BRATISLAVA - Posilnenie postavenia generálneho prokurátora zvyšuje riziko zneužitia funkcie. V reakcii na schválenú novelu zákona o prokuratúre to uviedla podpredsedníčka strany Most-Híd Lucia Žitňanská. "Riziko zneužitia jeho funkcie je príliš veľké. V situácii všadeprítomnej korupcie, keď je pri jej objasňovaní veľmi dôležitá aj rola prokuratúry, je to ďalšia zlá správa," zdôraznila.
Vážnym zásahom je podľa Žitňanskej predlžovanie funkčného obdobia generálneho prokuratúra až do času, keď bude zvolený nový. "Parlamentnej väčšine sa tak ponúka priestor na rôzne politické hry a obštrukcie, akých sme boli svedkami v prípade troch rokov nadsluhujúceho predsedu Najvyššieho kontrolného úradu," upozornila exministerka spravodlivosti.
Ďalším negatívom je podľa Žitňanskej nedostatočné otvorenie prokuratúry verejnej kontrole. Podpredsedníčka Mosta-Híd sa pokúšala, aby boli zverejňované napríklad aj rozhodnutia disciplinárnych konaní či životopisy kandidátov na prokurátorov. Neúspešne žiadala i zverejňovanie hodnotenia sudcov.
Navrhované zmeny, ktoré Smer-SD odmietol, mali smerovať podľa Žitňanskej k otvoreniu prokuratúry verejnej kontrole, zníženiu politického vplyvu a tiež mali prispieť k väčšej objasnenosti trestných činov. "Opak sa však stal pravdou. Prokuratúra zostáva aj naďalej inštitúciou, ktorej hrozí zneužívanie a ktorá sa bráni verejnej kontrole," uzavrela Žitňanská.
Parlament dnes schválil novelu, vďaka ktorej bude mať od januára generálny prokurátor silnejšie právomoci. Okrem iného bude môcť šéf prokurátorov zostať vo funkcii dovtedy, kým nový generálny prokurátor zloží sľub. V súčasnosti je generálny prokurátor volený na sedem rokov. Ak po skončení jeho funkčného obdobia nie je zvolený nový generálny prokurátor, úrad vedie prvý námestník generálneho prokurátora.
Právomoci generálneho prokurátora novela posilňuje napríklad tým, že bude môcť preložiť prokurátora na prokuratúru nižšieho stupňa bez toho, aby o tom rozhodla disciplinárna komisia. Novinkou tiež je, že o súhlas na zadržanie poslanca NR SR alebo o súhlas na jeho vzatie do väzby bude parlament po novom žiadať len generálny prokurátor. V súčasnosti to môže urobiť ktorýkoľvek dozorujúci prokurátor.
Zmeny sa dotknú aj výberového konania na funkciu prokurátora. Novela ďalej sprísňuje disciplinárnu zodpovednosť prokurátorov a prikazuje prokurátorom priznávať v majetkových priznaniach záväzky presahujúce hodnotu 6600 eur. Novinkou tiež bude, že správu o činnosti Úradu špeciálnej prokuratúry bude samostatne podávať Národnej rade SR špeciálny prokurátor. Doteraz to robil vo svojej správe generálny prokurátor. Právna norma ďalej zakazuje vyhotovovanie obrazových, zvukových alebo obrazovo-zvukových záznamov o úkonoch prokurátora v priestoroch prokuratúry. Upravuje aj vybavovanie podnetov na prokuratúre.
