BRATISLAVA – Po KDH doručil do parlamentu návrh zákona o lobingu aj nezaradený poslanec NR SR a líder NOVA Daniel Lipšic. Ten však podanie avizoval skôr ako kresťanskí demokrati. Parlament tak na septembrovej schôdzi bude rokovať o dvoch podobných normách, ktoré sa týkajú lobingu. Návrh Lipšica vychádza z návrhu zákona o lobingu z roku 2005, ktorý vtedy predložil Lipšic ako minister spravodlivosti.
Lipšic v zákone definuje, čo lobing je. Národná rada by podľa jeho návrhu viedla centrálny zoznam lobistov. Vyššie územné celky by viedli takéto registre lobistov v krajoch. NOVA navrhuje, aby verejní funkcionári, najmä ministri, zverejňovali svoj pracovný program sedem dní spätne, aby ľudia vedeli, aké lobistické kontakty absolvovali. Lobista by nesmel sľúbiť pri lobingu dar, lobovaná osoba nemôže dar prijať. Návrh obsahuje sankciu do 50 000 eur, ak by niekto obchádzal zákon.
Cieľom navrhovanej právnej úpravy je teda podľa Lipšica ustanoviť právnu reguláciu lobingu, práva a povinnosti lobistov a verejných činiteľov, ako aj zabezpečiť transparentnosť lobingových aktivít. Lobing ako živnosť má byť podľa návrhu regulovaný aj v rámci platných ustanovení živnostenského zákona.
Lobing a lobistický kontakt, ako ich definuje návrh zákona, predstavujú podľa Lipšica legitímny spôsob participácie na rozhodovacích procesoch verejnej moci, osobitne na legislatívnom procese. „Je možné povedať, že niektoré oblasti lobingu a lobistických kontaktov, najmä na strane osôb, u ktorých sa lobuje, sú už dnes regulované. Chýba však regulácie na strane tých, ktorí lobing vykonávajú – na strane lobistov,“ konštatuje Lipšic.
Lobistickým kontaktom sa rozumie podľa predkladateľa taký kontakt, resp. komunikácia s verejným činiteľom, ktorá má za cieľ priamo ovplyvniť obsah pripravovaného alebo schvaľovaného dokumentu legislatívnej alebo inej povahy. Lipšic navrhuje aj negatívnu definíciu lobistického kontaktu, ktorá má za cieľ vylúčiť z pôsobnosti tohto zákona niektoré typy komunikácie s predstaviteľmi alebo orgánmi verejnej moci, ako je napríklad podanie sťažnosti či petície, uplatnenie pripomienky v pripomienkovom konaní alebo komunikácia prostredníctvom masovokomunikačných prostriedkov.
Ak je lobing vykonávaný ako podnikanie, teda za odplatu a v prospech tretích osôb, je ho možné podľa návrhu vykonávať len na základe živnostenského oprávnenia na výkon lobingu. Má ísť o voľnú živnosť, ktorú je možné prevádzkovať po splnení ohlasovacej povinnosti. Zákon však umožňuje vykonávať lobing aj bez živnostenského oprávnenia, a to vtedy, ak nie je vykonávaný ako podnikanie, najmä ak je vykonávaný bezodplatne alebo len v prospech osoby, ktorá lobuje.
Medzi povinnosti lobistov má patriť predkladanie kancelárii Národnej rady SR, resp. VÚC správy o vykonaných lobistických kontaktoch a raz ročne aj správu o príjmoch a výdavkoch v súvislosti s výkonom lobingu. „Ide o povinnosti, ktorých plnenie má za cieľ zabezpečiť transparentnosť činnosti lobistu,“ uviedol Lipšic.
Parlament rokoval naposledy o lobingu v septembri 2013, keď návrh zákona predložilo KDH. Poslanci Národnej rady SR ho neposunuli do druhého čítania. V zákone kresťanskí demokrati definovali, kto môže byť lobista a za akých podmienok môže lobing vykonávať. Návrh definoval pojem lobing, stanovil podmienky, za akých sa môže uskutočniť a zároveň určoval práva a povinnosti lobistov a verejných funkcionárov.
Stanovoval tiež sankcie za porušenie príslušných ustanovení. Lobista podľa odmietnutého návrhu mal vykonávať lobing na základe žiadosti klienta alebo vo svoj prospech. Lobovať by mohol u verejných funkcionárov, ktorých taxatívny výpočet ustanovuje zákon. Podmienkou pre výkon lobingu je zaregistrovanie lobistu do zoznamu, ktorý vedie ministerstvo vnútra. Lobista okrem zákonom stanovených náležitostí mal podľa návrhu uviesť i informáciu, v akej oblasti vykonáva alebo plánuje vykonávať lobing.
