BRATISLAVA - Do súboja o kreslo predsedu Najvyššieho súdu (NS) nečakane vstúpil ďalší kandidát, keď sa sudca NS SR Ivan Rumana dnes sám navrhol Súdnej rade.
Píše dnes portál TREND.sk. Býva zvykom, že kandidáta navrhnú iní sudcovia alebo súd. Rumana v oznámení Súdnej rade zdôvodňuje, že predloženie osobnej kandidatúry vníma ako prihlášku do výberového konania. "Preto nepredkladám zoznam podporovateľov mojej kandidatúry a ani som nesúhlasil s tým, aby ma navrhla iná oprávnená osoba," uvádza sudca.
Pritom tvrdí, že justícia sa ako celok dostala do kritického bodu, nerieši spory iných, ale samej seba. "Nie som v konflikte so žiadnou názorovou platformou a navrhujem riešenia na konsenze," vyhlásil.
Rumana je sudca správneho kolégia, riešil najmä daňové a finančné veci. Zviditeľnil sa pred štyrmi rokmi, keď predložil na plénum NS SR návrh na zmenu rozvrhu práce, ktorým si sudcovia mohli zvýšiť platy skoro o polovicu. Píše ďalej portál.
Senát Rumanu mimo iného rozhodoval v sledovanej kauze advokátky Márie Mešencovej, ktorá prijala úlohu policajného agenta, aby pomohla polícii usvedčiť kolegu podozrivého z korupcie. Slovenská advokátska komora (SAK) ju za to vylúčila spomedzi svojich radov, takže nemohla vykonávať svoju činnosť.
Rumanov senát síce uznal, že SAK nemala vyškrtnúť M. Mešencovú zo zoznamu advokátov, ale dal komore za pravdu v spoločensky závažnejšej veci – advokát podľa rozsudku nesmie spolupracovať s políciou ako agent. Predsedom SAK bol pred nástupom do vlády minister spravodlivosti Tomáš Borec. V čase kauzy ešte komore nešéfoval.
Podľa informácií TREND.sk viedol minister Borec pred prvým kolom volieb predsedu rokovania práve s Rumanom a sudkyňou Janou Bajánkovou. Napokon sa vládnou kandidátkou stala Bajánková, ktorá neuspela. Nie je vylúčené, že teraz podporí Rumanu.
Štefanovi Harabinovi skončilo funkčné obdobie predsedu v júni. Nového šéfa bude Súdna rada voliť v septembri. Kandidáti boli doteraz dvaja - sudkyňa Daniela Švecová je považovaná za kompromisnú kandidátku. Voliť by ju mohli kritici Štefana Harabina, ale aj tí, ktorí voči nemu nevystupovali. Do voľby sa prihlásil aj sudca Daniel Hudák, ktorý bol štátnym tajomníkom ministerstva spravodlivosti v čase, keď ho viedol Harabin. Jemu by mohli dať hlasy členovia rady, ktorí naposledy podporili Harabina. Dodáva mimo iného portál.
Vláda odvolala Jaroslava Chleboviča zo súdnej rady
V súdnej rade bude ďalšia zmena, vláda odsúhlasila návrh ministra spravodlivosti Tomáša Borca na odvolanie vládneho nominanta, sudcu Krajského súdu v Košiciach Jaroslava Chleboviča. V schválenom materiáli sa neuvádza, kto ho v rade nahradí. Jeho nástupca bude známy do 60 dní od odvolania, ktoré pripadá na štvrtok 21. augusta.
Dôvod Chlebovičovho odvolania nie je zverejnený. V prvej aj opakovanej voľbe predsedu najvyššieho súdu nepodporil kandidátku ministra spravodlivosti Tomáša Boreca Janu Bajánkovú, ale kandidatúru končiaceho predsedu NS SR Štefana Harabina. Nová voľba predsedu NS SR bude 16. septembra. Kabinet má v súdnej rade ešte dvoch ďalších nominantov Evu Fulcovú a Ľuboša Sádovského.
Zloženie súdnej rady sa menilo aj krátko po nástupe Andreja Kisku na post prezidenta. Ten 18. júna odvolal zo súdnej rady troch členov, ktorých tam nominoval jeho predchodca Ivan Gašparovič. V súdnej rade skončil Eduard Bárány, Gabriela Šimonová a Mária Bujňáková. Kiska ich nahradil trojicou Ján Klučka, Jozef Vozár a Elena Berthotyová. Bárány už krátko pred tým sám abdikoval na členstvo v súdnej rade.
Odvolaná Bujňáková bola aj podpredsedníčkou súdnej rady. Vtedajšiemu predsedovi súdnej rady Štefanovi Harabinovi sa zas 22. júna skončilo funkčné obdobie v čele NS SR (ktoré sa zatiaľ automaticky spája s funkciou predsedu súdnej rady) Rada potom bola krátky čas bez vedenia, podľa pravidiel ju dočasne viedol najstarší člen, teda Klučka. Členovia rady si 21. júla za podpredsedu zvolili Jána Vanka.
Na nedávny nález ústavného súdu v novele reaguje ustanovenie, ktoré hovorí o zložení výberovej komisie pri výberoch kandidátov na sudcov. Ústavný súd označil za protiústavné, že zmenou za predchádzajúcej vlády nemala súdna moc v komisiách väčšinu členov. Väčšinu mali kandidáti nominovaní ministrom spravodlivosti a parlamentom, kandidáti nominovaní súdnou mocou boli v komisii v menšine v pomere 3:2. Súdna rada po tejto legislatívnej zmene prestala do komisií posielať svojich zástupcov. Minister spravodlivosti Borec po svojom nástupe do funkcie tento pomer v prospech sudcov prakticky zmenil už pred novelizáciou zákona, lebo do komisií nominoval výlučne sudcov.
