BRATISLAVA - Zákon ochraňujúci oznamovateľov korupcie a inej protispoločenskej činnosti je vo finálnej verzii. Cez leto bude v pripomienkovom konaní, koncom augusta by ho mohla prerokovať vláda a v septembri alebo októbri by mohol prísť do NR SR. Na pôde parlamentu to počas dnešnej Hodiny otázok avizoval minister vnútra Robert Kaliňák (Smer-SD) s tým, že názov právnej normy bude zákon o ochrane oznamovateľov protispoločenskej činnosti.
Takéto znenie podľa ministrových slov umožní reagovať aj na iné neduhy ako korupcia. "Napríklad aj podvod, sprenevera či etické prešľapy a netransparentné konanie," vysvetlil.
Problematikou sa parlament zaoberal len nedávno, keď 10. júna odmietol zákon KDH o ochrane osôb pri odhaľovaní trestných činov korupcie a iných vybraných trestných činov. Právna norma počítala aj s tým, že oznamovatelia korupcie budú finančne odmeňovaní. Odmena mala predstavovať do desať percent z uchránenej alebo vrátenej hodnoty, ak už v korupčnej kauze padol právoplatný rozsudok, nesmela by však prekročiť 50-násobok minimálnej mzdy.
Kaliňák avizoval vlastný návrh už dávnejšie. Ešte v septembri 2013 sľuboval, že to bude do konca roka, ale nestalo sa. O návrhu KDH sa vyjadril, že nebol komplexný. Nepozdávalo sa mu tiež, že si opozícia zvykla predkladať rozpracované materiály, ktoré pochádzajú z ministerstiev.
"Myslím, že to nie je dobrá cesta. Jednak preto, že je to zvyčajne nedokončený surový návrh a nie je to ani korektné," vyhlásil Kaliňák. Pripomenul, že súčasná opozícia bola vo vláde a mala dosť času, aby riešila problém s korupciou a schvaľovala s tým súvisiace zákony.
Nižšia daň nás v budúcom roku zrejme nečaká
Nižšia daň z pridanej hodnoty (DPH) nás v budúcom roku zrejme definitívne nečaká. Len pár dní po sneme Smeru-SD, kde premiér Robert Fico vyhlásil, že daň z pridanej hodnoty sa zvyšovať nebude, poslanci vládnej strany prichádzajú s konkrétnymi krokmi. Cez momentálne prerokúvaný návrh zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorý zavádzal sériu drobných zmien pri správe daní či používaní registračných pokladníc, totiž predkladajú pozmeňujúci návrh.
Konkrétne poslanec Ladislav Kamenický. Zo zákona má odstrániť opatrenie, podľa ktorého sa daň z pridanej hodnoty pri poklese deficitu pod 3 % hrubého domáceho produktu zníži na pôvodných 19 %.
Opatrenie o dočasnom zvýšení sadzby dane z pridanej hodnoty z pôvodných 19 % na 20 % sa do zákona o dani z pridanej hodnoty dostalo v roku 2010 po dohode koaličných strán vo vtedajšej vláde Ivety Radičovej. Malo to byť jedno z opatrení na konsolidáciu verejných financií. Zvýšená sadzba dane mala pritom platiť dovtedy, kým deficit verejných financií na Slovensku neklesne pod 3 % hrubého domáceho produktu. Pokles schodku pod túto hranicu za rok 2013 aj potvrdil Eurostat vo svojej jarnej prognóze.
Opozícia hovorí o pokútnych spôsoboch, akými sa vláda postavila k takejto dôležitej zmene. V konečnom dôsledku ide totiž o vyše 220 mil. eur. Ľudovít Kaník z SDKÚ-DS kritizuje, že sa tak má udiať cez jednoduchý poslanecký pozmeňujúci návrh.
"Je to neférové a zahanbujúce. Smer odmietal zvýšenie dane z pridanej hodnoty a teraz je to Smer, ktorý z dočasného opatrenia robí trvalé zvýšenie na 20 %,“ povedal. Keď už sa tak vláda rozhodla, mohla sa podľa neho aspoň lepšie zamyslieť nad tým, ako tieto peniaze využije. Rokovanie k návrhu novely zákona o dani z pridanej hodnoty by malo pokračovať vo štvrtok popoludní.
Prezident vrátil parlamentu novelu zákona o sudcoch a prísediacich
Prezident SR Andrej Kiska sa rozhodol vrátiť Národnej rade Slovenskej republiky zákon z 24. júna 2014, ktorým sa mení a dopĺňa právna norma o sudcoch a prísediacich. Kiskovi prekáža to, aby sa hlasovania Súdnej rady SR o personálnych otázkach, vrátane napríklad výberu predsedu Najvyššieho súdu SR, konali prostredníctvom tajnej voľby.
Kiska preto chce, aby poslanci ešte raz zvážili toto svoje rozhodnutie. Myslí si, že pri súčasnom stave súdnictva na Slovensku by zachovanie verejného rozhodovania Súdnej rady bolo najlepším riešením.
Prezident zdôraznil, že transparentnosť v týchto otázkach je spojená aj s plnením úloh verejnej kontroly súdnictva, ktoré podľa novely Ústavy SR zo 4. júna 2014 patrí do pôsobnosti Súdnej rady. Koncept otvorenej justície považuje prezident SR za dôležitú súčasť snahy o zlepšenie situácie.
O ambulantnom predaji rokuje parlament v skrátenom konaní
Parlament rieši odstránenie obmedzenia ambulantného predaja na trhoviskách v skrátenom konaní. Dosluhujúci minister hospodárstva Tomáš Malatinský ho odôvodňoval nevyhnutnou transpozíciou pravidiel Európskej únie, pre ktoré nám hrozia pokuty. Opozícia však kritizuje, že v skutočnosti ide len o sanáciu hrubej chyby v zákone, ktorej sa dopustili poslanci vládneho Smeru-SD. O návrhu novely zákona o ochrane spotrebiteľa začali poslanci ihneď po schválení skráteného konania rokovať v prvom čítaní.
Návrh novely zo zákona odstraňuje ustanovenie, ktoré obmedzuje ambulantný predaj potravín v obciach, kde je umiestnená maloobchodná predajňa potravín. Od júla tohto roka je v takejto obci umožnené ambulantne predávať len ovocie, zeleninu, balenú zmrzlinu a jedlá a nápoje, ktoré sú určené na priamu konzumáciu na mieste.
Obmedzenie sa do legislatívy dostalo na rokovaní Výboru NR SR pre hospodárske záležitosti cez pozmeňujúci návrh poslanca Andreja Kolesíka (Smer-SD) ešte v marci tohto roka s účinnosťou od júla. Kolesík počas rozpravy k zákonu reagoval na výčitky kolegov slovami, že kto robí, robí aj chyby. Úmyslom podľa neho bolo ochrániť slovenských výrobcov a predajcov.
"To, že mi tam niečo ušlo, áno. Kto robí, robí aj chyby. Veľa z vás rozpráva o tom, ako chodia predávať z rôznych nechladených dodávok naši najmä severní susedia, ale aj iní predajcovia málo kvalitné mäsové alebo mliečne výrobky. Kto z vás, česť výnimkám, niečo proti tomu urobil," smeroval svoju otázku Kolesík na kolegov v pléne. Poslanci budú o návrhu novely zákona rokovať popoludní po Hodine otázok. Do ústnej rozpravy je prihlásených päť poslancov.
