BRATISLAVA – Minister školstva Dušan Čaplovič (Smer-SD) podáva demisiu. Ministrovo rozhodnutie sprostredkoval tlačový odbor ministerstva školstva. V ňom sa uvádza, že Čaplovič sa dnes rozhodol podať demisiu po vzájomnej dohode s predsedom vlády Robertom Ficom.
„Naďalej budem plniť programové vyhlásenie vlády SR, budem aktívne pôsobiť v parlamente a rovnako aj spolupracovať s pánom premiérom,“ dodal Dušan Čaplovič. Čaploviča má vo funkcii nahradiť štátny tajomník ministerstva financií a novozvolený podpredseda Smeru-SD Peter Pellegrini.
Minister hospodárstva Tomáš Malatinský ohlásil po skončení rokovania vlády, že podá demisiu. „Áno dnes podám demisiu. S pánom premiérom sme sa dohodli a ja ďalej mienim pokračovať ešte na niektorých úlohách, ktoré som ako minister rozpracoval a o ktorých si myslím, že je potrebné urobiť,“ povedal po rokovaní vlády Malatinský, ktorý vo vláde Smer-SD pôsobí ako nestraník. Aj dnes pripomenul, že do kabinetu prišiel z prostredia mimo politickej strany. „Ja ani dlhodobejšie som nemal v pláne zostať ako minister alebo člen strany“.
Malatinský vyhlásil, že si nie je vedomý svojho vlastného zlyhania. „Je čas možno na nejakú zmenu a ja sa tomu vôbec nebránim, takže dnešným dňom podávam demisiu,“ dodal. S premiérom Robertom Ficom (Smer-SD) diskutoval už dlhšie na túto tému, zásadný rozhovor o nej mali v utorok. Premiér mu podľa vlastných slov nič nevyčítal.
„Nebolo to o výčitkách nezvládnutí funkcie,“ dodal. Malatinský netvrdí, že bol dobrý, ale bol taký minister, ktorý sa snažil robiť všetko tak, ako najlepšie vedel. „Nie som si vedomý nejakého vážneho prehrešku, ktorý by som spravil“. Pripustil, že diskusia a rozdielne postoje sú vždy.
Končiaci šéf rezortu hospodárstva bude pôsobiť ako poradca premiéra Roberta Fica. Chce sa ďalej podieľať na procese ukončenia činnosti Fondu národného majetku. „Na vytvorení holdingu, ktorý by spravoval rozhodujúce energetické spoločnosti. Túto pozíciu je možno lepšie pripravovať a dokončiť ju, keď budem mimo funkcie,“ vysvetľoval. Podľa Malatinského sú nedokončené aj rokovania napríklad o cene plynu, na ktorých sa chce tiež podieľať.
V kabinete by mal Malatinského nahradiť jeho štátny tajomník Pavol Pavlis. „Ja som s ním dva roky robil, myslím si, že je to človek, ktorý ovláda rezort, ovláda podnikanie,“ zhodnotil končiaci minister. Podľa neho spolupracovali veľmi dobre.
Politológ: Výmena ministrov má navodiť dojem nového impulzu vo vláde
Výmena ministrov Dušana Čaploviča a Tomáša Malatinského má podľa politológa Grigorija Mesežnikova navodiť dojem nového impulzu vo vláde, ale aj v strane Smer-SD. Minister hospodárstva Malatinský a šéf rezortu školstva Čaplovič dnes po rokovaní vlády oznámili, že podali demisiu.
"Toto je vlastne niečo, čo teraz Smer bude prezentovať ako korekciu vlastného postupu po neúspešných voľbách prezidentských a európskych. Ako snahu naštartovať povedzme nejaký reštart vládneho kabinetu a, samozrejme, v strane," uviedol Mesežnikov. Ako dodal, tieto zmeny nie sú až také rozsiahle, aby sa dalo hovoriť o nejakej revízii či už vládneho kurzu alebo o nejakých programových zmenách v strane Smer.
"Smer momentálne prezentuje nejaký balík sociálnych opatrení, ten, samozrejme, nie je nejakým programovým reštartom, to je pokus získať podporu voličov za veľmi ľúbivé sľuby. Nič to nenaznačuje, že by strana Smer urobila skutočnú sebareflexiu," zdôraznil Mesežnikov.