Teraz bude toto pravidlo aj priamo v zákone. Členov výberovej komisie vymenuje predseda súdu z databázy kandidátov na členov výberovej komisie vždy po vyhlásení výberového konania, a to tak, aby jeden člen bol z kandidátov zvolených národnou radou, dvaja členovia z kandidátov zvolených súdnou radou a jeden člen z kandidátov vymenovaných ministrom. Piateho člena výberovej komisie zvolí na žiadosť predsedu súdu sudcovská rada súdu, na ktorom sa voľné miesto obsadzuje.
Právna úprava umožní odstrániť aj ďalší problém, ktorý vyplynul z nálezu ústavného súdu a súvisel s možnosťou odvolať predsedu súdu bez udania dôvodu. Do právnej úpravy sa doplnia dôvody odvolania predsedu súdu, ktorými bude porušenie zákonných povinností predsedu súdu. Rozhodnutie ministra spravodlivosti o odvolaní predsedu súdu bude môcť preskúmať najvyšší súd.
V “prokurátorskej” časti novely sa upravujú pravidlá výberových konaní prokurátorov a kreovanie výberových komisií. Súčasná personálna situácia na prokuratúre je nepriaznivá a po vyhlásení nálezu ústavného súdu sa ešte viac skomplikovala - doterajšie výberové komisie stratili svoj právny základ.
Vláda vrátila na súdy a prokuratúry justičných a právnych čakateľov
Na súdy a prokuratúru by sa mali vrátiť justiční a právni čakatelia. O obnovení tohto inštitútu dnes rozhodla vláda v rámci balíka zmien vo viacerých justičných zákonoch.
Materiál zastrešený novelou zákona o Justičnej akadémii predložil minister spravodlivosti Tomáš Borec (nominant Smeru-SD). Čakateľov zrušila reforma bývalej ministerky spravodlivosti Lucie Žitňanskej (dnes Most-Híd), ktorá chcela takto riešiť, okrem iného, aj problém rodinkárstva v justícii.
Borecov rezort opätovné znovuzavedenie čakateľov odôvodňuje tým, že sa v praxi osvedčili. Krok je tiež v súlade s programovým vyhlásením vlády. Pri príprave zmien v prokuratúre spolupracovalo ministerstvo s Generálnou prokuratúrou. Reaguje aj na viaceré nálezy Ústavného súdu a zosúlaďuje s nimi justičné zákony.
Na súdoch čakateľov od 1. mája 2011 nahradili vyšší súdni úradníci. V prokuratúre sa z čakateľov mali od 1. októbra 2011 stať asistenti prokurátorov. Príslušné ustanovenia však pozastavil Ústavný súd na návrh vtedajšieho prvého námestníka Generálnej prokuratúry Ladislava Tichého.
Ústavný súd rozhodol nálezom v máji tohto roku, keď zamietol Tichého návrh na začatie konania o tejto veci. V konečnom dôsledku to znamená, že s účinnosťou od 1. augusta tohto roku inštitút právneho čakateľa prokuratúry zanikol.
„Takýto stav je pre prokuratúru neprijateľný. Funkcia právneho čakateľa prokuratúry a funkcia asistenta prokurátora nie sú totožné,“ uvádza sa v materiáli ministra spravodlivosti.
Rezort konštatuje, že predošlá právna úprava sa v praxi osvedčila a doterajšie skúsenosti „jednoznačne potvrdili, že právni čakatelia prokuratúry boli v rámci prípravnej praxe riadne pripravení na výkon funkcie prokurátora“.
Takúto záruku podľa ministerstva nedáva zmena presadená exministerkou Žitňanskou. „Naopak, vytvára priestor na to, aby do funkcie prokurátora boli vymenované osoby, ktoré nie sú riadne pripravené na výkon takejto funkcie, nepoznajú prácu na prokuratúre a nikdy neprišli ani len do styku s takouto špecificky zameranou prácou,“ vysvetľuje rezort spravodlivosti.
Reforma bývalej vlády zaviedla na súdy otvorené výberové konania. Sudcami sa odvtedy môžu stať aj právnici z profesií mimo súdov – advokáti, notári, či napríklad prokurátori. Otvorené výberové konania ostanú zachované aj naďalej. S výnimkou justičných čakateľov však ostatní záujemcovia z právnických profesií budú musieť najprv externe absolvovať prípravné vzdelávanie v Justičnej akadémii.
Aktuálne zásahy nemenia nič na postavení vyšších súdnych úradníkov. Na súdoch zostanú aj naďalej. Justiční čakatelia, ktorí fungovali na súdoch pred rokom 2011 nezískajú naspäť svoje postavenie. V prípade záujmu sa budú musieť opäť prihlásiť do výberového konania na tieto pozície.
V reakcii na nález Ústavného súdu sa napokon mení aj zloženie päťčlenných výberových komisií, ktoré vyberajú nových sudcov. Nominanti výkonnej moci tu v budúcnosti budú v menšine. Minister spravodlivosti bude mať v komisiách už len jedného zástupcu (doteraz mal dvoch). Súdna rada bude mať, naopak, v komisiách dvoch ľudí namiesto doterajšieho jedného.
