BRATISLAVA – Na Slovensku sa za posledné štyri roky vytvorilo len 5100 pracovných miest a nie 130.000, ako tvrdí súčasná vláda Roberta Fica. Presvedčená je o tom mimoparlamentná strana SKOK.
"Ani jeden z troch ministrov hospodárstva nevytvoril ani 130.000, ani 100.000 nových pracovných miest. Dokonca nevytvorili ani 10.000 miest. Podľa údajov, ktoré si môže každý nájsť na Štatistickom úrade SR, vzniklo do tretieho štvrťroka 2015 len 5100 stálych pracovných miest," povedal na dnešnej tlačovej konferencii predseda strany Juraj Miškov.
Podľa jeho slov štatistiky hovoria jasne. Na Slovensku za necelé štyri roky síce pribudlo 100.000 registrovaných pracujúcich, lenže podľa tých istých štatistík je z toho len 5100 stálych pracovných miest. "Kam sa podelo 95.000 registrovaných pracujúcich. Určite sa nezamestnali na nových pracovných miestach. Pravda je taká, že zo 100.000 pracujúcich, ktorými sa chváli vláda, až 34.300 ľudí odišlo za prácou do zahraničia a ďalších 60.700 sú ľudia, ktorí robia na aktivačných prácach," podotkol Miškov. Porovnával pritom údaje o počte pracujúcich za tretí kvartál minulého roka s údajmi o počte pracujúcich za druhý štvrťrok 2012.
Preto je presvedčený, že na Slovensku sa počas vlády Smeru za posledné štyri roky podarilo vytvoriť desaťnásobne menej pracovných miest, než za vlády Ivety Radičovej.
Ako podotkla odborníčka na politiku zamestnanosti Ľubica Navrátilová, 130.000 pracovných miest bolo na Slovensku zaplatených. Teda boli podporené aktívnymi opatreniami na trhu práce, ktoré boli financované prevažne z európskych peňazí. Zároveň vysvetlila, že zamestnanosť sa sleduje v dvoch relevantných štatistikách, a to vo výberovom zisťovaní pracovných síl a v podnikovej štatistike.
"Tieto dve štatistiky merajú zamestnanosť odlišnou metódou, preto aj výsledky nie sú rovnaké, ale trend musí byť rovnaký. Za Radičovej vlády vzniklo približne 54.000 nových pracovných miest," vyčíslila Navrátilová s tým, že obe štatistiky "išli za minulej vlády rovnakým smerom, čo nemožno tvrdiť o súčasnom stav". "Ani jedna štatistika nezaznamenala plus 130.000 pracovných miest," podotkla Navrátilová.
Zároveň vyslovila podozrenie, že masívne podporovanie vytvárania pracovných miest v súvislosti s aktívnou politikou trhu práce spôsobilo špekulatívne správanie sa zamestnávateľov, ktorí našli spôsob, ako je možné jedno pracovné miesto zrušiť a nahradiť ho dotovaným pracovným miestom. Teda podľa nej na to isté pracovné miesto je poskytovaná dotácia niekoľkonásobne.
Problém vidí aj vo vykazovaní evidovanej miery nezamestnanosti, ktorú zverejňuje ústredie práce. „Systém je podozrivý, nedôveryhodný. V tomto systéme prestala platiť algebra. Prestalo platiť, že počet nezamestnaných na začiatku mesiaca plus prítok nezamestnaných mínus odtok nezamestnaných sa nerovná stavu na konci mesiaca. Raz je to viac, inokedy menej,“ tvrdí Navrátilová.
Dôkazom, že evidovaná nezamestnanosť nie je v poriadku, svedčí podľa nej aj fakt, že nezamestnanosť klesá, ale priemerná dĺžka evidencie uchádzačov o zamestnanie stúpa. "Predĺžila sa priemerná evidencia na úradoch práce," tvrdí. Kým v roku 2010 bol priemerný nezamestnaný bez práce 13,9 mesiaca, vlani to už bolo 17,39 mesiaca.
