BRATISLAVA – Zmeny, ktoré majú sprísniť majetkové priznania verejných funkcionárov, stále nie sú definitívne známe. Poslanecké kluby by sa mali k návrhom Smeru-SD vyjadriť dodnes.
Predseda parlamentu Peter Pellegrini vidí stále reálne, že sa majetkové priznania sprísnia od roku 2016. Je za to, aby sa majetky bližšie popisovali. "Chcel by som dodržať aj ten sľub, aby sme pre novú Národnú radu pripravili novelu zákona o rokovacom poriadku a aby sme sprísnili aj majetkové priznania od roku 2016," povedal Pellegrini.
Uvedomuje si, že po tom, ako poslanci na minulej schôdzi odmietli návrh na prísnejšie majetkové priznania, nemôže návrh v tej istej veci prísť najbližšieho polroka. Napriek tomu si myslí, že od nového roka budú majetkové priznania prísnejšie. "Bude predložený taký zákon, ktorý bude komplexnejší, nebude to totožné. Takže sa toho nebude ustanovenie hovoriace o polročnej lehote týkať," vysvetlil Pellegrini.
Šéf parlamentu je za to, aby sa majetok bližšie popisoval. Podľa neho by to verejným funkcionárom pomohlo. Ako príklad uviedol popis auta. Je podľa neho rozdiel, keď má niekto Fabiu a iný BMW. A tiež je podľa neho rozdiel mať BMW z roku 2007 a iné najnovší model.
Rovnako sa mu pozdáva opisovanie majetku, ktorý má verejný funkcionár požičaný, nevlastní ho, ale dlhodobo ho využíva. Aké návrhy a zmeny prídu, sa ukáže po rokovaniach medzi parlamentnými stranami. Kluby sa majú k návrhom Smeru-SD vyjadriť dodnes. Pellegrini chce, aby zmeny prešli po dohode všetkých.
Novelu zákona o DPH poslali poslanci do druhého čítania
Parlament posunul do druhého čítania novelu zákona o dani z pridanej hodnoty (DPH), ktorá mení systém úhrady dane malými firmami a živnostníkmi. Tí budú môcť štátu odviesť daň až po tom, keď im odberatelia zaplatia za ich tovary a služby. Súčasne sa podľa rezortu financií odkladá vznik práva na odpočítanie dane z kúpených tovarov a služieb až do momentu zaplatenia.
Opatrenie by podľa vládneho návrhu mohli využívať tí podnikatelia, ktorých ročný obrat neprekročil 75 tis. eur. Zástupcovia malých a stredných podnikateľov žiadali navýšenie tejto hranice. Minister financií Peter Kažimír po stretnutí s podnikateľmi konštatoval, že hranica sa zvýši na 100 tis.
Po zvýšení hranice na 100 tis. eur by sa opatrenie malo dotýkať viac ako dvoch tretín z 200-tisíc subjektov platiacich DPH. "Tento návrh je naozaj dobrý a škoda, že neprišiel už dávno," skonštatoval v rámci rozpravy poslanec Jozef Kollár. Zároveň však dodal, že tento limit by mohol byť zvýšený aj na vyššiu hranicu, napríklad na 500 tis. eur. Do tohto návrhu by tak potom mohli byť zahrnutí podľa Kollára aj stredne veľké firmy. Prípadne v Bruseli by sa dala podľa neho aj dohodnúť výnimka, keď by limit mohol byť až 2 mil. eur.
To, že limit je nízky, skonštatoval aj poslanec Pavol Zajac (KDH). "Bolo by dobré zvýšiť ho aspoň do tej úrovne 500 tis. eur, hoci ja si viem predstaviť aj vyššie limity," povedal Zajac. Zvýšenie limitu by privítali aj ďalší opoziční poslanci. No ako skonštatoval poslanec Ladislav Kamenický (Smer-SD), ide o novú úpravu. "Treba to najprv podľa mňa odskúšať a potom, keď tak, upraviť," povedal Kamenický. O ostražitosti hovoril aj minister financií Peter Kažimír. Podľa neho je ostražitosť namieste, zároveň dodal, že k tomuto návrhu sa vedia vrátiť aj neskôr.
Do druhého čítania prešli aj novely zákonov o spotrebných daniach, a to z alkoholických nápojov a z tabakových výrobkov. Tie sú podľa rezortu financií súčasťou pokračujúceho boja proti daňovým únikom. V súvislosti so zavedením nových kontrolných známok predĺži rezort financií lehotu na dopredaj liehovín so starými kontrolnými známkami tak, aby obchodníci neboli poškodení. Zmeny by sa mali dotknúť aj zdaňovania tabaku, kde v súčasnosti najmä v súvislosti s predajom cigár dochádza k daňovým podvodom. Po novom by sa tak nemali zdaňovať na základe počtu kusov, ale podľa hmotnosti.
