BRATISLAVA - Okupácia Československa v roku 1968 bola hanebným porušením medzinárodného práva, bola tragédiou, ktorá priniesla obete a utrpenie, poníženie našej krajiny a jej občanov.
Uvádza sa tak vo vyhlásení prezidenta Andreja Kisku k dnešnému dňu, ktoré agentúre SITA poskytol tlačový odbor Kancelárie prezidenta SR. "Šesťdesiaty ôsmy rok sa rozčesol na dve polovice, pred okupáciou a po nej. Aj keď bolo leto, z Kremľa k nám prichádzal mráz," píše sa v Kiskovom vyhlásení.
Vpád vojsk do Československa nám dal spoznať a pochopiť tragické dôsledky toho, keď veľká krajina považuje menšiu krajiny za sféru svojho vplyvu. "Žiadne dobové politické súvislosti nemôžu ospravedlniť ani relativizovať tento akt vojenskej agresie voči vtedajšiemu Československu, ktorá potom pokračovala viac ako dvadsaťročnou prítomnosťou vojsk sovietskej armády na našom území," uviedol prezident vo vyhlásení.
Hlava štátu si myslí, že preto 21. august 1968 zostane jedným z najtragickejších dátumov v našich novodobých dejinách, ktorý si musíme pamätať nielen pre obete vojenskej invázie, zabité v auguste 1968, pre dlhodobé následky a dôsledky pre našu vlasť v minulosti, ale aj pre lepšie pochopenie ohrození v Európe v súčasnosti.
Augustoví okupanti nám vzali slobodu, terajší berú ľudskú dôstojnosť
Kým okupanti z roku 1968 nám vzali slobodu, súčasní okupanti nám berú ľudskú dôstojnosť. Pri príležitosti 47. výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa to dnes vyhlásil líder OĽaNO Igor Matovič. Súčasní okupanti nás podľa šéfa Obyčajných ročne okradnú o tri miliardy eur. "Žijú ako pijavice prisaté na naše spoločné dane či eurofondy. Spoločné blaho menia na svoje a ostatní sme tu vlastne len do počtu a na platenie daní. Postupne Slovensko zmenili na krajinu duchov, kde ľudia radšej sklonia hlavy, aby mohli ako-tak prežívať. Iní radšej rovno zo Slovenska ujdú," tvrdí Matovič.
Preto je podľa neho potrebné, aby sme dnes popri spomienke mali hlavne otvorené oči. "Na jednej strane som veľmi rád, že sme sa okupantov po novembri 1989 zbavili. Na strane druhej si musíme priznať, že sme len vojenských okupantov zamenili za okupantov iných," dodal.
Ak by nebolo augusta '68, možno by sme na tom boli lepsie ako Rakúsko
Ak by nebolo udalostí, ku ktorým došlo 21. augusta 1968, možno by sme dnes na tom boli lepšie ako Rakúsko alebo ktorákoľvek iná krajina. Vyhlásil to dnes predseda vlády SR Robert Fico, ktorý pravidelne v deň výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa kladie veniec na hrob Alexandra Dubčeka pochovaného na cintoríne v bratislavskom Slávičom údolí.
"Keby po roku 1968 pokračovalo to, o čom Alexander Dubček sníval, tak by sa asi neurobili také chyby so strategickými majetkami, aké sa urobili po roku 1989. O to viac mala vtedajšia republika šancu byť mimoriadne úspešná," povedal premiér s tým, že 21. augusta 1968 bol v rámci celého Československa prerušený mimoriadne dôležitý obrodný proces.
"Alexander Dubček vždy chcel, aby spoločnosť bola občiansky slobodná a predovšetkým spravodlivá a solidárna. My sa pokúšame nasledovať túto politiku, lebo politika s ľudskou tvárou, o ktorej Alexander Dubček často hovoril, má moje veľké sympatie," priznal Fico. On sám si myslí, že o Slovensku možno povedať, že je to občiansky slobodná krajina. "SR určite patrí medzi najslobodnejšie krajiny vôbec," podotkol.
Šéf exekutívy zároveň deklaroval, že chce, aby SR bola aj solidárne a sociálne spravodlivá. "A to už je úloha politikov orientovaných najmä ľavicovo a sociálno-demokraticky. Myslím si, že sa nám to v rámci možnosti darí," uzavrel.
