uviedol.
V prípade bilaterálnych vzťahov Slovenska a Poľska je podľa oboch prezidentov najdôležitejšia dobrá cestná infraštruktúra, teda cestné komunikácie, prechody a prepojenia medzi oboma štátmi. „Diskutovali sme o možnosti, ako zlepšiť cestné prepojenie oboch štátov, ako spojiť Krakov s Popradom jednou dobrou cestou, o možnosti tunelového železničného spojenia medzi Zakopanym a Štrbským Plesom,“ povedal Kiska. Duda uviedol, že tu nejde len o otázky turistiky, ale aj biznisu. V tejto súvislosti sa nevyhli téme energetickej bezpečnosti a vybudovaniu takých prepojení, ktoré ju obom krajinám do budúcna aj zabezpečia. Obaja tak opätovne potvrdili nesúhlas s investíciou v súvislosti s plynovodným projektom Nord Stream 2. „Táto investícia je pre naše štáty ekonomicky nevýhodná a je potrebné vykonať také opatrenia v medzinárodnom prostredí, ktoré by viedli k nezrealizovaniu tejto investície,“ uviedol poľský prezident.
Prezidenti sa tiež venovali úlohám, ktoré čakajú oba štáty v tomto roku, Poľsko čaká predsedníctvo vo Visegradskej štvorke a Slovensko v Európskej únii. Poľský štát bude zároveň hostiť v júni tohto roka summit NATO. „Veľmi si želáme, aby tento summit upokojil štáty, ktoré sa najviac cítia ohrozené dianím na východe a správaním sa Ruska,“ povedal Kiska.
Pracovnému rokovaniu prezidentov vo Vysokých Tatrách dnes predchádzalo neformálne stretnutie, obaja štátni predstavitelia si spoločne so svojimi dcérami zalyžovali na Skalnatom plese. Po tom nasledoval spoločný let vrtuľníkom ponad Tatry.