Konkurzní správcovia nebudú poskytovať viac informácií
Správcovia konkurzných podstát a reštrukturalizačných konaní nebudú poskytovať viac informácií. Parlament dnes zamietol novelu zákona o správcoch, ktorou chceli poslanci Eugen Jurzyca a Jana Kiššová (SaS) zvýšiť informovanosť verejnosti o doterajšej činnosti jednotlivých správcov.
Do zoznamu správcov sa podľa návrhu liberálov mali zapisovať aj údaje o percentuálnej miere uspokojenia zabezpečených veriteľov a osobitne nezabezpečených veriteľov v jednotlivých ukončených konkurzných a reštrukturalizačných konaniach. Rovnako by register obsahoval aj záznamy o dĺžke jednotlivých ukončených konkurzných a reštrukturalizačných konaní. Do zoznamu správcov by sa ukladali aj informácie o nákladoch jednotlivých ukončených konkurzných konaní ako podiel z majetku úpadcu a náklady jednotlivých ukončených reštrukturalizačných konaní ako podiel z majetku dlžníka.
Jurzyca a Kiššová argumentovali, že dnešný stav, keď sa zo zoznamu správcov dajú vyčítať iba verejnosti málo hovoriace údaje, ako napríklad meno/názov, adresa a niektoré ďalšie formálne informácie, je nevyhovujúci a pre vytvorenie si obrazu o profesijnej histórii a skúsenostiach správcu treba poznať ďalšie skutočnosti.
Kandidáti na funkcie nebudú zverejňovať osobné údaje
Parlament dnes neschválil novelu zákona o slobodnom prístupe k informáciám, v ktorej poslanci za OĽaNO Erika Jurinová, Igor Hraško a Miroslav Kadúc navrhovali, aby kandidáti na verejné funkcie zverejňovali svoje osobné údaje.
Novela podľa nich vychádza z ústavy, ktorá zaručuje právo na informácie a z tézy - čo nie je tajné, je verejné. „Základnou myšlienkou návrhu zákona je stanovenie povinnosti zverejňovať osobné údaje, najmä životopisné údaje a ďalšie informácie o osobách, ktoré sa uchádzajú o verejnú funkciu, t.j. kandidátov na verejnú funkciu ako aj o úspešných kandidátoch na verejnú funkciu bezprostredne po ich nástupe do takejto funkcie,“ vysvetľovali poslanci za obyčajných ľudí.
Právnou normou reagujú na prax, keď sa ani základné informácie o kandidátoch na verejnú funkciu nezverejňujú s odvolaním sa na pravidlá o ochrane osobných údajov. Ako príklad uvádzajú materiály predložené na rokovanie vlády, v ktorých je neraz prístup k údajom o kandidátoch na verejné funkcie obmedzený, pretože tieto osoby neposkytli súhlas na zverejnenie ich osobných údajov.
Podobné dôvody uvádzajú aj iné orgány verejnej moci, napríklad Sociálna poisťovňa, ktorá odmietla zverejniť životopisy novozvolených riaditeľov jej pobočiek. Za ďalší príklad označili poslanci za OĽaNO ministerstvo zdravotníctva, ktoré neposkytlo životopisné údaje o nových riaditeľoch univerzitných nemocníc alebo aj štátne podniky, v ktorých až 60 percent riaditeľov odmieta zverejniť svoj životopis.
„Navyše nie je neobvyklé, že sa stretávame s nomináciami, keď sa až príliš neskoro ukáže, že osoba, ktorá bola zvolená alebo vymenovaná do verejnej funkcie, je z viacerých objektívnych dôvodov nevhodná a v procese voľby alebo vymenovania existovali aj lepší kandidáti,“ objasňovali Jurinová, Hraško a Kadúc.
Prijatím novely by sa podľa OĽaNO čiastočne podarilo eliminovať negatíva a preventívne zamedziť, aby sa k verejným funkciám dostali nevhodné osoby, keďže by sa otvoril priestor verejnej kontrole. „Občianska kontrola verejných vecí je nezanedbateľnou súčasťou moderných demokratických štátov. Nutným predpokladom jej existencie je v prvom rade zabezpečenie transparentného prístupu k čo najväčšiemu množstvu relevantných informácií,“ uzatvárali poslanci za obyčajných ľudí. Národná rada už identickú novelu OĽaNO zamietla minulý rok.
Ľudia sa nebudú môcť brániť pred zápachom
Občania slovenských miest a obcí nebudú mať právo brániť sa pred obťažujúcim zápachom. Parlament dnes neschválil novelu zákona o ovzduší, ktorou poslanci Mikuláš Huba a Ján Mičovský (OĽaNO) chceli definovať prípustnú mieru obťažovania zápachom.
