BRATISLAVA – Hlavným cieľom normalizácie, ktorá nasledovala po udalostiach z augusta 1968, bolo upevnenie moci Sovietskeho zväzu nad Československom. Takáto predstava prevažuje medzi súčasníkmi na Slovensku. Názor zastávajú viac ako dve pätiny ľudí. Ukázal to výskum Sociologického ústavu Slovenskej akadémie vied s názvom Demokratickosť a občania na Slovensku.
Výskum mapoval súčasné predstavy o obrodnom procese v roku 1968 a následnej normalizácii v Československu. Respondentom boli predložené štyri dvojice tvrdení týkajúce sa týchto udalostí. O tom, že hlavným cieľom normalizácie, ktorá prebiehala od začiatku 70-tych rokov bolo upevnenie moci Sovietskeho zväzu nad Československom je presvedčených 43,3 percenta ľudí. Myslí si to najmä stredná a staršia generácia (ľudia vo veku 45 až 64 rokov).
Takmer štvrtina ľudí (23,5%) sa potom domnieva, že pri normalizácii šlo o udržanie a rozvinutie socializmu. O tom sú presvedčení najmä obyvatelia Košického kraja (22,4%) a najstarší ľudia vo veku nad 65 rokov (20%).
Výskum tiež ukázal, že medzi súčasníkmi najviac prevažuje názor že Pražská jar 1968 bola radikálna politická zmena pod taktovkou špičiek KSČ. Má ho zhruba dve pätiny ľudí.
Až 41,3 percent respondentov považuje obrodný proces na jar 1968 za radikálnu až revolučnú zmenu politického systému. Naproti tomu zhruba štvrtina ľudí (26,3%) je presvedčená, že šlo iba o drobnú reformu vtedajšieho systému, ktorej cieľom bolo jeho udržanie vo vylepšenej podobe.
Podľa takmer dvoch pätín súčasníkov (39,4%) bol potom obrodný proces v roku 1968 elitným hnutím vedeným niektorými vrcholovými členmi KSČ. Viac ako štvrtina sa priklonila k tvrdeniu, že šlo o masové hnutie ľudí. Najčastejšie (26,1%) si to pritom myslia ľudia maďarskej národnosti. Podľa sociológa Milana Zemana, ktorý výskum spracoval, inú dôležitosť udalostiam pripisujú zrejme aj preto, že ich pripodobňujú ku krvavo potlačenej revolúcii v Maďarsku v roku 1956.
Rovnako viac ako dve pätiny ľudí (44%) je presvedčených, že hlavným cieľom obrodného procesu na jar 1968 bola politická zmena. Štvrtina (23%) si myslí, že šlo o ekonomickú zmenu. Ako politickú zmenu pritom udalosti spred takmer polstoročia vnímajú najmä ľudia z Košického kraja (35,6 %).
Výskum ukázal, že pre veľkú časť súčasnej mladej generácie sú udalosti z roku 1968 neznáme a mladí na ne nemajú vytvorený žiaden názor. Viac ako 40 percent mladých ľudí vo veku 18 až 24 rokov totiž nevedelo vôbec odpovedať. V skupine mladých ľudí vo veku 25 až 34 rokov sa potom k tvrdeniam nevedelo vyjadriť zakaždým viac ako 30 percent respondentov.
Zeman vidí za takýmito výsledkami najmä fakt, že pre mladých ľudí ide o vzdialenú minulosť, ktorá ich až tak nezaujíma a neoslovuje. „Problém môže byť aj v tom ako sa učia dejiny na našich školách,“ uvažuje.
Terénnu časť výskumu pre SAV zrealizovala agentúra Focus na prelome mája a júna tohto roku na vzorke 1215 dospelých obyvateľov Slovenska. Na projekte, ktorý je zameraný na aktualizáciu dvoch výskumov z roku 1968 sa podieľa aj Ústav politických vied SAV a Filozofická fakulta UK v Bratislave.
