BRATISLAVA - Poslancovi Ivanovi Uhliarikovi (KDH) sa už po druhýkrát nepodarilo presadiť obmedzenia pre držiteľov povolenia na veľkodistribúciu liekov. Parlament jeho návrh neposunul do druhého čítania. Uhliarik chcel upraviť povinnosti pre veľkodistribútorov liekov tak, aby mohli odoberať lieky iba od iných držiteľov povolenia, od výrobcov a vrátené lekárňou, ktoré jej sami dodali. Nové povinnosti navrhoval poslanec KDH v novele zákona o liekoch a zdravotníckych pomôckach.
"Čiže sa zakazuje nakupovať lieky z lekární distribútorom, obchodníkom s liekmi," vysvetľoval Uhliarik svoj zámer. Ako tvrdil, cieľom jeho návrhu bolo predísť nedostatku zásob liekov v lekárňach, a to z dôvodu ich predaja do iných krajín. Podľa Uhliarika sa totiž v súčasnosti stáva, že pacient čaká na svoj liek aj týždeň, niekedy i dlhšie. "V mnohých, predovšetkým vo verejných lekárňach, údajne až v polovici, však skupujú vybrané druhy liekov distribučné firmy a predávajú ich do zahraničia," uviedol poslanec KDH.
Uhliarik svojím návrhom chcel zaviesť aj povinnosť pre osoby, ktoré sú oprávnené vydávať humánne lieky alebo sprostredkovať ich nákup a predaj, viesť dokumentáciu o každej dodávke lieku, ktorá umožní sledovanie cesty distribúcie lieku. Prevádzkovateľ lekárne, ktorý je zároveň držiteľom povolenia na veľkodistribúciu liekov, mal mať zase povinnosť pri kupovaní liekov oznámiť distribútorovi, či liek kupuje ako prevádzkovateľ lekárne alebo ako distribútor. "Tento návrh pomôže zvýšiť zásoby liekov na Slovensku," konštatoval Uhliarik.
Blanár chce zrušiť prednostné ošetrenie u lekárov
Objednávaniu sa na prednostný termín k lekárovi chce poslanec Národnej rady SR Juraj Blanár (Smer-SD) urobiť koniec. Inštitút prednostného poskytovania zdravotnej starostlivosti podľa neho spôsobuje v praxi problémy a mnohí pacienti tak čakajú, keďže ich predbehnú tí platiaci.
Ako vyplýva z jeho pozmeňujúceho návrhu k vládnej novele zákona o rozsahu zdravotnej starostlivosti, ktorá prináša zmeny v poplatkoch u lekárov, po novom nebudú môcť lekári mať vyčlenené hodiny na prednostné ošetrenie pacientov. Okrem predlžovania času čakania na ošetrenie pre neplatiacich pacientov zdôvodňuje svoj návrh aj problematickou kontrolou dodržiavania prednostných hodín a následné prešetrovanie sťažností.
"Tak ako je nemysliteľné, aby sa na úradoch platil poplatok za prednostné prijatie na úrade, tak nevidím dôvod, prečo by mali existovať poplatky za prednostné vyšetrenie u lekára, keď si každý platí povinne zdravotné poistenie," skonštatoval Anton Martvoň (Smer-SD), ktorý podporil Blanárov návrh. O Blanárovom pozmeňujúcom návrhu, ako aj o vládnej novele ako celku, by sa malo v pléne definitívne rozhodnúť ešte dnes.
DPH na potraviny sa nezníži
Daň z pridanej hodnoty (DPH) na potraviny sa nezníži. Parlament dnes zamietol novelu zákona o DPH, ktorou chceli poslanci za OĽaNO znížiť daň z pridanej hodnoty na potraviny zo súčasných 20 % na 10 %. Výpadok z príjmov chceli poslanci pokryť zvýšením dane z príjmov z 23 % na 39 % pre banky a regulované subjekty so ziskom vyšším ako 3 milióny eur ročne. Banky a regulované subjekty, ktorými sú napríklad energetické firmy alebo poisťovne, by tak platili vyššiu daň z príjmov.
