BRATISLAVA - Bol najlepším slovenským politickým moderátorom. Z médií odišiel do politiky. Po boku Sulíka sa dostal do parlamentu. Bola to práve jeho strana - SaS, ktorá hlasovala za pád vlády. Nakoniec spolu s ďalšími poslancami od Sulíka odišiel. Spojili sa s Danielom Lipšicom. Prednedávnom sa nechal Lipšic počuť, že bolo chybou liberálov pozývať na spoluprácu a už by to neurobil. Aké sú momentálne vzťahy v NOVA? Kto má podľa neho šancu byť lídrom pravice? Čo si myslí o nahrávke Matovič vs. Procházka? Viac v rozhovore liberál Daniel Krajcer.
Kedy sa vaša liberálna skupina definitívne rozhodne, či zostávate u Lipšica alebo odchádzate?
Pre nás je podstatné presadzovanie našich myšlienok, riešení a našich hodnôt. To bol dôvod, prečo sme sa s Danielom Lipšicom a stranou NOVA spojili. Bolo deklarované, že tento priestor mať budeme. Boli sme naozaj presvedčení, že namiesto ďalšej atomizácie, teda zakladania nových subjektov, je lepšie spájanie. Sú to veci, o ktorých sme presvedčení naďalej. To, čo sme s Danielom Lipšicom urobili, je podľa mňa receptom na fungovanie pravice – nejaká forma spolupráce alebo cesta spájania.
Skúste sa vrátiť k otázke.
Pre nás nie sú dôležité stoličky, funkcie, ale či budeme mať priestor na presadzovanie našich liberálnych myšlienok a zámerov. Daniel Lipšic deklaroval, že tento priestor naďalej v NOVA existuje. Presvedčíme sa, či je to tak.
Čo vás vtedy napadlo, keď zrušil frakcie a prišli ste o miesto podpredsedu? Zaskočilo vás to?
Malo to svoj vývoj. Nemá však zmysel riešiť vnútrostranícke témy v médiách. Nie je to podľa mňa podstatné a ľudí to nezaujíma. Je prirodzené, že v každej rodine sa občas odohrávajú situácie, keď nie všetci so všetkým súhlasia. A to bol ten prípad. Pre nás nie sú naozaj podstatné podpredsednícke stoličky, ale či ten priestor budeme mať. To je alfou omegou v našom rozhodovaní.
Dokedy si nechávate čas na definitívne rozhodnutie? Kde je to horizont?
Nemáme stanovený žiadny termín. Najnovšie chceme presadiť môj nový model financovania cirkvi a občianskej spoločnosti. Spolu s Danielom Lipšicom a Martinom Chrenom sme ho odprezentovali. Sú aj ďalšie témy.
Daniel Lipšic od vás nepochybne očakával, že stranu posilníte nielen personálne, ale aj percentami popularity. Ukázalo sa to pri eurovoľbách. Líder kandidátky liberál Jozef Kollár sa tam nedostal a naopak prekrúžkovala sa Lipšicova „pravá ruka“ Jana Žitňanská.
Na začiatku nášho spájania neboli stanovené žiadne konkrétne kvantifikované očakávania. Ani z jednej strany. Obe strany sme prejavili záujem spolupracovať. Videli sme v tom zmysel. My si to myslíme naďalej. To je celé, čo k tomu môžem povedať. Boli dvoje voľby, ktoré sme spolu absolvovali –župné a eurovoľby. V župných voľbách som nekandidoval na predsedu kvôli sebe. Keby to malo byť o mojom rozhodnutí, tak v živote nekandidujem. Uvedomoval som si, že na jednej strane stojí spojená celá pravica za Frešom a na druhej strane silný Smer – SD. Urobil som to kvôli strane. 14 percent, ktoré som získal môžeme vnímať dvomi optikami. No pýtam sa, ktorá pravicová strana samostatne proti týmto dvom táborom by získala 14 percent? Na druhej strane musím povedať, že to bola moja prehra. Cieľ bol vyšší. Výsledok aj z pohľadu súčasných preferencií NOVA bol celkom zaujímavý. Aj to bol náš vklad. A čo sa týka eurovolieb, bez preferencií Joža Kollára by ani Jana Žitňanská nebola v europarlamente. Pohľad naozaj musí byť širší, aby bol komplexný.
Daniel Lipšic sa vyjadril, že prijať liberálov do strany bola chyba a už by vás nepozval k spolupráci. Zdá sa, že nie ste príliš chcení...
O chcení a nechcení nemôže rozhodovať jeden človek. A to bez ohľadu na to, či je alebo nie je predseda. Sú to predovšetkým členovia a potom voliči. Ako som povedal, boli dvoje voľby a preukázali sme reálny prínos. A druhá vec je, že my sme boli prizvaní. O vstup sme sa sami neuchádzali. Daniel Lipšic bol jeden z tých, ktorý za nami prišiel.
Nehovorte mi, že vás takéto vyjadrenie nemrzelo.