„Návrh zákona má za cieľ chrániť občanov pred neprípustnou mierou obťažovania zápachom. Okrem toho dáva možnosť skupine najmenej 20 obyvateľov, ktorých obťažuje zápach, dať podnet na konanie okresnému úradu, ktorý je oprávnený uložiť pokutu prevádzkovateľovi veľkého zdroja a prevádzkovateľovi stredného zdroja,“ vysvetľovali predkladatelia. Na uloženie pokuty sa však podľa novely vyžadoval súhlas príslušného obecného zastupiteľstva s cieľom objektívneho posúdenia obťažovania zápachom širším okruhom osôb, ako je len 20 dotknutých obyvateľov.
Podľa vzoru českej právnej úpravy definuje návrh prípustnú mieru obťažovania zápachom. Za prípustnú mieru sa považuje stav pachových znečisťujúcich látok v ovzduší, ktorý sa má dosiahnuť použitím najlepšej dostupnej techniky na odstraňovanie alebo obmedzovanie obťažujúceho pachového vnímania. Takto stanovená prípustná miera obťažovania zápachom nie je dodržaná za kumulatívneho splnenia troch podmienok.
Prvou podmienkou je, aby obťažovanie zápachom namietalo najmenej 20 osôb bývajúcich alebo pracujúcich v oblasti, v ktorej ich obťažuje zápach. Druhou podmienkou je porušenie povinnosti prevádzkovateľov veľkých zdrojov a stredných zdrojov znečisťovania dodržiavať prípustnú mieru obťažovania zápachom. Poistkou voči zneužívaniu práva občanov namietať obťažovanie zápachom sa stáva tretia podmienka, a to súhlas príslušného obecného zastupiteľstva, ktoré sa vyjadrí k podnetu skupiny najmenej 20 osôb s cieľom väčšej objektivizácie posúdenia stavu širším okruhom osôb, ako je len 20 dotknutých obyvateľov.
Za porušenie povinnosti dodržať prípustnú mieru obťažovania zápachom by okresný úrad uložil pokutu od 160 eur do 33 000 eur prevádzkovateľovi veľkého zdroja a pokutu od 33 eur do 6 700 eur prevádzkovateľovi stredného zdroja.
„Návrh zákona je reakciou na požiadavky občanov, ktorí sa na predkladateľov obrátili s množstvom podnetov súvisiacich s obťažujúcim zápachom v ovzduší produkovaným stacionárnymi zdrojmi znečisťovania,“ argumentovali Huba a Mičovský. Práve obťažujúci, miestami až neznesiteľný zápach podľa nich v niektorých lokalitách či regiónoch Slovenska znižuje kvalitu života občanov, obmedzuje ich dennodenné aktivity či dokonca predstavuje príčinu ich vynúteného sťahovania sa mimo postihnutý región. Hubovi a Mičovskému podobnú novelu národná rada neschválila ani v roku 2013.
Za neplatenie faktúr nebudú firmy vyraďovať z obstarávaní
Neplatenie faktúr nebude dôvodom na vyradenie spoločnosti z verejného obstarávania. Parlament dnes zamietol novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorou chcel poslanec za Most-Híd Gábor Gál sprísniť sankčné mechanizmy, aby sa subdodávatelia nedostávali do druhotnej platobnej neschopnosti. Gál neúspešne presadzoval, aby firmy, ktoré riadne nevyplatia drobných živnostníkov či stredné podniky pri verejných zákazkách, boli z verejného obstarávania jednoznačne vyradené. Poslanec za Most-Híd chcel takto zabrániť likvidácii subdodávateľov pri verejných zákazkách.
„Vyraďovanie nezodpovedných firiem, ktoré neplatia, by zabezpečilo lepšiu ochranu subdodávateľov participujúcich na zákazkách zadaných na základe zákona o verejnom obstarávaní. Zároveň by si firmy pri uchádzaní sa o verejné zákazky oveľa zodpovednejšie prehodnotili svoje finančné možnosti,“ argumentoval poslanec Gál.
Platný zákon o verejnom obstarávaní podľa neho síce obsahuje sankčné mechanizmy, prax však ukazuje, že sú nedostatočné. „Zákon by mal v čo možno najväčšej miere chrániť subdodávateľov, ktorým ako živiteľom rodín v súčasnosti často hrozí, že sa dostávajú do druhotnej platobnej neschopnosti. Ak im veľké firmy, podieľajúce sa na verejných zákazkách, nevyplatia za vykonanú prácu dohodnutú odmenu, má to pre nich neraz likvidačné následky. Nedávne prípady Doprastavu či Váhostavu sú toho bolestivým príkladom,“ uzavrel Gál.