Podľa jeho slov Čaplovič odchádza z čela rezortu školstva práve kvôli neuspokojivej situácii v tejto oblasti či rôznym kauzám, ktoré nedokázal presvedčivo vysvetliť. "Celkovo jeho výkon pôsobil takým dojmom určitej únavy," dodal politológ, s tým, že jeho výmena nedestabilizuje situáciu vo vnútri Smeru.
"Čo sa týka ministra Malatinského, tak on je v podstate jeden z mála členov vlády, ktorý nie je priamo členom Smeru, čiže znovu tieto stranícke úvahy tu nemuseli zohrávať nejakú veľkú úlohu," dodal. Za koncom Malatinského, podľa Mesežnikova, mohli byť problémy v rezorte, ktoré premiér vyhodnotil ako dostatočné na odstúpenie z funkcie.
Malatinského aj Čaploviča odvolá Kiska rýchlo a bez prieťahov
Prezident Andrej Kiska odvolá ministrov Dušana Čaploviča a Tomáša Malatinského rýchlo a bez prieťahov. Hlava štátu to vyhlásila na dnešnej tlačovej besede.
Personálne zmeny vo vládach Roberta Fica
4. júla 2006
Prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval vládu SR na čele s Robertom Ficom. Desať členov kabinetu nominovala jeho strana Smer-SD. Dušan Čaplovič sa stal vicepremiérom, Viera Tomanová obsadila post ministerky práce, sociálnych vecí a rodiny, ministrom vnútra sa stal Robert Kaliňák, ministrom kultúry Marek Maďarič, Ľubomír Vážny vedie rezort dopravy, Ján Počiatek rezort financií, Ľubomír Jahnátek rezort hospodárstva, Ján Kubiš rezort zahraničných vecí, Ivan Valentovič rezort zdravotníctva a František Kašický rezort obrany. Slovenská národná strana (SNS) nominovala do vlády troch ministrov - do funkcie ministra školstva Jána Mikolaja, do funkcie ministra životného prostredia Jaroslava Izáka a Marian Janušek sa stal ministrom výstavby a regionálneho rozvoja. Ministrom spravodlivosti sa stal Štefan Harabin a ministrom pôdohospodárstva Miroslav Jureňa, ktorých nominovala ĽS-HZDS.
27. novembra 2007
Prezident Ivan Gašparovič akceptoval návrh premiéra Roberta Fica a odvolal z funkcie ministra pôdohospodárstva Miroslava Jureňu. Podľa premiéra Fica minister pôdohospodárstva niesol politickú zodpovednosť v kauze okolo podozrivých prevodov na Slovenskom pozemkovom fonde (SPF). Novou ministerkou pôdohospodárstva sa stala Zdenka Kramplová. Do funkcie ju nominovala ĽS-HZDS.
30. januára 2008
Prezident Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra obrany Františka Kašického, ktorý ho o to požiadal listom 29. januára. Minister sa rozhodol abdikovať po tom, ako rezort obrany čelil viacerým podozreniam v súvislosti so spornými verejnými obstarávaniami. Za nového ministra obrany vymenoval prezident štátneho tajomníka tohto rezortu Jaroslava Bašku.
3. júna 2008
Minister zdravotníctva Ivan Valentovič odovzdal abdikačné listiny prezidentovi Ivanovi Gašparovičovi. Ako uviedol v Prezidentskom paláci, odchádza z osobných dôvodov. Premiér Robert Fico zopakoval, že voči Valentovičovej práci nemá žiadne výhrady. Za nového ministra zdravotníctva vymenoval prezident Richarda Rašiho.
18. augusta 2008
Prezident Ivan Gašparovič odvolal ministra životného prostredia Jaroslava Izáka a ministerku pôdohospodárstva Zdenku Kramplovú. Novým ministrom životného prostredia sa stal Ján Chrbet a novým ministrom pôdohospodárstva Stanislav Becík. Premiér Robert Fico požiadal 22. júla koaličného partnera Jána Slotu, aby ministra životného prostredia Jaroslava Izáka, nominanta Slovenskej národnej strany (SNS), stiahol z funkcie. Dôvodom boli podľa premiéra dotácie z Environmentálneho fondu pridelené v súlade so zákonom, ale v rozpore s etickým princípom. SNS návrh premiéra Roberta Fica a jeho dôvody na výmenu Jaroslava Izáka akceptovala a 13. augusta Ján Slota informoval, že novým ministrom životného prostredia by sa mal stať poslanec NR SR za SNS Ján Chrbet. Návrh predsedu ĽS-HZDS Vladimíra Mečiara odvolať ministerku pôdohospodárstva Zdenku Kramplovú prijal premiér Robert Fico 14. augusta.
