BRATISLAVA – Poplatky za prednostné vyšetrenie sa neobnovia. Parlament dnes zamietol novelu zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, v ktorej opätovné zavedenie inštitútu prednostných vyšetrení navrhovali poslanci Miroslav Kadúc (OĽaNO) a Juraj Droba (SaS). Zrušenie objednávania sa na prednostné vyšetrenie za poplatok bolo podľa nich chybou, a je na ujmu pacientov i zdravotníctva ako takého.
Poslanci navrhovali, aby na prednostné vyšetrenie bol vyhradený čas vždy len po 14:00 a na konci ordinačných hodín v príslušnom dni. Pacient má uhrádzať iba objednanie na prednostné vyšetrenie. "V dôsledku navrhovanej úpravy bude objednávanie pacientov na konkrétny čas mimo „prednostných“ ordinačných hodín zadarmo," uvádzajú opoziční poslanci.
Vyhradené ordinačné hodiny má schvaľovať samosprávny kraj s tým, že tie nesmú presiahnuť jednu šestinu ordinačných hodín konkrétneho poskytovateľa. "Zrušenie možnosti časeniek u lekára považujem za kardinálnu hlúposť. Naším návrhom sa pokúsime pracujúcim a vyťaženým ľuďom prinavrátiť túto možnosť aspoň v oklieštenej podobe," uviedol Droba. Predkladatelia tvrdia, že ich návrh zároveň umožní ambulanciám aspoň čiastočne vykryť výpadky príjmov.
Vládna strana Smer-SD podľa navrhovateľov pri zrušení inštitútu dostatočne nezohľadnila skutočnosť, že ten prinášal pacientom výhody a neboli obmedzovaní napríklad pri plnení pracovných povinností. "Pri katastrofálnom stave slovenského zdravotníctva robia veci, ktoré ešte viac obmedzujú už aj tak minimálnu zónu komfortu pacienta. Slovenské zdravotníctvo má byť zamerané na blaho pacienta, nie na blaho mecenášov,“ konštatuje Kadúc.
Prednostné vyšetrenia za poplatok skončili na návrh poslanca Juraja Blanára (Smer-SD), podľa ktorého v praxi spôsoboval problémy. Blanár poukázal na to, že pacientovi, ktorý riadne čakal na ošetrenie, sa čakanie mnohokrát predlžovalo, nakoľko ho predbehol ten, čo si zaplatil. Problematická bola podľa Blanára aj kontrola dodržiavania prednostných hodín. Poukazoval aj na to, že sme jediná krajina široko-ďaleko, ktorá má takýto inštitút. Novela je účinná od apríla s tým, že na zrušenie inštitútu bolo ustanovené dvojmesačné prechodné obdobie.
OĽaNO nepresadilo návrh nezávislejšej polície
Poslanci dnes neschválili novelu zákona o Policajnom zbore, ktorou chceli zákonodarcovia za hnutie OĽaNO posilniť právomoci a postavenie prezidenta Policajného zboru. Obyčajní ľudia neúspešne presadzovali, aby sa zaviedol nový transparentný mechanizmus menovania a odvolávania policajného prezidenta. Po novom ho mala vymenovávať vláda a nie minister vnútra.
Kandidátov na post policajného prezidenta by podľa novely vyberala trojčlenná komisia zložená zo zástupcov policajných odborov, akademickej sféry a z bojovníkov proti korupcii, respektíve občianskej spoločnosti z radov tzv. bielych vrán. Minister vnútra by potom vláde navrhol vymenovať za šéfa polície niektorého z vybraných kandidátov. Zákon by podľa obyčajných mal stanovovať dĺžku funkčného obdobia vymenovaného policajného prezidenta a zakotvovať aj dôvody na jeho odvolanie z funkcie.
Návrh zákona o Policajnom zbore počíta aj s vytvorením samostatnej rozpočtovej organizácie Policajného zboru, napojenej na rozpočtovú kapitolu Ministerstva vnútra SR, a vlastného služobného úradu. Policajný zbor sa člení na rôzne špecializované služby ako služba kriminálnej polície, služba finančnej polície alebo služba dopravnej polície. Tieto služby sú vykonávané v rámci jednotlivých útvarov Policajného zboru, ktoré v súčasnosti zriaďuje a ruší minister.
„Návrh zákona presúva túto základnú organizačnú právomoc do rúk prezidenta Policajného zboru, čím je vytvorený základný stavebný kameň posilnenia nezávislosti a odpolitizovania slovenskej polície,“ konštatujú obyčajní ľudia. Z pohľadu vyšetrovania najzávažnejších trestných činov, ktoré patria do právomoci Špecializovaného trestného súdu, prechádza do právomoci prezidenta Policajného zboru aj oprávnenie zriaďovať osobitné útvary s pôsobnosťou na celé územie Slovenskej republiky, ktoré sú zodpovedné za odhaľovanie a vyšetrovanie týchto trestných činov.
