BRATISLAVA - Dátum 21. augusta 1968 by sa nemal nikdy vytratiť z historickej pamäte Slovenska a jeho občanov, myslí si premiér Robert Fico. Vo svojom vyhlásení k 46. výročiu okupácie Československa sa premiér vracia k udalostiam Pražskej jari z roku 1968, ktoré podľa neho opodstatnene patria k najvýznamnejším a súčasne najpozitívnejšie hodnoteným historickým míľnikom našej krajiny.
"Idea, ktorá sa niesla vtedajšou Pražskou jarou a ktorú stelesňoval nositeľ obrodného procesu Alexander Dubček, vízia spoločnosti, ktorá bude občiansky slobodná a súčasne sociálne spravodlivá, je v podstate nesmrteľná a jej podpora vo väčšine nielen slovenskej spoločnosti nijak neklesá, ba práve naopak," uviedol Fico vo vyhlásení, ktoré poslal tlačový a informačný odbor Úradu vlády SR.
Slovenský premiér si myslí, že ak by obrodný proces v auguste ´68 násilne nezastavili vojská štátov Varšavskej zmluvy, malo by vtedajšie Československo šancu približovať sa práve k ideálu takejto spravodlivej spoločnosti. "V tomto zmysle je pre nás obrodný proces aj jeho násilné zastavenie odkazom, z ktorého by sme mali čerpať poznanie aj pre naše dnešné kroky a rozhodnutia," uzavrel Fico.
Vojská Sovietskeho zväzu, Poľskej ľudovej republiky, Maďarskej ľudovej republiky, Nemeckej demokratickej republiky a Bulharskej ľudovej republiky vtrhli do Československa v noci z 20. na 21. augusta 1968. Na strane Československa okupácia spôsobila úmrtie viac ako 100 osôb. Dôvodom invázie bol nesúhlas s reformným procesom Komunistickej strany Československa (KSČ) pod vedením Alexandra Dubčeka. Invázia priviedla k moci protireformné krídlo KSČ, ktoré sa pri moci udržalo do novembra 1989. Vojská Sovietskeho zväzu zostali rozmiestnené na území Československa až do roku 1991.
SDKÚ: Fico si opäť želá "bratskú" pomoc od Rusov, ako v roku 1968!
Slovensko si podľa predsedu SDKÚ-DS Pavla Freša zaslúži konečne inú vládu, ktorá bude jasne stáť na hodnotách slobody, demokracie, bude mať jasno v zahraničnej politike a bude presadzovať skutočné záujmy krajiny a jej občanov. Vyhlásil to v súvislosti so 46. výročím vtrhnutia vojsk Varšavskej zmluvy na územie Československa pod vedením Sovietskeho zväzu v auguste 1968. "Výroky Roberta Fica, ktoré sú v rozpore s hlavnou líniou zahraničnej politiky Slovenska a spochybňujú aj kroky našej diplomacie, len tak nenecháme," poznamenal s tým, že budú na pôde NR SR žiadať o vysvetlenie.
Pre krajinu, ktorá si vytrpela okupáciu sovietskou armádou, sú podľa slov Freša nepochopiteľné Ficove vyjadrenia, ktorý v súvislosti s okupáciou časti Ukrajiny robí všetko pre to, aby nekritizoval Ruskú federáciu, ale všetkých ostatných - od našich spojencov v EÚ a NATO až po Ukrajinu. "Ak bude naďalej pokračovať v politike obhajoby agresora a odsudzovaní obetí, možno sa zajtra dočkáme toho, že privíta bratskú pomoc z roku 1968 a vyhlási, že za okupáciu si môžeme sami," uviedol predseda SDKÚ-DS.
Obeťou "bratskej pomoci" sa v roku 1991 stali ľudia v Moldavsku, neskôr v Čečensku, v roku 2008 v Gruzínsku, v roku 2014 ľudia na Ukrajine a ďalšie nevinné obete v zostrelenom malajzijskom lietadle, pripomenul Frešo. "A práve na všetkých týchto ľudí by sme mali myslieť dnes, keď si už v slobodnej a demokratickej Slovenskej republike pripomíname tragické výročie okupácie pod hlavičkou "bratskej pomoci". Bohužiaľ sa treba mať stále na pozore, keďže iniciátorov "bratských pomocí" pre ľudí, ktorí o ňu nestoja, nezastavil ani rok 1989," doplnil.