"Takouto právnou úpravou sa Slovenská republika priblíži vo výške DPH na potraviny k európskemu štandardu. Zároveň príde k spravodlivému preneseniu bremena konsolidácie verejných prostriedkov z bežných spotrebiteľov na vysokoziskové subjekty podnikajúce v regulovanom podnikateľskom prostredí," argumentovali poslanci OĽaNO.
Návrh zákona bol podľa nich koncipovaný tak, že bude mať v celkovom meradle pozitívny dopad na rozpočet verejnej správy, a to na úrovni 125 miliónov eur ročne. "Vzhľadom na dlhodobo neriešenú situáciu nízkych miezd zdravotných sestier, takto získané prostriedky navrhujeme použiť na zvýšenie platov zdravotných sestier," uvádzali obyčajní ľudia.
Znížením DPH na potraviny v čase hospodárskej krízy sa podľa OĽaNO stanú potraviny dostupnejšie a ľudia si jednoduchšie zabezpečia základné životné potreby. Zníženie DPH na potraviny na 10 percent malo podľa nich spôsobiť aj výrazné zníženie nákupnej turistiky do okolitých štátov, zároveň mal stúpnuť predaj potravín na území Slovenska. To malo prispieť k vzniku nových pracovných miest u prvovýrobcov a spracovateľov.
"Zároveň možno očakávať spätný príjem DPH a dane z príjmu do štátneho rozpočtu z predaja tovaru a služieb, ktoré si ľudia budú môcť kúpiť z ušetrených prostriedkov, čím opätovne príde k nárastu nových pracovných miest,“ vysvetľovali poslanci za OĽaNO.
DPH na potraviny na úrovni 20 % patrí k jednej z najvyšších v Európe. "Vyspelé štáty ako Francúzsko, Poľsko, Nemecko či Taliansko majú DPH na potraviny na úrovni od 4 do 10 percent. Dokonca Veľká Británia a Malta majú základné potraviny s nulovou sadzbou DPH," uzatvárali obyčajní.
Zmena názvov odborných ambulancií má podporu pléna
Názvy odborných ambulancií lekárov sa majú zmeniť. Po novom má byť presne stanovené, ako sa má ktorá volať. Novela zákona o zdravotnom poistení, ktorú dnes poslanci NR SR posunuli do druhého čítania, upravuje zoznam názvov ambulancií. V prípade súhlasného stanoviska parlamentu a prezidenta by mala platiť od apríla 2015.
Lekári v špecializovaných ambulanciách majú dostať možnosť zosúladiť ich názvy a povolenia na poskytovanie špecializovanej zdravotnej starostlivosti do konca budúceho roku. "V žiadnom prípade však nejde o okresanie kompetencií lekárov. Kompetencia ani výkon činností lekára na základe získaného vzdelania v príslušnom špecializovanom odbore alebo certifikovanej pracovnej činnosti nemôže byť ovplyvnený názvom ambulancie," povedal štátny tajomník ministerstva zdravotníctva Mario Mikloši.
Po novom by sa tak napríklad gynekologická ambulancia nazývala gynekologicko-pôrodnícka. Ministerstvo v tomto prípade vyhovelo pripomienke Asociácie súkromných lekárov (ASL) SR. Tá upozorňovala, že ak by názov platil v podobe gynekologická ambulancia, lekári by nemohli vyšetrovať tehotné ženy. "Názov gynekologická ambulancia nie je podľa odboru, pretože to nesedí so zoznamom. Ambulantní gynekológovia sa pritom starajú aj o tehotné ženy," poukázala.