„Doktrína nezávislej polície je pritom moderným konceptom, ktorého význam z globálneho hľadiska postupne vzrastá. Príkladom využitia tohto princípu je Veľká Británia, ktorá pred niekoľkými rokmi radikálne zreformovala svoj dlhoročný tradičný model policajnej správy a v súčasnosti sú policajní komisári dokonca priamo volení občanmi,“ argumentujú poslanci za OĽaNO.
Droba a Kadúc neuspeli so zrušením gastrolístkov
Parlament dnes neschválil novelu Zákonníka práce, v ktorej zrušenie gastrolístkov navrhovali poslanci Juraj Droba (SaS) a Miroslav Kadúc (OĽaNO). „Navrhovaná právna úprava tam, kde sa stravovanie teraz zabezpečuje prostredníctvom sprostredkovateľa, zaručuje zamestnancovi, že od zamestnávateľa dostane príspevok, ktorý na stravovanie vynakladal aj doteraz (55 % ceny jedla), plus mu nebude musieť zo mzdy strhávať druhú časť garantovanej výšky sumy (45 % ceny jedla) na stravu,“ vysvetľovali opoziční poslanci.
Zamestnanec tak bude mať vyššiu mzdu a to, akým spôsobom sa rozhodne s týmito peniazmi naložiť, bude na jeho rozhodnutí. „Buď si za to kúpi obed ako doteraz, alebo tieto peniaze využije inak. Dnes nie je výnimkou, že za tzv. gastrolístky si zamestnanci nekupujú obedy, ale napríklad za ne nakupujú v predajniach potravín a podobne,“ konštatovali Droba a Kadúc.
Zákonodarcovia chceli zo zákona odstrániť sprostredkovateľov stravovania. „Tak, ako je právna úprava postavená dnes, zabezpečuje zo zákona niekoľkým subjektom pravidelný príjem, pričom oficiálne ide o podnikateľskú činnosť. Na dosiahnutie príjmu v zásade stačí samotný fakt existencie. Na druhej strane pre zamestnávateľov a pre reštauračné zariadenia to predstavuje zvýšené výdavky, ktoré by mohli pri svojej činnosti ušetriť, respektíve použiť inak,“ argumentovali Droba a Kadúc.
Rodičia nedostanú príspevok na dieťa, ktoré nevzali do škôlky
Rodičia nebudú dostávať príspevok na dieťa staršie ako tri roky, ktoré nevzali do materskej školy. Poslanci Národnej rady (NR) SR totiž dnes neodsúhlasili novelu zákona o príspevku na starostlivosť o dieťa, ktorá by takúto novinku zaviedla. Novelu plénu predložila skupina poslancov z hnutia OĽaNO.
Príspevok mal byť podľa návrhu predkladateľov do výšky 230 eur mesačne a mal slúžiť na preplatenie výdavkov spojených so starostlivosťou o dieťa. "Takouto formou by štát aspoň čiastočne vytvoril pri alarmujúcom nedostatku voľných miest v materských školách nástroj na odškodnenie a finančnú podporu pre rodičov, ktorí majú dieťa staršie ako tri roky, ktoré nevzali do materskej školy a rodičia súčasne pracujú alebo študujú dennou formou štúdia," opísali poslanci. Takto by podľa poslancov mali rodičia možnosť zabezpečiť starostlivosť o dieťa napríklad v súkromnej materskej škole, ktorá bude mať voľné kapacity. Tým by sa umožnilo rodičom vrátiť sa jednoduchšie do pracovného prostredia, prípadne pokračovať v štúdiu.
Prihlasovanie vozidiel do evidencie sa nezjednoduší
Parlament dnes neschválil novelu zákona o cestnej premávke, ktorou jednoduchšie prihlasovanie vozidiel navrhovali poslanci za SaS Jana Kiššová a Ľubomír Galko. Liberáli neúspešne presadzovali zavedenie možnosti prenositeľnosti tabuľky s evidenčným číslom vozidla (ŠPZ) zo starého motorového vozidla toho istého majiteľa na jeho nové auto za predpokladu, že majiteľ nezmenil svoje bydlisko alebo sídlo do iného okresu. „Navrhnutá zmena ušetrí majiteľom určité finančné prostriedky v situácii, keď majiteľ predá staré motorové vozidlo a kúpi nové,“ argumentovali Kiššová a Galko.
Procesne tento návrh riešili ako možnosť rezervácie doterajšieho evidenčného čísla pri odovzdaní tabuľky s evidenčným číslom starého motorového vozidla Policajnému zboru najviac na päť rokov za symbolický poplatok päť eur. „Policajný zbor, ktorý prevzal tabuľku s rezervovaným evidenčným číslom, je povinný osobe, ktorá si dané evidenčné číslo zarezervovala, znova to isté evidenčné číslo bezplatne prideliť na jej ďalšie motorové vozidlo. Znovupoužitie pôvodnej ŠPZ prináša okrem finančnej úspory pre majiteľa aj drobný ekologický benefit,“ vysvetľovali liberáli.