Udalosti z augusta 1968 považuje strana Sloboda a Solidarita (SaS) za tragický okamih dejín Čechov a Slovákov. Ako sa píše v stanovisku strany, ktoré agentúre poskytla jej hovorkyňa Katarína Svrčeková, strana si váži všetkých, ktorí sa vtedy napriek výzvam rozhodli čeliť vojenskej presile. "S úctou spomíname na tých, ktorí pri tom prišli o život. Máme pochopenie pre tých, ktorí emigrovali, ale aj pre tých, ktorí v Československu zostali a žili svoje trpké životy v neslobode," informuje SaS. Ako ďalej strana uvádza, pohŕda tými, ktorí si na aktívnom udržiavaní tejto neslobody budovali svoje kariéry a s obdivom hľadí na tých, ktorí doma či za hranicami zasvätili svoje životy boju s boľševikmi.
Slovensko vidí súvislosť s rokom 1968 a Ukrajinou
Viacero účastníkov dnešného spomienkového podujatia pri príležitosti 46. výročia okupácie Československa vojskami Varšavskej zmluvy vidí súvislosť medzi rokom 1968 a dnešnou situáciou na Ukrajine. Zároveň zdôraznili potrebu poučiť sa z dejín našej krajiny a vážiť si, že v súčasnosti je Slovensko súčasťou slobodnej časti sveta. Podujatie za účasti desiatok ľudí sa uskutočnilo pred budovou Univerzity Komenského na bratislavskom Šafárikovom námestí, kde v roku 1968 zastrelili okupačné vojská troch ľudí.
"Invázia v roku 1968 patrí medzi najčernejšie kapitoly našich dejín," povedal na podujatí poslanec za SDKÚ-DS Ľudovít Kaník. Išlo podľa neho o prepad zvrchovaného štátu a to isté sa momentálne deje na Ukrajine. Žiadna krajina podľa neho nemôže odôvodňovať vpád na územie cudzieho štátu argumentom, že sa nachádza v jeho blízkosti a má tam svoje záujmy. "Ľudia ktorí schvaľujú to, čo Rusko momentálne robí na Ukrajine, schvaľujú tým pádom aj inváziu v auguste 1968". Podľa Kaníka sú sankcie, ktoré Európska únia (EÚ) uvalila na Rusko v súvislosti s ukrajinskou krízou rozumným prostriedkom na zastavenie agresora. V prípade, že by EÚ nekonala, mohlo by to podľa neho znamenať koniec mieru a pokoja v Európe.
"To čo sa udialo v auguste 1968 sa momentálne deje tesne za našimi hranicami," povedala starostka bratislavského starého mesta Tatiana Rosová. Podľa nej je znovu agresorom tá istá mocnosť, akurát svoje konanie odôvodňuje inak. Pri spomienke na obete roku 1968 treba podľa nej myslieť aj na Ukrajinu. Podľa podpredsedu parlamentu a predsedu KDH Jána Figeľa nás august 1968 učí, že sloboda nie je samozrejmosťou. "Slovensko je momentálne slobodná krajina a súčasť zjednotenej Európy," povedal s tým, že o to isté sa usiluje aj Ukrajina. Figeľ zároveň zdôraznil význam historickej pamäte pre budúcnosť a demokratický vývoj našej krajiny.
Významné osobnosti Bratislavy spomínali na obete okupácie
Bývalý politický väzeň a kňaz Anton Srholec, rektor Univerzity Komenského (UK) v Bratislave Karol Mičieta, viacerí poslanci NR SR či zástupcovia miestnych samospráv si dnes pri pamätnej tabuli na historickej budove Univerzity Komenského na Šafárikovom námestí v Bratislave uctili pamiatku obetí, ktoré pred 46 rokmi zomreli po príchode vojsk Varšavskej zmluvy.
Účastníci pietnej spomienky prišli na miesto, kde sa pred takmer polstoročím preháňali tanky, spoločne povedať - nezabúdame. Na protestoch proti okupantom sa v tom čase zúčastnil aj A. Srholec, ktorý si i po rokoch na augustové udalosti roka 1968 spomína veľmi dobre. „V rádiu som ráno počul, že naša krajina je okupovaná. Volalo sa doslova o pomoc. Ja som sa v tých dňoch zúčastnil viacerých protestných zhromaždení i tých na Šafárikovom námestí. Bola to hrôza, ktorú prežíval celý národ spoločne a my sme plakali od hnevu a na uliciach sme ospalých ruských vojakov v tankoch presviedčali, že tu nie je žiadna revolúcia, nech sa vrátia domov,“ povedal Srholec. Podľa neho inváziou vojsk Varšavskej zmluvy sa pominulo krátke obdobie, keď mohli byť občania medzi sebou rovnoprávnymi a o niečo slobodnejšími.
