BRATISLAVA - Prezident SR Andrej Kiska vystúpi v stredu 26. novembra o 9. hodine v pléne Národnej rady (NR) SR. Potvrdil to dnes riaditeľ komunikačného odboru Kancelárie prezidenta SR Roman Krpelan.
Nebude pred poslancami prezentovať správu o stave republiky, ale jeho prejav bude súvisieť s aktuálnym dianím okolo výmeny šéfa parlamentu.
Poslancov čaká voľba predsedu parlamentu a zákon roka
Voľbou predsedu a podpredsedu parlamentu odštartujú poslanci 44. schôdzu Národnej rady SR, ktorá sa začne dnes o 13:00. Pavol Paška a Renáta Zmajkovičová zo svojich postov odstúpili pre kauzu predraženého nákupu CT prístroja piešťanskou nemocnicou. Zmajkovičová v parlamente zostáva ako radová poslankyňa, Paška sa poslaneckého mandátu vzdal. Pašku má vo funkcii nahradiť Peter Pellegrini, ktorý viedol ministerstvo školstva. Zmajkovičovú vystrieda Miroslav Číž, ktorý post podpredsedu parlamentu zastával počas prvej vlády Roberta Fica.
Poslancov čaká aj schvaľovanie zákona roka - návrhu štátneho rozpočtu pre rok 2015, diskusia k rozpočtu sa začne 2. decembra. Verejná správa by v budúcom roku mala hospodáriť s deficitom 2,49 % hrubého domáceho produktu. Vyplýva to z pozmeňujúcich návrhov, ktoré prešli parlamentnými výbormi. V tomto deficite je zahrnutá už aj rezerva na prípadný nepriaznivý vývoj hospodárstva vo výške 0,2 % hrubého domáceho produktu, teda vyše 150 miliónov eur.
Bez využitia rezervy by tak mal schodok dosiahnuť 2,29 % výkonu ekonomiky. Pôvodne vládou predložený návrh štátneho rozpočtu predpoklad deficit verejných financií na úrovni 1,98 % HDP. Tento návrh však ešte reflektoval opatrenia vyplývajúce z tretieho pásma dlhovej brzdy, ktoré sa aktivovali po prekročení 55-percentného verejného dlhu. Po októbrovej aplikácii novej výkazníckej metodiky ESA 2010 však bol slovenský dlh za rok 2013 opäť zrevidovaný pod hranicu 55 % výkonu ekonomiky a opatrenia z dlhovej brzdy sa tak nemusia uplatňovať.
Plénum bude rokovať aj o zákonoch, ktoré parlamentu vrátil prezident Andrej Kiska. Novelu školského zákona, podľa ktorej majú zo školských bufetov zmiznúť nezdravé potraviny, považuje hlava štátu v niektorých článkoch za neurčitú a nejednoznačnú, pričom vedie k nezrozumiteľnosti. Kiska na opätovné prerokovanie vrátil aj novelu Obchodného zákonníka, ktorá mení podmienky zakladania a fungovania spoločností s ručením obmedzeným. Hlava štátu navrhuje, aby parlament právnu normu neprijal ako celok. Právna norma je v schválenej podobe podľa prezidenta čiastková, nekomplexná a nedostatočná.
Dva návrhy parlament prerokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Novela zákona o verejnom obstarávaní, reagujúca na kauzu predraženého nákupu CT prístroja piešťanskou nemocnicou, má zamedziť a znemožniť tzv. schránkovým firmám uchádzať sa o získavanie zákaziek z verejných zdrojov. Na verejnom obstarávaní by sa mohli zúčastňovať iba spoločnosti so známou vlastníckou štruktúrou, čo by malo odhaliť možné prepojenia na politiku. Firma so sídlom v štáte, ktorého právny poriadok neumožňuje preukázať jej vlastníkov, bude mať podľa premiéra Roberta Fica zakázanú účasť na verejnom obstarávaní.
"Rovnako platí, že ak by sa do verejného obstarávania prihlásila firma, ktorá by síce mala sídlo na Slovensku, ale by mala akcionárov, spoločníkov nejakej firmy, kde nevieme zistiť, kto stojí za touto firmou, aj v tomto prípade je vylúčená z možnosti zúčastňovať sa na verejnom obstarávaní," povedal Fico po rokovaní vlády. Na verejnom obstarávaní sa nebudú môcť zúčastniť ani firmy, v ktorých majú verejní funkcionári vrátane poslancov a členov vlády účasť 10 % a viac.
"Nebránime sa tomu, aby tento návrh zákona bol predmetom širokej diskusie v parlamente. Pokiaľ budú schopní poslanci prísť ešte s ďalšími spresneniami, vylepšeniami tohto mechanizmu, radi takéto vylepšenia zrealizujeme," povedal Fico. Opozícia novelu považuje za nedostatočnú, podľa nej sa bude dať jednoducho obísť a predloží k nej pozmeňujúce návrhy.
V skrátenom konaní prediskutujú poslanci aj novelu zákona o zdravotnom poistení . Návrh zavádza odvodovú odpočítateľnú položku, ktorá má znížiť zdravotné odvody nízkopríjmových zamestnancov. Opatrenie sa pozitívne dotkne viac ako 600-tisíc ľudí. Vláda si od odvodovej odpočítateľnej položky zároveň sľubuje aj zvýšenie zamestnanosti, keďže zamestnávateľom poklesnú náklady na prácu u vymedzenej skupiny zamestnancov. Zavedením tejto položky sa kompenzuje nárast minimálnej mzdy v roku 2015.
Na odvodovú úľavu budú mať nárok tí zamestnanci, ktorí zarobia menej ako 570 eur mesačne, resp. 6 840 eur ročne. Zamestnanci s vyššími príjmami budú zdaňovaní rovnako ako doteraz. Odvodová odpočítateľná položka bude v rovnakej výške ako budúcoročná minimálna mzda, čiže 380 eur mesačne, respektíve 4 560 eur ročne. Suma sa bude alikvotne krátiť podľa odpracovaného obdobia.
Zamestnanec s minimálnou mzdou nebude platiť žiadne zdravotné odvody. S rastom príjmu o jedno euro, klesne suma odvodovej odpočítateľnej položky o dve eurá. Človek, ktorého mzda bude napríklad 450 eur v hrubom, uhradí na zdravotných odvodoch 8,4 eura namiesto súčasných 18 eur. Zamestnávateľ za takéhoto pracovníka odvedie namiesto 45 eur len 21 eur. Parlament čaká aj hlasovanie o návrhu zákona o dani z motorových vozidiel, ktoré v októbri odložili pre veľkú vlnu kritiky. Návrh zákona by mal meniť súčasný systém dane z motorových vozidiel.
Na definitívne schválenie čaká i novela Zákonníka práce. Vládny návrh pracovného kódexu má sprísniť podmienky pre agentúrne zamestnávanie. Jednou zo zmien má byť od začiatku budúceho roka zavedenie princípu spoločnej zodpovednosti užívateľského zamestnávateľa a agentúry dočasného zamestnávania za dodržiavanie mzdových podmienok pracovníka.
Agentúrny zamestnanec musí mať totiž rovnaké mzdové podmienky ako interný zamestnanec, ak obaja vykonávajú rovnakú alebo podobnú činnosť. Národná rada má odsúhlasiť aj návrh na zmrazenie platov poslancov a sudcov. Sudcovia so stopnutím rastu mzdy nesúhlasia, nevidia na to dôvod.