Poslanci za SaS chceli zároveň predĺžiť platnosť tzv. dočasnej značky, resp. tabuľky s evidenčným číslom vozidla prideľovanej predajcami novým vozidlám, alebo novokúpeným vozidlám, ktoré dosiaľ neboli evidované, z terajšieho jedného roka na desať rokov. Uvedené 10-ročné obdobie neznamená, že majiteľ nového vozidla s takouto „dočasnou značkou“ bude môcť jazdiť 10 rokov. „Znamená to iba, že predajca ju môže svojim zákazníkom prideľovať postupne počas 10 rokov, nemusí ju po jednom roku odovzdávať Policajnému zboru a platiť za novú, čím ušetrí určité finančné prostriedky a zníži sa mu administratívna náročnosť v procese práve predaného motorového vozidla,“ konštatujú Kiššová a Galko.
Opoziční zákonodarcovia rovnako presadzovali zavedenie jednotnej sadzby správnych poplatkov pri prvom zápise držiteľa motorového vozidla bez ohľadu na výkon motora. „Máme za to, že prvý zápis držiteľa motorového vozidla je administratívny úkon rovnaký pre všetky druhy áut bez ohľadu na výkon motora a niet dôvodu diferencovať výšku správnych poplatkov do pásiem v závislosti od výkonu motora,“ argumentovali liberáli.
Pracovné dohody budú mať naďalej výnimku pri zverejňovaní v CRZ
Dohody o prácach vykonávaných mimo pracovného pomeru budú mať aj naďalej výnimku a nemusia byť povinne zverejňované v Centrálnom registri zmlúv (CRZ). Plénum Národnej rady SR dnes totiž nepodporilo novelu infozákona od poslancov SaS, ktorí chceli takúto výnimku zrušiť.
Podľa liberálov súčasný právny stav umožňuje týmito dohodami zakryť dodávku viac-menej akejkoľvek služby a vyhnúť sa tak povinnému zverejňovaniu v CRZ. "Vo verejnom sektore, financovanom z verejných zdrojov, je tak vytvorené mimoriadne netransparentné prostredie, v ktorom sa dohody využívajú aj na činnosti, na ktoré majú tieto inštitúcie svoj aparát, alebo na činnosti, o ktorých zmysluplnosti možno mať oprávnené pochybnosti," upozorňovali autori návrhu.
Do takejto kategórie patrí podľa SaS najmä vypracovanie rôznych štúdií, analýz, stratégií, ktoré často svojím obsahom pripomínajú skôr plytké slohové práce s prázdnym obsahom a nulovou pridanou hodnotou. "Pre objektivitu treba spomenúť, že táto medzera v zákone nie je veľmi zaujímavá pre tzv. veľké ryby, skôr je atraktívna pre menej viditeľných nižších úradníkov, ktorí majú svojich preferovaných dohodárov," dodali liberáli.
Nezávislým kandidátom sa dvere do parlamentu neotvoria
Voliči si v parlamentných voľbách budú naďalej vyberať len spomedzi kandidátok politických strán. Nezávislí kandidáti možnosť uchádzať sa o ich priazeň nedostanú. Plénum dnes totiž nepodporilo návrh zákona o hospodárení nezávislých poslancov NR SR a financovaní ich činnosti od členov klubu OĽaNO, ktorí chceli takouto cestou umožniť kandidatúru aj nezávislým kandidátom.
Obyčajní tiež chceli umožniť voličovi jednou voľbou zvoliť poslancov z rôznych politických strán, prípadne nezávislých kandidátov. Volič by tak nebol nútený vyberať si kandidačnú listinu alebo kandidátov len z jednej politickej strany. "Návrh zákona tak reaguje na dlhodobú požiadavku občianskej spoločnosti o oslabenie vplyvu politických strán na riadenie štátu a spoločnosti," tvrdili predstavitelia hnutia.
Podľa novej právnej normy teda mohli kandidátov na poslancov naďalej navrhovať politické strany a ich koalície. Súčasne však mala byť možnosť uchádzať sa o mandát aj pre občanov v pozícii nezávislých kandidátov, ktorých kandidatúru by petíciou podporilo aspoň 10.000 ľudí. Zodpovedné za zostavenie celkového zoznamu nezávislých kandidátov malo byť ministerstvo vnútra.
Nezávislí kandidáti mali byť na samostatnej kandidačnej listine zoradení v abecednom poradí a občania by si tak mohli vybrať desať ľubovoľných uchádzačov z najviac desiatich kandidačných listín. "V praxi si každý volič bude môcť jedným hlasovaním vybrať najviac desať svojich kandidátov z rôznych politických strán a koalícií, ako aj z nezávislých osobností," píše sa v neschválenom návrhu.
