BRATISLAVA - Šéf slovenskej diplomacie Miroslav Lajčák je pripravený rokovať so Súdnou radou SR, resp. jej zástupcami, o otázke zoznamu zvolených kandidátov na sudcu Európskeho súdu pre ľudské práva. Ak to bude zmysluplné, Lajčák sa zúčastní aj na najbližšom zasadnutí súdnej rady.
Slovenský minister zahraničných vecí pred mesiacom naznačil, že okolo zoznamu zvolených kandidátov môžu byť problémy a on chce mať istotu, že zoznam, ktorý napokon predložia Rade Európy, bude úspešný. Súdna rada o tomto probléme v pondelok diskutovala na neformálnom zasadnutí a zastáva názor, že v aktuálnej situácii nemôže zrušiť uznesenie z decembra 2013 o zvolení troch kandidátov na sudcov Európskeho súdu pre ľudské práva. "Minister Miroslav Lajčák v súčasnosti zvažuje ďalšie kroky, berúc do úvahy reputáciu a kredibilitu Slovenska," uviedol riaditeľ tlačového odboru MZVaEZ SR Peter Susko.
Lajčák 24. júna poznamenal, že voľba zoznamu kandidátov je v kompetencii súdnej rady, potom ho schvaľuje vláda a následne sa posiela do Štrasburgu. Na tejto linke došlo podľa Lajčáka k istým "zádrheľom". "Ja mám nejakú spätnú väzbu, pochopiteľne, zo Štrasburgu, ale viete že súdnictvo a konkrétne súdna rada prechádza zmenami, čiže počkáme na sformovanie nového vedenia súdnej rady a následne s nimi budeme túto otázku riešiť," povedal vtedy minister Lajčák.
Voľba kandidátov na sudcu ESĽP na domácej pôde sa počas minulého roka odkladala. Vtedajší predseda Súdnej rady SR Štefan Harabin po prvotnom odmietnutí slovenského zoznamu kandidátov vyhlásil nový termín na prihlasovanie nominantov, aj na voľbu kandidátov. Nominantov ale nebolo dosť, termín prihlášok predĺžil.
Súdna rada sa napokon rozhodla odložiť plánovanú voľbu kandidátov na sudcu ESĽP a prijala uznesenie, že voliť ich bude na najbližšom zasadnutí, na ktorom budú do tejto voľby prihlásení aspoň traja uchádzači. Súdna rada 2. decembra 2013 napokon zvolila a vláda o dva dni neskôr odobrila nový trojčlenný zoznam kandidátov o náš post na ľudskoprávnom štrasburskom súde. Je na ňom advokát a prodekan Právnickej fakulty Univerzity Komenského Ondrej Laciak, súčasná zástupkyňa SR pred ESĽP Marica Pirošíková a sudkyňa Okresného súdu Bratislava III Andrea Krišková. Súdna rada chcela zvoliť aj jedného náhradníka, ale nikto z ďalších uchádzačov nedostal dosť hlasov.
Mimovládne organizácie združené okolo Aliancie Fair-play napísali otvorený list a vládu vyzývali, aby ho nepredložila Rade Európy. Tvrdili, že jediný kandidát, ktorý má akékoľvek relevantné skúsenosti s oblasťou ľudských práv, je práve zástupkyňa vlády pred týmto súdom Pirošíková. Tá má ale podľa mimovládok konflikt záujmov, lebo celú svoju profesijnú kariéru pracovala ako štátny zamestnanec, kde zastávala pozíciu vlády. Pirošíková oponovala, že kandidatúra zástupcu štátu pred Európskym súdom pre ľudské práva na post sudcu tohto súdu nie je ničím nezvyčajným. Mimovládky poukázali aj na nízky vek kandidátov.
V pôvodnom zozname, ktorý Parlamentné zhromaždenie Rady Európy v minulosti odmietlo, boli kandidátmi na sudcov ESĽP Marica Pirošíková (zvolili ju za kandidátku opäť), prokurátor generálnej prokuratúry Marek Tomašovič a bývalý sudca Ústavného súdu SR Ján Drgonec, ktorý kandidoval aj pred deviatimi rokmi. "Keďže kandidáti nie sú dostatočne kvalifikovaní, podvýbor odporúča, aby bola kandidátka odmietnutá zastupiteľstvom a vláda Slovenskej republiky bola požiadaná o vytvorenie nového zoznamu kandidátov," uviedol v júni 2013 podvýbor Parlamentného zhromaždenia Rady Európy pre voľbu sudcov ESĽP. Rada Európy nám aj v roku 2004 vrátila prvotný zoznam kandidátov na voľbu sudcov. Vtedy bol problém, že na ňom nebola ani jedna žena. Pred deviatimi rokmi sa napokon slovenského sudcu podarilo zvoliť a stal sa ním sudca Ján Šikuta.
ESĽP je konečnou inštanciou v prípadoch týkajúcich sa porušenia ľudských práv zo strany štátnych orgánov a súdov a pre sťažovateľov je často poslednou nádejou pre spravodlivé riešenie ich sporov. Napríklad v roku 2012 zo Slovenska odmietol 1 079 podaní pre nepríslušnosť, preskúmal 531 podaní a notifikoval vládu SR v 46 prípadoch. Najčastejšie súd konštatoval, že u sťažovateľa bolo porušené právo na spravodlivé súdne konanie. Dvadsaťjeden rozsudkov bolo v neprospech Slovenskej republiky, slovenská vláda úplne vyhrala dva spory so sťažovateľmi. Ostatné spory sa riešili zmierom alebo vyhlásením vlády o doriešení sťažnosti.
