BRATISLAVA - Utečenecká kríza nepretržite zamestnáva Európu už niekoľko mesiacov. Vyhnúť sa jej nemôže ani Slovensko. Svet naposledy zasiahla fotka malého sýrskeho chlapčeka, ktorého mŕtve telo vyplavilo more na breh. Čo ako prvé napadlo našich politikov, keď ju uvideli? A čo navrhujú, aby sa podobný incident už nezopakoval? Pozrite si ich reakcie.
Obrázok utopeného dieťaťa, ktoré bolo na prevrhnutom člne s ďalšími utečencami zo Sýrie, vyvolal silné emócie. Tmavovlasé batoľa v červenom tričku a krátkych rifľových nohaviciach našla v stredu hliadka na pláži neďaleko tureckého letoviska Bodrum, kam ho vyplavil morský príboj a stalo sa nemým svedkom tragédie, ktorá sa odohrala v zúrivých vlnách.
Trojročný Aylan Kurdi a jeho päťročný brat Galip a mama Rehan stihol rovnaký osud. Všetci traja pochádzali zo severosýrskeho mesta Kobané, ktoré sa zmieta v ťažkých bojoch medzi povstalcami Islamského štátu a kurdskými bojovníkmi. Obrázok bezvládneho tela malého sýrskeho utečenca sa objavil vo všetkých svetových médiách, ktoré sa začali pýtať, či srdcervúce fotografie pohnú citmi európskych politikov a prinútia ich utečeneckú krízu aktívne riešiť.
Opýtali sme sa preto našich politikov dve otázky súvisiace s fotkou.
Čo ste pocítili ako prvé pri pohľade na túto fotku?
Čo treba spraviť, aby sa to už nezopakovalo?
Toto sú ich odpovede:
Juraj Miškov (SKOK!)
Zaplavil ma hlboký smútok a ľútosť, sám mám malého syna. Je mi ľúto všetkýc h tých, ktorí boli donútení zo strachu pred vojnou a smrťou opustiť vlastnú krajinu. Je našou povinnosťou pomôcť týmto ľuďom. Netreba zabúdať, že ktokoľvek z nás môže byť jedného dňa "utečencom", ktorý bude potrebovať pomoc.
Radoslav Procházka (Sieť)
V prvej chvíli som silno zadúfal, že na konci článku nájdem správu, vysvetľujúcu, že Aylana sa napokon podarilo zachrániť. Otriaslo to mnou, veľmi výrazne a asi naozaj na dlho.
Dôslednejšie predchádzať vzniku prevádzačských mafií a prísnejšie ich trestať, a čím skôr začať reálne robiť na tom, aby deti ako Aylan a jeho braček Ghalib mohli zostať v pokoji a bezpečí vyrastať tam, kde sa narodili. A keď už sa vydajú na cestu, aby na nej našli bezpečnú azylovú zónu, ktorá posúdi žiadosť ich rodičov o ochranu na inom mieste sveta.
Otto Brixi (Smer)
Fotografie akéhokoľvek ľudského a detského utrpenia sú hrozným obrazom doby, ktorú žijeme a nikoho normálneho nemôžu nechať bez zamyslenia sa nad príčinami tohto obrazu. Obrazy ľudí utekajúcich či znášajúcich dôsledky vojen či konfliktov sa dnes stali každodenným mementom pre svetové ako aj európske elity, z ktorých mnohé sú za príčiny aj dôsledky tohto obrazu zodpovedné. Aj keď Slovensko žije v relatívne pokojnom priestore, zakrývaním si očí pred utrpením ľudí nielen v okolitých krajinách legitimizujeme skutočnosť, že s týmto stavom súhlasíme a to je z hľadiska budúcnosti našej vlastnej krajiny dosť nebezpečný precedens.
Akokoľvek pacifisticky sa chceme na svet pozerať, fakt je ten, že svet je dnes vo veľmi zložitom a turbulentnom období, ktoré môžu ukľudniť len rozvážne, zodpovedné ale najmä priame rozhodnutia vládnucich elít vo všetkých krajinách nesúcich priamu či nepriamu zodpovednosť za tento stav. Veľmi by som si prial, aby na celom svete a vo všetkých krajinách zmietaných vojenskými či spoločenskými a politickými konfliktmi zavládol pokoj, mier a vzájomná ľudská pomoc, ktorá by bola hybnou silou pozitívneho posunu tejto planéty, ktorú si vedome či nevedome vojnami ničíme.
Pavol Zajac (KDH)
Ľudský život má pre mňa, ako kresťana, nevyčísliteľnú hodnotu. Každý zbytočne vyhasnutý život je tragédiou. A je to jedno, či ide o dieťa-utečenca alebo nenarodené dieťa.