Nechcem o svojich pocitoch príliš hovoriť. Niektoré vyjadrenia môžu skôr mrzieť autora ako adresáta. To platí vo všeobecnosti v politike.
Naozaj ste presvedčený, že Lipšic je politik, ktorého to mrzí?
Povedal som, že ho to môže mrzieť.
Tiež Daniel Lipšic povedal, že sa chcel dohodnúť na vašom odchode. Prečo ste po týchto nelichotivých slovách radšej neodišli?
Aj jeho predstavy sa modifikovali. Prišiel s viacerými návrhmi. Už som povedal, čo je pre nás dôležité.
Daniel Lipšic po odchode z KDH zrejme dúfal a veril, že bude raz jedného dňa lídrom pravice. Preferencie však ukazujú niečo iné. Po jeho vyjadreniach a pôsobení má podľa vás všetky predpoklady, aby sa z neho stal líder pravice?
Určite má predpoklady na to, aby bol jedným z lídrov. Neviem, či pravica je schopná mať jedného lídra tak, ako to bolo v čase Mikuláša Dzurindu. No lídrom sa nestane ten, kto to o sebe hovorí. Stane sa ním ten, koho takto vnímajú voliči. Rovnako to musí byť človek, ktorý príde s predstavou alebo modelom spolupráce postaveným na princípe spájania pravicových strán. Je to podľa mňa jediná šanca. Ukazuje to aj posledný prieskum Focusu. Pravicové strany produkujú vzájomné ataky, animozity jednotlivých politikov... Spolupráca akoby nebola možná. Lídrom sa stane ten, kto takýto model dokáže ponúknuť.
Musí prísť niekto úplne nový, alebo si viete predstaviť, že to bude niektorý zo súčasných politikov?
Ťažko povedať. Nie je podstatná osoba ako spôsob. Alebo to, čo by mal priniesť. Je to recept na zmŕtvychvstanie pravice. Bohužiaľ, a to sa odvíja už od našej vlády, prevláda malosť, egoizmus a presadzovanie vlastných záujmov. To bol aj jeden z dôvodov, prečo naša vláda padla. Veľa ľudí to do dnešného dňa ani nepochopilo. Do popredia sa dostala malosť a egoizmus niektorých lídrov.
Hovoríte o Richardovi Sulíkovi...
Hovorím všeobecne o politikoch. Toto spôsobilo pád vlády Ivety Radičovej. Do dnešného dňa sa lídri nedokázali ospravedlniť. Normálne s pokorou povedať, prepáčte, pokašľali sme to. Myslím si, že voliči si to zaslúžia. Ospravedlnil som sa ja, Juraj Miškov, no nezachytil som to ani od jedného z hlavných protagonistov. Riešenie sme mali nájsť. Bola to naša povinnosť. Vo všeobecnosti platí, že sme zlyhali.
Vy ste vtedy nesúhlasili s tým, aby SaS hlasovala za pád vlády?
S postojom SaS k Eurovalu som súhlasil, ale nesúhlasil som, aby cenou bol pád vlády. To bol začiatok konca nášho fungovania v SaS. S Jurajom Miškovom sme v ten rok prešli celé Slovensko, rozdávali sme tisíce odvodových koliesok, sľubovali odvodový bonus a viacero ďalších rozumných tém. Prišiel Euroval a SaS na všetko zrazu zabudla. Jediné, čoho sa začala držať a robí to posledné dva roky je euroskepticizmus! Nič iné nevidím. Vo voľbách sme získali vyše 300 tisíc hlasov. Mali sme program, v ktorom nebol Euroval a zrazu sa stal prioritou. Neobviňujem Sulíka. Nejdem do osobných útokov. Bolo to absolútne zlyhanie pravicovej politickej elity, ktorá sa do dnešného dňa nedokázala ospravedlniť.
Je Sulík lepší alebo horší od Lipšica?
Nepôjdem do osobných hodnotení. Nie že by som nemal názor. Sulík do nás rok kope a ani raz som mu to nevrátil. Myslím si, že v politike je dôležitejšie úder zniesť a ustáť, ako ranu vrátiť. Nebudem mu to vracať trikrát silnejšie, hoci by som to vedel. Naozaj sa k tomu uchyľovať nebudem. So SaS mám čistý štít. V oboch voľbách som mal druhý najväčší počet preferenčných hlasov. V oboch kampaniach som obišiel celé Slovensko. Na SaS nepoviem krivé slovo. Je to strana, ktorá mi dala priestor. Je tam veľa ľudí, ktorých si vážim. Nebudem kydať na stranu, ktorá mi umožnila niektoré moje návrhy presadiť.
Richard Sulík povedal, že komunikuje s viacerými z vás. Neviem, či chcel byť dôležitejší... Vy s ním komunikujete?
Mojou reakcia na túto otázku je úsmev.
Nechcete sa k nemu vyjadrovať. No ako bývalý novinár viete, že politici pred médiami hrajú divadlo, ako na seba útočia a potom po večeroch chodia na drinky ako najväčší kamaráti.