Zo zoznamu ambulancií sa okrem toho vypúšťa mamologická ambulancia a ambulancia andrológie, ale dopĺňa sa hepatologická. Ambulancia anestéziológie a intenzívnej medicíny bude len v nemocnici, v ktorej sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť v odbore anestéziológia a intenzívna medicína. Pediatrická ambulancia bude zase len v nemocnici, v ktorej sa poskytuje ústavná zdravotná starostlivosť najmenej v jednom pediatrickom odbore.
Zmena názvu neznamená zmenu kompetencie príslušného lekára. Lekár bude aj naďalej vykonávať svoju prax podľa toho, akú má špecializáciu, vysvetľuje ministerstvo. Napríklad lekár, ktorý má špecializáciu v odbore gynekológia a pôrodníctvo, môže vykonávať činnosti prislúchajúce vzdelaniu v tomto špecializačnom odbore, a to bez ohľadu na názov ambulancie. Gynekológ, ktorý má špecializáciu aj v špecializačnom odbore mamológia, môže poskytovať zdravotnú starostlivosť v mamológii v rámci gynekologicko-pôrodnickej ambulancie.
Potrebu zmeny rezort odôvodňuje tým, že povolenia na poskytovanie špecializovanej ambulantnej zdravotnej starostlivosti neboli vydávané jednotne v rámci celej SR. Často sa mali vydávať vo veľmi úzkych špecializačných odboroch alebo len v certifikovaných pracovných činnostiach, čo spôsobovalo problémy v praxi. Stalo sa napríklad, že lekár dostal povolenie na poskytovanie špecializovanej ambulantnej starostlivosti v certifikovanej pracovnej činnosti chirurgia prsníka, pričom takýto samostatný medicínsky odbor neexistuje, poukázalo ministerstvo.
Poslanci podporili návrh na poskytovanie dotácií MZ
Ministerstvo zdravotníctva (MZ) dopĺňa do legislatívy pravidlá, podľa ktorých bude poskytovať dotácie na podporu protidrogových aktivít. V súčasnosti platný zákon o poskytovaní dotácií v pôsobnosti MZ totiž nedefinuje túto oblasť. Rezort špecifikuje, aké protidrogové aktivity bude podporovať, a v akej výške. Návrh novely zákona dnes posunul parlament do druhého čítania. Rezort poskytoval dotácie na protidrogové aktivity aj doteraz, odvolával sa však pritom na iné ustanovenie zákona. V rokoch 2013 a 2014 rozdal viac ako jeden milión eur.
Podľa návrhu sa budú podporovať napríklad nákupy materiálneho a technického vybavenia, vzdelávacie aktivity, prevencia drogovej závislosti, liečba drogovo závislých osôb alebo ich resocializácia, ďalej monitoring drogovej situácie, či stavebné úpravy zariadení určených na liečbu drogovo závislých ľudí. Financie bude MZ poskytovať najviac do výšky 95 percent nákladov na projekt, zvyšných 5 percent bude musieť zabezpečiť žiadateľ.
Okrem dotácií na protidrogové aktivity MZ v návrhu upravuje aj podmienky poskytovania dotácií na iné účely, aby sa zabezpečila väčšia transparentnosť čerpania dotácie. Žiadatelia si budú musieť zriadiť osobitný účet v banke. "V prípade poukázania dotácie na bežný účet, na ktorom sú vedené aj finančné prostriedky z iných zdrojov, nie je možné metódami kontrolnej činnosti preukázať, či vznikli, resp. nevznikli výnosy v súvislosti s uložením dotácie, resp. či kontrolovaný subjekt dodržal, alebo nedodržal povinnosť prijímateľa určenú v zmluve o poskytnutí dotácie,“ uvádza MZ.
Rezort zároveň ustanovuje, že orgánom, ktorý bude vyhodnocovať žiadosti v oblasti vedy a vývoja, bude Vedecká rada ministerstva. Agenda protidrogovej politiky prešla z Úradu vlády SR na ministerstvo zdravotníctva v roku 2012.
