BRATISLAVA - Pravdepodobne najdôležitejšou témou prebiehajúceho plenárneho zasadnutia Európskeho parlamentu (EP) je situácia na Ukrajine a jej ďalší možný vývoj. Úvodom tohto týždňového zasadnutia sa poslanci zaoberali dopadom sankcií voči Ruskej federácii na hospodárstvo Európskej únie (EÚ) so špeciálnym dôrazom na oblasti poľnohospodárskej produkcie a potravinárstva, dnes sú to možné dopady a riziká zrýchleného konania v prípade asociačnej dohody s Ukrajinou.
Úvahy o zrýchlenej procedúre v súvislosti s asociačnou dohodou s Ukrajinou bohužiaľ nebezpečným spôsobom marginalizujú veľké množstvo hrozieb. "To čo sa momentálne deje u nášho východného suseda je veľmi smutné. Zároveň však treba zdôrazniť, že je to najmä dôsledok dlhodobej neschopnosti, lajdáckosti a neochoty ukrajinských politických elít riešiť otázky štátoprávneho usporiadania krajiny a postavenia menšín žijúcich na jej území počas celého obdobia jej samostatnosti," uviedla poslankyňa EP Monika Flašíková Beňová.
Bez adekvátneho riešenia týchto vnútropolitických problémov sú podľa nej akékoľvek úvahy o zrýchlení integračného procesu veľmi nebezpečné pre samotnú EÚ a jej členov. "Európska únia za Ukrajincov tieto záležitosti jednoducho nevyrieši. Zrýchleným konaním by v tejto situácii navyše sama sebe spôsobovala nové ťažkosti," zdôraznila poslankyňa.
Ako ďalej poznamenala, jednou z tém v súvislosti s približovaním sa Ukrajiny k európskym integračným štruktúram je aj zjednodušenie vízového styku a zmiernenie pravidiel týkajúcich sa zamestnávania obyvateľov Ukrajiny na území členských štátov EÚ. "Ide o mimoriadne citlivé záležitosti. Súvisí to napríklad aj s problematikou boja proti organizovanému zločinu, ktorého rozvoju súčasná situácia na Ukrajine výrazne nahráva. Uvoľnenie vízových povinností by mohlo spôsobiť neželaný tlak na Schengenskú hranicu, ktorej najvýchodnejšiu časť tvorí práve naša hranica s Ukrajinou," skonštatovala europoslankyňa.
Úprava pravidiel v prípade zamestnávania Ukrajincov v rámci EÚ podľa nej prináša riziká z hľadiska stability už aj tak napätých sociálnych systémov. "Pomáhať riešiť neľahkú situáciu tesne za hranicami EÚ je nepochybne dôležité. Zároveň však treba pamätať na to, že požiadavky na pristupujúce krajiny z tzv. postkomunistického bloku boli v minulosti veľmi tvrdé a spojené s množstvom potrebných reforiem. Nevidím najmenší dôvod, aby boli tieto kritériá v prípade Ukrajiny akýmkoľvek spôsobom zľahčované," uzavrela Monika Flašíková Beňová.
