BRATISLAVA – Uvádzať dary či poskytnuté výhody v hodnote nad 4000 eur a priznávať aj užívanie majetku, ktorý patrí niekomu inému. Aj tieto novinky sa majú dostať do ústavného zákona o ochrane verejného záujmu, na ktorom by sa mala dohodnúť opozícia s vládnym Smerom-SD v rámci pracovnej skupiny pod vedením Miroslava Číža (Smer-SD).
Pri daroch a poskytnutých výhodách v hodnote nad 4000 eur by mali verejní funkcionári uvádzať ich popis spolu s menom, priezviskom a adresou trvalého bydliska alebo obchodným menom a adresou sídla darcu alebo osoby, ktorá výhodu poskytla. Okrem toho by mali funkcionári uvádzať aj užívanie nehnuteľnej a hnuteľnej veci vo vlastníctve inej fyzickej alebo právnickej osoby, ak hodnota užívania presahuje 4000 eur za kalendárny rok.
V majetkových priznaniach by sa mala verejnosť dočítať o vlastníctve nehnuteľnej veci vrátane vlastníctva bytu a nebytového priestoru, hnuteľnej veci, ak jej zvyčajná hodnota je nad 10.000 eur, majetkového práva alebo inej majetkovej hodnoty, ak ich zvyčajná hodnota je nad 10.000 eur a o existencii záväzku, ak jeho predmetom je peňažné plnenie vo zvyčajnej hodnote nad 10.000 eur. Súčasný zákon hovorí vo všetkých prípadoch o hodnote 35-násobku minimálnej mzdy, čo je vyše 13.000 eur. V tomto prípade má teda dôjsť k miernemu sprísneniu povinnosti.
Novela ústavného zákona tak, ako je zatiaľ v rámci pracovnej skupiny navrhovaná, počíta aj s rozšírením funkcionárov, ktorí majú predkladať majetkové priznania. Ide napr. o riaditeľov štátnych podnikov a členov dozorných rád štátnych podnikov, ktorých do funkcie ustanovuje štát, členov štatutárnych orgánov a členov dozorných rád právnických osôb, v ktorých má majoritnú majetkovú účasť štát alebo Fond národného majetku SR. Do zoznamu sa pridáva aj prezident Policajného zboru, riaditeľ Vojenského obranného spravodajstva, vedúci Kancelárie prezidenta SR či kancelár NR SR.
V návrhu zmien však chýba jedna zo základných požiadaviek opozície. O porušení tohto zákona napr. v prípade politikov rozhoduje Výbor NR SR pre nezlučiteľnosť funkcií. Previnilca potrestá len vtedy, ak za to zahlasujú aspoň tri pätiny členov výboru. Vládna väčšina tak svojich nominantov dokáže ochrániť. Opozícia preto chcela, aby mala právo v prípade zastavenia konania na výbore obrátiť sa na Ústavný súd SR, ktorý by mal posledné slovo. Smer-SD je však proti takejto zmene.
V každom prípade však platí, že verejný funkcionár príde o jeden plat, ak podá majetkové priznanie po zákonnom termíne. Tri platy stratí, ak uvedie neúplné alebo nepravdivé údaje. Pokuta vo výške šesť platov hrozí, ak vykonáva aj funkciu nezlučiteľnú s pozíciou verejného funkcionára. O celoročný plat môže prísť, ak nepresadzuje a nechráni verejný záujem.
Ako bude pokračovať diskusia v rámci pracovnej skupiny, nie je jasné. Číž nedvíhal telefón a nereagoval ani na SMS. Opozícia tvrdí, že naposledy sa stretli začiatkom júla s tým, aby k návrhom poslali svoje pripomienky. Smer-SD sľúbil novú legislatívu predložiť už na septembrovú schôdzu parlamentu tak, aby mohla platiť od nového roka.
Sprísnenie majetkových priznaní mal parlament na stole aj v máji. Novelu ústavného zákona predložila pätica opozičných strán Most-Híd, OĽaNO, SaS, KDH a Sieť, ale neúspešne. Na pôvodnom znení právnej normy pritom participoval aj vládny Smer-SD, neskôr si to rozmyslel a ohlásil, že príde s vlastnou úpravou.
Verejní funkcionári v majetkovom priznaní uvádzajú celkové príjmy za výkon verejnej funkcie za predošlý rok, prípadne aj iné príjmy. Zverejňujú tiež zoznam svojho nehnuteľného a hnuteľného majetku, avšak bez konkrétností. Napíšu len auto, byt resp. pozemok.