Netreba zabúdať, že vojská k nám vyslal Sovietsky zväz, nie Rusko
Slovensko by v dnešnej komplikovanej situácii nemalo zabúdať, že to bol Sovietsky zväz a nie Rusko, kto vyslal svoje vojská na jeho územie. Pri príležitosti výročia vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do vtedajšieho Československa to uviedol podpredseda Slovenskej národnej strany Anton Hrnko. Takisto zdôraznil, že Sovietsky zväz nebol tým, kto sa najviac zasadzoval za vojenský zásah. "Taktiež by sme nemali zabúdať, že aj v radoch niektorých vtedajších i dnešných našich spojencov boli vlády, ktoré sa o násilné prerušenie obrodného procesu v ČSSR dožadovali omnoho naliehavejšie ako vtedajšie sovietske vedenie," vysvetlil.
Podľa podpredsedu SNS bola 21. augusta 1968 pošliapaná predovšetkým naša suverenita. "A práve o suverenitu nášho štátu by sme sa mali usilovať aj v dnešnej dobe. Je to hodnota, ktorá nám môže zabezpečiť nielen prosperitu, ale aj sociálnu stabilitu a spoločenskú integritu," domnieva sa. Vstup armád piatich členských štátov Varšavskej zmluvy do Československa 21. augusta 1968 zasiahol z pohľadu Hrnka do národných dejín Slovenska mimoriadne tragicky. Obrodný proces, vedený KSČ na čele s Alexandrom Dubčekom, mal nielen všeobecnú podporu slovenskej a českej spoločnosti, ale tiež vyvolal obrovskú vlnu vlasteneckého nadšenia a ochoty zapojiť sa do politického života, vyzdvihol.
"Tragické na násilnom potlačení tohto obrodného procesu nebolo len to, že sa proti vôli občanov ukončil, ale najmä to, že represie po okupácii, známe ako normalizácia, postihli najmä tých, ktorí z vlasteneckého nadšenia uverili vedeniu štátu a aktívne sa zapojili do verejného života," vysvetlil Hrnko. Je presvedčený, že odvtedy sa nikdy nepodarilo vyvolať v radoch obyvateľstva také nadšenie a nezištné verejné angažovanie sa.
SNS vyjadrila úctu pamiatke všetkých, ktorí v rušných poaugustových dňoch priniesli na oltár vlasti to najcennejšie - vlastný život. Pripomenula ale aj tých, ktorí boli v dôsledku vlasteneckého konania v nasledujúcom období normalizácie za svoju činnosť postihnutí.
Na obete invázie nemôžeme zabudnúť
Obete, ktoré zahynuli pri invázii vojsk Varšavskej zmluvy do Československa v noci z 20. na 21. augusta 1968 si nestačí len pripomínať, ale treba sa z tejto udalosti aj poučiť a naďalej bojovať za slobodu, demokraciu a spravodlivosť. Okrem tejto hlavnej myšlienky príhovorov počas pietnej spomienky na obete okupácie Československa na bratislavskom Šafárikovom námestí sa hovorilo aj o príčinách a dôsledkoch okupácie, tzv. pozývacom liste či situácii na východe Ukrajiny.
Podľa podpredsedu Národnej rady SR Jána Figeľa (KDH) nás toto výročie "brutálnej invázie a dlhej okupácie" má motivovať k aktívnej pamäti, aktívnemu vedomiu a aktívnemu svedomiu. Obete okupácie nesmú byť podľa Figeľa márne a majú byť vnímané s vďakou a úctou. "Naša sloboda nie je zadarmo. Ani sloboda, ani demokracia, ani spoločná Európa nikdy zadarmo nebudú," uviedol počas príhovoru. Zdôraznil, že totalita prežíva vďaka klamstvu, falošnej ideológii, nespravodlivosti a popretiu ľudskej dôstojnosti. "Totalita sa nedá reformovať, totalitu treba odmietnuť," povedal pred Univerzitou Komenského. Zároveň skonštatoval, že aktívne svedomie sa v ľuďoch ozýva, keď sú protiprávne anektované územia demokratických slobodných štátov, "ako je to teraz na Ukrajine". Myslí si, že ak bude Slovensko stavať na týchto pilieroch aktívnej pamäte, vedomia a svedomia, tak to "prinesie veľa dobra nielen pre Slovensko, ale aj pre spoločnú Európu".