Aby sa nestávali takéto, alebo podobné tragédie, mali by sme si viac vážiť každý ľudský život.
Andrej Danko (SNS)
Strach a hrôzu. Úlohou každého je zabrániť tomu, aby iný človek trpel, tobôž zomrel. Smrť je hrozný moment, nemá sa s ňou zahrávať a nemá sa zneužívať.
Túto utečeneckú krízu je možné zastaviť len jednotným postupom štátov a mierovým riešením konfliktov na medzinárodnej pôde. Treba eliminovať miesta, kde konflikty vznikajú. A tiež je potrebný jednotný postup proti organizovaným skupinám, ktoré si urobili výhodný biznis z pašovania ľudí do Európy - na to SNS už niekoľkokrát vyzvala.
Zsolt Simon (Most-Híd)
Je to nesmierne zarmucujúce a pociťujem ľútosť nad smrťou chlapčeka na ceste za slobodou. A musím súhlasiť s názorom, že ide o dôkaz kolektívnej viny EÚ.
Pohľad na tú snímku je skutočne srdcervúci a zároveň je aj naliehavou výzvou, aby celá EÚ konečne začala aktívnejšie pristupovať k riešeniu migračnému tlaku. Je najvyšší čas prehodnotiť systém a spôsob posudzovania žiadostí o azyl v rámci EÚ. Myslím, že by stálo minimálne za zváženie zriadenie záchytných centier na miestach mimo územia schengenského priestoru a vybaviť tak žiadosť utečencov o azyl skôr, ako v vstúpia na územie EÚ. A tí, ktorí budú vybavení kladne, by už priamo smerovali do členského štátu Únie, v ktorom o azyl požiadali.
Je mi ľúto, že predseda vlády svojimi vyjadreniami prispieva k rastu extrémizmu a nacionalizmu a nie k racionálnemu riešeniu.
Renáta Zmajkovičová (Smer)
Otázka „Čo ste prvé pocítili pri pohľade na túto fotku?“ je zle postavená. Prečo? Keď na tú fotku pozriem aj 100 krát, stále cítim to isté. Som žena a matka, cítim veľkú bolesť. Bolesť nad nezmyselnou smrťou dieťaťa. Nielen chlapčeka na fotke, ale nad smrťou detí v Donbase a vo všetkých kútoch sveta. Som presvedčená, že jedinou cestou, ako predísť týmto tragédiám je pomoc a opatrenia v mieste, odkiaľ ľudia utekajú.
V 21. storočí nemusíme bývať všetci na brehu rieky, aby sme sa napili a neumreli od smädu. Tak je to aj s pomocou. Treba ísť do epicentra problému a riešiť ho namieste. Vláda na čele s premiérom Robertom Ficom je pripravená pomôcť v postihnutých krajinách.
Ivan Štefanec (europoslanec, KDH)
Sám som otcom dvoch detí, takže sa ma to veľmi dotklo. Smrť rodiny Kurdíovcov je však symbolom tragédie oveľa väčších rozmerov, ktorú musíme riešiť spoločnými silami. Malý Ajlan, jeho brat a matka mohli žiť, ak by nemuseli riskovať nebezpečnú cestu cez Stredozemné more, ale mohli požiadať o azyl priamo vo svojej domovskej krajine. Práve ľudia ako oni by si ho zaslúžili. Európska politika voči migrácii musí teraz stáť na troch pilieroch: ochrane našich ľudí pred potenciálnymi nebezpečenstvami, solidarite s krajinami, ktoré jej čelia najviac a ľudskosti v prístupe k utečencom, ktorých z vlasti vyháňa vojna a násilie. Toto budem na najbližšom zasadaní Európskeho parlamentu aj presadzovať.
Daniel Lipšic (Nova)
Pri pohľade na fotku som pociťoval smútok. Nie je nič horšie ako keď zomierajú deti.
Pomáhať treba vojnovým utečencom a nie ekonomickým migrantom, na ktorých sa priživujú mafiánski prevádzači.
Milan Uhrík, hovorca Mariana Kotlebu
Chlapca mi je ľúto, rovnako ako každého iného zbytočne mŕtveho dieťaťa. Odmietam to však ako nástroj citového vydierania.
Zastaviť imigračnú vlnu. Keď sa nebudú imigranti do Európy plaviť, nebudú sa ani potápať.
