BRATISLAVA - Verejná ochrankyňa práv Jana Dubovcová sa v stredu 20. augusta stretne s kompetentnými ľuďmi k téme diagnostiky a rediagnostiky detí z prostredia s kultúrnou odlišnosťou. Ombudsmanka na stretnutí prerokuje správu o vplyve testovania školskej spôsobilosti na základné práva dieťaťa z nepodnetného prostredia, najmä z rómskej menšiny. Tá reflektuje zistenia a postupy práce diagnostických centier v prípade posudzovania detí a zaradenia do vzdelávacieho procesu.
"Tieto postupy ukázali, že pri deťoch zo sociálne znevýhodneného prostredia centrá nezohľadňujú prostredie, odkiaľ deti pochádzajú a automaticky ich zaraďujú do špeciálnych tried, resp. škôl," povedal ombudsmankin poradca pre médiá a komunikáciu Ján Glovičko. Ako dodal, nekladie sa dôraz na to, že deti zo sociálne slabého prostredia a rómske deti nerozumejú zadaniu. Problémom môže byť pre ne podľa jeho slov napríklad nakresliť slnko.
"Neznamená to, že nevedia, čo slnko je, ale nikdy v rukách nedržali pastelky a nevedia ho nakresliť," vysvetlil. Problémom je tiež jazyková bariéra. "Automatické zaradenie do špeciálnych tried, resp. škôl im neumožňuje ďalšie vzdelávanie a eliminuje možnosť sa riadne v budúcnosti vzdelávať," doplnil.
Na stretnutí k tejto problematike sa zúčastnia viacerí odborníci. Okrem Jany Dubovcovej na ňom bude odborná garantka prieskumnej skupiny Oľga Bindasová, ale aj zástupkyňa Inštitútu pre verejné otázky Oľga Gyarfášová či zástupcovia Unicefu a Nadácie otvorenej spoločnosti. Príde tiež zástupkyňa z Výskumného ústavu detskej psychológie a patopsychológie, predstavitelia Centier pedagogicko-psychologického poradenstva a prevencie či ministerstva školstva. Prítomná bude aj zástupkyňa ministerstva zahraničných vecí, splnomocnenec vlády SR pre rómske komunity Peter Pollák a riaditeľka osobného úradu Štátnej školskej inšpekcie Henrieta Antalová.
Ombudsmanka na základe týchto problémov spravila v školách prieskum. V ňom sa zamerala na zisťovanie, aký vplyv má na uplatňovanie základného práva na vzdelávanie detí zo sociálne znevýhodneného prostredia s kultúrnou, jazykovou a sociálnou bariérou hlavne z rómskej menšiny súčasná prax v diagnostike detí.
Dubovcová v prieskume zisťovala, ako sa v roku 2013 a v tomto roku diagnostikujú deti, ako sa robia testy školskej spôsobilosti, ale tiež ako sú ľudia v diagnostických centrách pripravení na prácu s deťmi v ich materinskom jazyku. "Pre mimoriadnu závažnosť zisteného porušenia základného práva detí a pre dlhodobé nepriaznivé dopady tohto porušovania na celú spoločnosť je táto téma aj v tomto roku prioritnou témou prieskumov Kancelárie verejného ochrancu práv," píše sa v správe ombudsmanky.
Jedným z problémov, ktorý vyplýva zo zlej diagnostiky je to, že pre deti zo špeciálnych tried je prakticky nemožné získať výučný list alebo vysvedčenie o maturitnej skúške. Ako vyplynulo z mimoriadnej správy ombudsmanky, ktorú predložila v minulom roku Národnej rade SR, zaradenie žiaka do špeciálnej triedy, resp. školy na základe diagnostiky nemenne predurčuje jeho osud a obsah vzdelania, ktoré môže získať.
Táto skutočnosť má podľa nej neskôr zásadný vplyv aj na možnosť Rómov uplatniť sa na trhu práce a vymaniť sa z chudoby. Zaradenie žiaka do kategórie so špeciálnymi výchovno-vzdelávacími potrebami ho viac-menej trvalo spojí s výlučným špeciálnym vzdelávaním, zistila ombudsmanka prieskumom v školách. Situáciu hodnotí ako kritickú. Podľa Dubovcovej spočíva problém v slovenskom právnom poriadku, ktorý neupravuje frekvenciu rediagnostických vyšetrení detí a žiakov. Dieťa môže ostať v špeciálnej triede aj napriek tomu, že sa mu mohla zmeniť diagnóza.
Jana Dubovcová v správe s názvom "Vplyv praxe testovania školskej spôsobilosti na základné práva dieťaťa z nepodnetného prostredia s kultúrnou, sociálnou, jazykovou bariérou, najmä z rómskej národnostnej menšiny" spísala viacero odporúčaní. Hlavným je podľa nej zmena paradigmy. "Je potrebné sa vymaniť z predsudkov a starej traumy rozporuplného pohľadu väčšiny na menšinu. Je potreba prijať inakosť a rozmanitosť ako skutočnosti, ktoré našu spoločnosť obohacujú a dávajú jej bohatší rozmer," píše sa v správe. Tiež je treba zvýšiť účasť detí zo sociálne znevýhodneného prostredia v predprimárnom vzdelávaní, ktoré by pomáhalo im, ako aj rómskym deťom sa začleňovať do spoločnosti a získavať kultúrne a spoločenské vzorce správania, ktoré vedú aj k úspešnosti v škole.
Ako v odporúčaniach dodáva, je potreba vytvoriť tiež podmienky pre rovný prístup k vzdelávaniu pre žiakov zo znevýhodneného prostredia na všetkých úrovniach škôl. Dôležité je však takisto vytvárať podmienky pre odborný servis školám, ako je psychológ, špeciálny pedagóg, asistent učiteľa, rómsky asistent, logopéd, či priame personálne zabezpečenie. Títo odborníci podľa informácií v správe pomôžu škole zvládať nové náročné úlohy, ktoré pred ne kladie potreba zmien a nových prístupov. "Z tejto skutočnosti vyplýva aj nevyhnutná zmena prístupu učiteľov, ďalších pedagogických pracovníkov, ale aj iných odborníkov k deťom zo sociálne znevýhodneného prostredia i rómskym deťom."