Rektor Univerzity Komenského v Bratislave Karol Mičieta pripomenul, že práve Univerzita Komenského "je svedkom významných medzníkov v dejinách Slovenska". Ako povedal, mnoho mladých ľudí dnes považuje slobodu za samozrejmosť. "Aktuálny vývoj na našej východnej hranici či v ďalších častiach sveta svedčí o tom, že to nie je samozrejmosť," skonštatoval. Vo svojom príhovore takisto pripomenul, že Vladimír Putin na oficiálnej návšteve Prahy v roku 2006 povedal, že jeho krajina nesie morálnu zodpovednosť za inváziu do Československa. "Naopak, 23. mája vo vysielaní štátnej ruskej televízie v dokumente Varšavská zmluva - odtajnené stránky sa pokúsili o prepisovanie histórie. Preto neprestáva byť aktuálnou požiadavkou získanie tzv. pozývacieho listu," povedal Mičieta.
"Je dôležité si pripomínať obete invázie, ale aj tie desaťtisíce až státisíce ľudí, ktorí boli postihnutí normalizáciou," uviedol predseda Bratislavského samosprávneho kraja Pavol Frešo. Podľa jeho slov samotné pripomínanie obetí nestačí, treba si z týchto udalostí vziať aj odkaz a odovzdávať ho mladším generáciám. "Ak nemali byť tieto obete zbytočné, tak treba povedať nám aj našim deťom, že vždy, keď budú demokracia a sloboda ohrozené, tak to nielen treba povedať, ale keď bude treba, musíme aj konať," vyhlásil.
K pamätnej tabuli Danky Košanovej, Stanislava Siváka a Jána Holíka, ktorí v 21. augusta 1968 zahynuli, položili na pietnej slávnosti vence aj zástupcovia veľvyslanectiev Nemecka, Rakúska, Poľska, Bulharska či Maďarska, poradca prezidenta Martin Bútora, predseda Správnej rady Ústavu pamäti národa Ondrej Krajniak a predstavitelia politických strán.
August '68 stále pripomína krehkosť pocitu slobody
Podobne ako August '68, ani udalosti v susednej Ukrajine nemusia mať jednoduché a rýchle rozuzlenie. Vo vyhlásení k 47. výročiu vpádu vojsk Varšavskej zmluvy do Československa to dnes uviedla parlamentná strana Most-Híd.
Dnešné výročie ostáva podľa nej "stále živou a silnou spomienkou na to, ako sa brutálnou vojenskou silou dalo potlačiť smerovanie spoločnosti k väčšej slobode a právam občanov". Pripomína, že vojenská intervencia v roku 1968 spôsobila zakonzervovanie vtedajšieho stavu v Československu na dve desaťročia.
"Preto aj udalosti v susednej Ukrajine, ktorá je stále sužovaná prítomnosťou cudzích vojsk na jej území, nemusia mať jednoduché a rýchle rozuzlenie, ako by niektorí čakali. Môžu znamenať dlhodobú stagnáciu a neschopnosť vymaniť sa z problémov, ktorým by táto krajina čelila aj bez zásahov zvonku," píše sa vo vyhlásení.
Opozičná parlamentná strana skonštatovala, že Európe dnes dominujú témy Grécka a prílivu migrantov, pričom sa zabúda, že na situácii u nášho východného suseda sa nezmenilo nič podstatné k lepšiemu. "Rusko svojou zahraničnou politikou a rôznymi vojenskými cvičeniami neustále demonštruje svoju silu a hrozí susedným krajinám," upozornil Most-Híd.
Od Slovenska strana očakáva, že by malo byť aktívnejšie v spoločnej obrannej politike Severoatlantickej aliancie. Jedine toto zoskupenie štátov totiž podľa nej môže garantovať bezpečnosť a slobodu Slovenska. "August '68 by mal byť pre nás mementom toho, že sloboda nie je samozrejmosťou a je veľmi krehkou hodnotou, ktorú je potrebné neustále chrániť," doplnil v tlačovej správe Most-Híd.