S Richardom Sulíkom na drinky nechodím a ani neplánujem. Nemám problém mu dvihnúť telefón. Nedávno mi telefonoval kvôli nejakej odbornej téme. Nebudem v sebe pestovať nenávisť a zášť. A to napriek tomu, že do nás rok nezmyselne kope.
Na prezidenta ste otvorene podporovali Milana Kňažka. Nedávno bola zverejnená nahrávka Matovič – Procházka...
V prvom kole som volil Milana Kňažka a v druhom kole Andreja Kisku. Bez ohľadu na akúkoľvek nahrávku som rád, že som volil tak, ako som volil. Obaja vrchovate naplnili moju voličskú dôveru. Nič sa na tom nezmenilo.
Veríte nahrávke, ktorá bola zverejnená o financovaní kampane R.Procházku?
Mám radšej iné nahrávky. Napríklad rozhlasové hry alebo dobrú hudbu.
Myslíte si, že zverejnená nahrávka hendikepuje Radoslava Procházku do budúcnosti ako potenciálneho lídra pravice, ktorým chce byť?
Naozaj nechcem hodnotiť jednotlivých politikov. Je to jeden z problémov pravice. Nálepkujeme sa, hodnotíme, znevažujeme a urážame. Líder pravice bude ten, ktorého si vyberú ľudia a bude mať ich plnú podporu. Dôležité pre pravicového lídra je, aby požíval aj dôveru elít. Presne tak ako takúto dôveru mala a stále má Iveta Radičová.
Dobre. Nebavme sa o menách. Opýtam sa vás ako politika, o ktorom predpokladám, že mu záleží na chode krajiny... Je v poriadku, ak jeden z vrcholových politikov sa dohaduje na takom financovaní svojej kampane, ktorá je v rozpore s pravidlami štátu?
Odpoviem na to mojou osobnou skúsenosťou. Zažil som moju vlastnú kampaň na predsedu BSK. S Jurajom Miškovom sme jasne povedali, ako bola financovaná a z akých zdrojov. Boli použité peniaze hlavne Juraja Miškova a čiastočne moje. To je moja predstava, ako by sa mal politik zachovať. Tieto otázky by mali byť smerované aj na iných politikov a politické strany. Je to jeden z problémov slovenskej politiky. Problém trošku spočíva aj v legislatíve.
O ktorých stranách alebo politikoch hovoríte?
Hovorím vo všeobecnosti.
Mnohí Igora Matoviča odsudzujú, že nahral svojho kolegu. Vy ho za to odsudzujete?
Igor Matovič je istým spôsobom enfant terrible slovenskej politiky. Dokonca si na tom aj zakladá. Získal si tým popularitu u časti verejnosti. Je to jeho spôsob robenia politiky.
Skúste odpovedať ako človek a nie ako politik. Prekáža vám, že nahral politika?
Nechcem sa uchyľovať k takýmto hodnoteniam. Už som povedal, čo od politikov očakávam. A tým som to povedal úplne jasne.
Keď bola zverejnená nahrávka, Igor Matovič povedal, že on vie, že veľa ľudí si o ňom povie, že je hajzel. Myslíte si, že je hajzel?
Nevnímam ho ako hajzla. No nie sú mi blízke niektoré jeho spôsoby fungovania.
Neľutujete, že ste išli do politiky?
Nie. Práve v týchto týždňoch využívajúc voľnejšie letné obdobie navštevujem hrady a zrúcaniny, na ktorých sme spolu s kolegami rozbehli projekt ešte v roku 2011 so zapojením nezamestnaných. Keď vidím, ako na desiatkach hradov sa robí neuveriteľne veľa práce, som spokojný. Pracujú tam ľudia, ktorí by inak prácu nedostali. Spokojný som, keď vidím občianskych aktivistov, ktorí sa tejto práci venujú naplno. Zadosťučinením je pre mňa množstvo turistov. Zachraňujeme pamiatky, ktoré sa nám strácali pred očami. A vtedy si poviem, že má zmysel byť v politike. Teraz si už nikto neuvedomuje, že máme fungujúcu RTVS, ktorá v čase, keď som ju preberal bola v 37 miliónovej strate a v rade stáli exekútori. Nikto už nerieši, či verejnoprávna inštitúcia skrachuje alebo nie. Určite malo aj zmysel dokončiť rekonštrukciu Reduty, keď sme všetci sekali rozpočty. Ďalej v septembri sa bude otvárať Danubiana. Bude to objekt, na ktorý budeme všetci pyšní a vodiť zahraničné návštevy. Aj to sú veci, pre ktoré má zmysel byť v politike. A samozrejme so všetkými chybami, ktoré som urobil. V živote som bol zvyknutý vždy vyhrávať. Chýbala mi pokora. Vo voľbách VÚC som prehral so 14 percentami. Táto prehra ma dokázala posilniť. Zažil som to, čo som nikdy nezažil. Naozaj dovtedy som len vyhrával. S odstupom času po vyhodnotení volieb VÚC ma to posilnilo. Získal som potrebnú pokoru. Tá mi v živote naozaj chýbala. Sebakriticky to priznám.