Miroslav Lajčák (Minister zahraničných vecí)
Takáto fotografia nemôže normálneho človeka nechať chladným a ľahostajným. Čo je však horšie - podobné tragédie sa odohrávajú denno-denne a ostávajú mimo objektívov. Preto opakujem, že utečenecká kríza je najväčší a najzáväznejší problém, ktorému momentálne čelí celá EÚ, a je dôležité, aby sme začali spoločne konať, aby sme našli spôsob, ako podobným tragédiám zabrániť a predchádzať.
Práve to je cieľom momentálnych aktivít - summitu premiérov V4 v Prahe, stretnutia ministrov zahraničných vecí členských štátov EÚ dnes a zajtra (minulý piatok a sobotu - pozn. red.) v Luxemburgu, ministrov vnútra 14. 9., aby sme bezodkladne začali spoločne konať.
A my v týchto diskusiách zdôrazňujeme, že riešenie musí byť komplexné a nesústrediť sa len na kvóty, ale aj na rozhodné kroky proti bezohladným pašerákom, rozhodnejší postup EÚ pri riešení samotných príčin migrácie, lepšiu ochranu vonkajších hraníc Únie, či zníženie príťažlivosti niektorých veľkorysých azylových systémov. O tomto všetkom musíme dôkladne diskutovať a čo je najdôležitejšie - začať už konečne rázne konať - spoločne ako EÚ a nie čiastkovo a individuálne.
Monika Flašíková Beňová (europoslankyňa, Smer)
Smútok zo zbytočnej smrti malého chlapca, ktorý za nič nemohol a ktorý by rovnako ako mnohé naše slovenské deti o pár rokov s úsmevom kráčal absolvovať svoj prvý školský deň. Zároveň zdesenie nad tým aké utrpenie táto tragédia spôsobuje a ako sa z tepla svojich domov stále vyhovárame na svoje ťažké životy a skrývame sa za 1000 vymyslených dôvodov prečo práve my nechceme pomôcť tým, ktorí to teraz naozaj potrebujú. Zabúdame pritom, že život je to najcennejšie čo máme a ten nielen malému Ailanovi, ale ani tisíckam ďalších, ktorí sa pri úteku pred vojnou utopili, nikto nevráti.
Opakuje sa to každý deň, len nie každého vidíme na fotkách. Na to, aby sa táto tragédia zastavila sa kompetentní musia v prvom rade zobudiť. Namiesto prehlbovania vzájomných rozporov a často aj súťaženia s extrémistami na domácich politických scénach, by si európsky lídri mali uvedomiť, že ide o spoločný problém, ktorý si vyžaduje hľadanie spoločných riešení. Tie musia vychádzať z princípu solidarity. Zároveň musia prísť návrhy týkajúce zefektívnenia spoločnej azylovej politiky, výraznejšieho postihovania pašerákov a ďalších obchodníkov s ľudským nešťastím, ako aj lepšej ochrany a kontroly vonkajších hraníc Schengenu. Európska zahraničná a bezpečnostná politika a s ňou súvisiaca diplomatická služba by taktiež mali prejsť reformami, ktoré zvýšia ich akčnosť a schopnosť zabraňovať vojenským barbarstvám, ktoré sú primárnym dôvodom tejto katastrofy, ktorej je Európa nútená čeliť.
Miroslav Kadúc (Oľano)
Smútok a zdesenie. Je to ďalšia ľudská tragédia, ktorá by mala napĺňať smútkom každého, kto verí v prirodzené práva každého človeka, bez rozdielu. Povedzme si konečne pravdu. Táto tragédia, žiaľ, dnes nie je ničím výnimočným. Otvorene priznávam, že som vydesený zo straty ľudskosti a pamäte niektorých Slovákov - trend ľahostajnosti v lepšom prípade, alebo prajnosti v tom horšom, ma veru nenapĺňa optimizmom do ďalšieho vývoja. Pritom moje zdesenie platí o to viac, že sa chceme považovať za kresťanskú krajinu.
Súčasní lídri podľa mňa zlyhali v budovaní šťastnejšieho života pre všetkých, ktorí oň majú záujem. Vyhráva egoistická politika niektorých krajín, ale aj jednotlivých politikov. Namiesto preventívnych opatrení ideme dnes nalievať miliardy eur do následného riešenia, ktoré sme mali pred dverami niekoľko rokov! Riešenie nebude jednoduché. Uvedomujem si strach našich ľudí o svoje životy, o ich životný komfort, či stratu kultúrnej identity. Aj preto si situácia okamžite vyžaduje zodpovedné, solidárne, a hlavne odvážne riešenie, ktoré vzhľadom na citlivosť nebudú určite politicky príjemné. Aby zostala Európa na ceste humanizmu, začať by sme mali dôsledným presadzovaním hodnôt kresťanstva, bez nánosu politiky.