Podpredseda NR SR a predseda KDH Ján Figeľ tvrdí, že spomínať na rok 1968 treba, pretože je odkazom do budúcnosti, že nádej zomiera posledná. „Dnes sú tu krajiny, kde majú oveľa menej nádeje a šancí ako máme my, preto nie je dôvod na skepsu. Musíme byť vďační za našu slobodu, vážiť si ju a byť k nej zodpovední,“ konštatoval Figeľ.
Podľa Karola Mičietu si treba osvojiť výrok - kto nepamätá na svoju minulosť, je odsúdený prežiť ju znova. Tento odkaz smeruje najmä mladým ľuďom, ktorým pokladá za dôležité pripomínať, že nič nie je zadarmo a všetky nezrovnalosti majú ísť najprv za rokovacie stoly. „Je nevyhnutné spomínať na udalosti, ktoré sa stali aj pred rokmi. Platí to aj v súčasnom politickom svete, kde rozhodovanie, aké bolo v čase okupácie Československa, je neprístupné. Zvrchovanosť štátov a národov musí byť ich samostatnou záležitosťou,“ uviedol Mičieta.
Na pietnej spomienke sa zúčastnili aj starší obyvatelia Bratislavy, ktorí vpád vojsk Varšavskej zmluvy priamo pocítili. Bol to aj prípad Ľudmily Horvátovej, ktorá mala v tom čase 23 rokov a bývala v bratislavskom Ružinove. Predpoludním počula hluk motorov lietadiel, myslela si však, že ide len o rutinné vojenské cvičenie. „Prišla ku mne suseda a hovorí mi, veď nás Rusi obsadili, zapni si televízor. Tam už rozprával prezident Svoboda, aby sme zachovali pokoj. Prvé, čo mi napadlo, že bude mobilizácia, zoberú všetkých mužov a manžel nepríde domov. Našťastie, prišiel. Bolo to strašné, veľmi sme sa báli,“ povedala Horvátová.
Anton Urban okupáciu priamo nezažil. Bol vtedy ako jeden z prvých československých futbalistov v Rakúsku. Informácie dostával z rakúskych médií a od spoluhráčov. Na Slovensko sa vrátil až po dvoch rokoch. „Inváziu sovietskych vojsk som hodnotil veľmi tvrdo, bolo to obrovské bezprávie a takto to vnímali aj iní triezvo uvažujúci ľudia,“ skonštatoval Urban.
Jeden z hlavných predstaviteľov nežnej revolúcie Ján Budaj sa na udalosti 21. augusta 1968 pozeral ako 16-ročný. Podľa neho by sme nad tým, čo sa stalo pred 46 rokmi, nemali nariekať, ale brať si z toho príklad, ako sa dokázali ľudia vzoprieť okupantom a položiť za slobodu aj vlastné životy. „Tieto udalosti sa stali úvodom do 17. novembra 1989. Bol to vzdor ľudí milujúcich slobodu, bol to predmet pýchy a nie nárekov. Chcel by som pripomenúť premiérovi Ficovi, aby ruským predstaviteľom, ktorí prídu na výročie SNP na Slovensko, povedal, ako sme zažívali, keď tanky brázdili našu krajinu a aby im pripomenul hodnoty slobody,“ uviedol Budaj.
Súčasťou pietnej spomienky bola aj výstava svetoznámych fotografií Ladislava Bielika, ktorú otvoril jeho syn Peter Bielik s rektorom UK K. Mičietom a hercom Jurajom Kukurom. Výstavu, ktorej fotografie autenticky zachytávajú atmosféru okupácie v uliciach Bratislavy, zorganizovala v spolupráci s Univerzitou Komenského a Konfederáciou politických väzňov nezisková organizácia Camera Obscura. Súčasťou výstavy sú zrekonštruované nápisy priamo na budove univerzity, ktoré odmietali v roku 1968 okupáciu sovietskych vojsk a jej nezmyselné obete.
