BRATISLAVA – Politické strany a hnutia budú naďalej financované zo štátneho rozpočtu. Parlament dnes neschválil novelu zákona o politických stranách a politických hnutiach, v ktorej zrušenie financovania politických strán a hnutí zo štátneho rozpočtu navrhovali poslanci za OĽaNO.
Obyčajní ľudia presadzovali, aby akékoľvek peniaze od štátu politické strany nedostávali od ďalšieho volebného obdobia, teda od marca 2016. OĽaNO tak chcelo ušetriť peniaze štátu, napríklad v rokoch 2012 - 2016 vyplatí štát na základe platnej legislatívy politickým stranám 48 miliónov eur. Opoziční zákonodarcovia tiež navrhovali, aby staré a nové strany mali odlišné finančné limity na predvolebnú kampaň.
"Aby bola politická súťaž vyvážená, navrhuje sa finančný limit pre staré politické strany na účely volebnej kampane do národnej rady a Európskeho parlamentu na úrovni 100 000 eur a pre nové politické strany na úrovni 1 000 000 eur," vysvetľovali poslanci OĽaNO. Staré strany so zastúpením v národnej rade podľa nich majú dostatočný priestor počas volebného obdobia na prezentovanie svojej práce, súčasne sa môžu v značnej miere prezentovať svojimi legislatívnymi návrhmi, ktoré majú zlepšovať občanom život. "Na druhej strane tu máme nové strany, ktoré dlhodobo trpia nezáujmom mediálnej pozornosti," argumentovali obyčajní.
OĽaNO rovnako chceli rozšíriť mediálny priestor venovaný diskusným programom vysielaným Rozhlasom a televíziou Slovenska, a to z 10 hodín na 100 hodín. Návrhom chceli obyčajní ľudia prinútiť politické strany k zodpovednej politickej práci počas celého volebného obdobia tak, aby sa nespoliehali na „ohlupovanie“ voličov predvolebnou kampaňou, či na ich „kupovanie“ rozdávaním reklamných predmetov a občerstvenia. Novela mala za cieľ aj minimalizovať korupčné prostredie vytvorené počas volebnej kampane, keď strany podľa OĽaNO získavajú finančné prostriedky aj neoficiálnou cestou.
Zrušiť financovanie strán zo štátneho rozpočtu presadzovalo OĽaNO aj v minulosti, parlament ich návrh neschválil.
OĽaNO neuspelo s návrhom: Volebné právo od 16 rokov sa zavádzať nebude
Právo voliť bude naďalej priznávané až od 18. roku života. Poslanec NR SR Jozef Viskupič (OĽaNO) dnes neuspel s návrhom novely zákona o podmienkach výkonu volebného práva, v ktorom chcel právo voliť priznávať už 16-ročným. Člen Obyčajných je totiž presvedčený, že títo mladí ľudia sú už dostatočne vyspelí.
Viskupič sa inšpiroval legislatívou v iných krajinách, napríklad v Rakúsku je takýto právny stav už niekoľko rokov. Zníženie vekovej hranice z 18 na 16 rokov sa malo týkať parlamentných volieb, volieb prezidenta SR, volieb do Európskeho parlamentu, ľudového hlasovania o odvolaní hlavy štátu SR, komunálnych a krajských volieb a referenda.
"V súčasnosti sú mladí ľudia v úplne inej pozícii ako pred niekoľkými rokmi, a to najmä z pohľadu informačnej vyspelosti, keď vďaka používaniu internetu získavajú značné množstvo informácií o verejnom živote, politickom systéme a jeho fungovaní na Slovensku," argumentoval Viskupič s tým, že sa zvyšuje aj rozumová vyspelosť mladých v tejto oblasti. Zníženie vekovej hranice v prípade aktívneho volebného práva o dva roky preto podľa Viskupiča nemalo mať negatívny vplyv na túto skupinu ľudí, "ktorí sú už v 16 rokoch veku schopní plnohodnotne vnímať politiku a veci verejné".
Toto tvrdenie mali dokazovať aj praktické skúsenosti nezávislých kandidátov v komunálnych voľbách, ktorí pri zbere podpisov pod petičné hárky prichádzajú do kontaktu s touto skupinou ľudí prejavujúcich záujem aktívne sa zapojiť do volieb ako voliči. "Podobne, činnosť rôznych žiackych či študentských parlamentov na školách naznačuje, že aj mladšie generácie ľudí prejavujú záujem o osud tejto krajiny," uviedol Viskupič.
Po znížení vekovej hranice pri aktívnom volebnom práve poslanec očakával aj zvýšenie účasti vo voľbách, referende, či ľudových hlasovaniach. "Na Slovensku volebným právom v súčasnosti disponuje aj niekoľko desiatok tisíc ľudí s neukončeným základným vzdelaním. Preto sa nazdávam, že rovnaké právo môžu dostať aj mladí ľudia, ktorí vo výraznej väčšine desaťročnú školskú dochádzku ukončili," povedal.
Viskupič poukazoval aj na skutočnosť, že 16-roční ľudia sú už v značnej miere zodpovední za svoje konanie. "Ako príklad možno uviesť trestnú zodpovednosť alebo priestupkovú zodpovednosť, ktorá bola desaťročia zakotvená na vyššej vekovej hranici a len nedávno sa znižovala práve kvôli väčšej rozumovej vyspelosti mladších generácií," dodal člen OĽaNO.
