BRATISLAVA – Poslanci strán Sieť a Most-Híd sa podľa podpredsedu SaS Ľubomíra Galka nechali oklamať a kolaborovali so Smerom-SD pri schvaľovaní zákona, ktorý mal zakázať biznis schránkovým firmám. Ako povedal Galko dnes na tlačovej besede, Smer koná len vtedy, keď je vytvorený verejný tlak.
Pripomenul, že na jeseň padli neohrozené hlavy. „So Smerom sa však nedá dohodnúť. Kolaborácia so Smerom a uzatváranie dohôd s vládnou stranou nikam nevedie. Apelujem na poslancov strán Sieť a Most-Híd, ktorí sa nechali Smerom oklamať, keď navrhli a schválili pamätné uznesenie o schránkových firmách s tým, že bude pripravený zákon odhaľujúci konečných užívateľov výhod. Smer prečkal verejný tlak a dnes už aj predstavitelia týchto dvoch opozičných strán priznávajú, že nedodrží to, čo sme v uznesení prijali,“ povedal Galko s tým, že je to výsmech opozičným kolegom i ľuďom na uliciach.
Pripravovaný návrh zákona Smeru bude podľa neho bezzubý a nebude riešiť také škandály, ako je kauza nákupu piešťanského CT. Preto opätovne predložia viacerí opoziční poslanci vlastný návrh zákona, ktorý zabráni, aby sa megaškandály v zdravotníctve opakovali. „Vyzývam predstaviteľov opozičných strán, aby sa nenechali oklamať Smerom,“ dodal Galko.
Jedine verejný tlak umožní podľa predsedu NOVA Daniela Lipšica trestnoprávny rozmer kauzy nákupu CT. „Nestačí, že odišiel Pavol Paška, Zuzana Zvolenská a Renáta Zmajkovičová. Musí to mať aj trestnoprávny rozmer. Ak to nebude mať aj trestnoprávny rozmer, tak sa na Slovensku len máločo zmení,“ povedal. Lipšic tvrdí, že prosili Miroslava Beblavého (Sieť) a Luciu Žitňanskú (Most-Híd), aby nevypúšťali plyn a nepomáhali Smeru. „Vtedy bola šanca schváliť zákon, ktorý by zakázal schránkové firmy. Vtedy Smer potreboval vypustiť tlak, ale prečo ten tlak vypúšťala aj Sieť a Most? Upozorňovali sme, že ich oklamú a keď ľudia nebudú v uliciach, tak sa na všetko vykašlú. To sa aj stalo,“ povedal Lipšic. Podľa neho, keď časť opozície kolaboruje so Smerom, výsledok je taký, že mu pomáha oslabiť tlak ľudí. „To je trestuhodné,“ dodal.
Vláda vlani v decembri na základe uznesenia NR SR uložila predsedníčke ÚVO Zite Táborskej pripraviť návrh zákona, ktorým sa vytvorí verejný register užívateľov konečných výhod. Cieľom má byť efektívnejšie a transparentné používanie verejných zdrojov nielen pri verejnom obstarávaní, ale aj pri nakladaní so štátnymi aktívami, majetkom štátu a samosprávy. Nová novela doplní parlamentom už schválenú novelu zákona o verejnom obstarávaní, ktorá je účinná od 1. marca a mala by znemožniť schránkovým firmám s neznámymi vlastníkmi získavať verejné zákazky.
Lipšic dnes tiež zopakoval, že má informácie priamo od orgánov činných v trestnom konaní v Trnave, podľa ktorých je vyvíjaný veľký tlak, aby kauza nákupu piešťanského CT bola zametená pod koberec a trestné stíhanie bolo zastavené. „Dostal som dva rozsudky okresného súdu v Piešťanoch a krajského súdu v Trnave, ktoré rozhodli, že odvolanie bývalého riaditeľa piešťanskej nemocnice bolo urobené nezákonne, pretože bola nezákonne doplnená správna rada, ktorá rozhodla o nákupe CT prístroja. Zakladateľská listina nemocnice neumožňovala, aby správna rada svojvoľne rozhodovala o zmene štatútu, ktorý sa týkal doplnenia správnej rady. Rada sa doplnila o zamestnancov ministerstva zdravotníctva, aby mohol byť väčšinou odvolaný riaditeľ nemocnice,“ povedal. Podľa neho je z toho zrejmé, že tu bolo evidentné zavinenie a plánovaná akcia pri nákupe CT. „Najskôr bolo treba nezákonne doplniť správnu radu a následne tá, aby mohla zrušiť predchádzajúci tender a vypísať nový,“ konštatoval.
Lipšic podal na jeseň na Generálnu prokuratúru SR trestné oznámenie vo veci podozrenia so spáchania trestného činu porušovania povinností pri správe cudzieho majetku v kauze nákupu CT prístroja pre piešťanskú nemocnicu. Piešťanská nemocnica kúpila CT prístroj za 1,6 mil. eur, čo je o 600-tisíc eur viac, ako vysúťažilo predchádzajúce vedenie. Víťazom tendra sa stala spoločnosť Medical Group SK, kde v minulosti pôsobil aj predseda parlamentu Pavol Paška. Kauza stála post Zvolenskú i podpredsedníčku NR SR Renátu Zmajkovičovú a napokon odstúpil aj predseda parlamentu Pavol Paška.