26. januára 2009
Prezident Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra zahraničných vecí Jána Kubiša, ktorý odišiel do Ženevy za výkonného tajomníka Európskej hospodárskej komisie OSN. Kubiš mal z vlády odísť o niekoľko dní skôr, vo funkcii zostal dlhšie na žiadosť premiéra Roberta Fica, aby pomohol pri rokovaniach o plynovej kríze. Novým ministrom zahraničných vecí sa stal Miroslav Lajčák, ktorý pôsobil ako Vysoký predstaviteľ medzinárodného spoločenstva a špeciálny predstaviteľ Európskej únie v Bosne a Hercegovine.
15. apríla 2009
Prezident Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra výstavby a regionálneho rozvoja Mariana Januška a na jeho miesto vymenoval Igora Štefanova, ktorý bol dovtedy riaditeľom Agentúry na podporu regionálneho rozvoja na ministerstve výstavby. Janušek odstúpil z funkcie po tom, ako ho k tomu vyzval premiér Robert Fico po zverejnení výsledkov kontroly sporného nástenkového tendra. Štefanov ako nominant SNS nahradil Januška napriek tomu, že sa takisto podieľal na príprave tendra v rezorte výstavby.
6. mája 2009
Prezident Ivan Gašparovič na návrh premiéra Roberta Fica odvolal ministra životného prostredia Jána Chrbeta v súvislosti s predajom emisných kvót. Dôvodom bolo podľa predsedu vlády politické zlyhanie ministra. Dočasne Chrbetov rezort viedol minister školstva Ján Mikolaj. Chrbet od vlády požadoval, aby rozhodla, či zruší spornú zmluvu s americkou firmou Interblue Group o predaji emisných kvót. Premiéra rozhnevalo, že sa takto chcel zbaviť veci, za ktorú ako minister zodpovedá.
20. mája 2009
Prezident Ivan Gašparovič vymenoval za ministra životného prostredia Viliama Turského, ktorého navrhla SNS a akceptoval premiér Robert Fico. Viliam Turský bol štátnym tajomníkom Ministerstva pôdohospodárstva SR.
23. júna 2009
Prezident Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra spravodlivosti Štefana Harabina. Dočasne rezort viedol premiér Robert Fico. Prezident Harabina vzápätí vymenoval na návrh Súdnej rady za predsedu Najvyššieho súdu SR na päťročné obdobie.
3. júla 2009
Prezident SR Ivan Gašparovič vymenoval za ministerku spravodlivosti a podpredsedníčku vlády Vieru Petríkovú. Petríková bola predsedníčkou Okresného súdu vo Vranove nad Topľou a podpredsedníčkou Súdnej rady SR. Do funkcie ju navrhol predseda ĽS-HZDS Vladimír Mečiar.
28. augusta 2009
Prezident Ivan Gašparovič na návrh premiéra Roberta Fica odvolal ministra životného prostredia Viliama Turského, nominovaného SNS. Dôvodom boli podľa predsedu vlády kauzy spojené s rezortom životného prostredia. Premiér Fico zároveň s odvolaním Turského rozhodol, že Smer-SD zoberie celé ministerstvo životného prostredia spod kontroly SNS. Viliam Turský podpísal odvolací dekrét v nemocnici, kde bol po úraze. Vedením rezortu bol poverený vicepremiér Dušan Čaplovič (Smer-SD).
16. septembra 2009
Prezident Ivan Gašparovič prijal demisiu ministra pôdohospodárstva Stanislava Becíka a na jeho miesto vymenoval dovtedajšieho šéfa Slovenskej poľnohospodárskej a potravinárskej komory Vladimíra Chovana. Stanislav Becík podal demisiu po dohode s predsedom ĽS-HZDS Vladimírom Mečiarom 9. septembra. Dôvodom výmeny Becíka nebola podľa Mečiara jeho personálna politika v štátnom podniku Lesy SR, ale skôr zanedbaný efekt mobilizácie ľudí.
28. októbra 2009
Prezident Ivan Gašparovič odvolal zastupujúceho ministra životného prostredia Dušana Čaploviča (Smer-SD) a za nového ministra životného prostredia vymenoval Jozefa Medveďa.
11. marca 2010
Prezident Ivan Gašparovič odvolal ministra výstavby a regionálneho rozvoja Igora Štefanova a riadením rezortu poveril podpredsedu vlády a ministra školstva Jána Mikolaja. Predseda vlády Robert Fico nominanta národniarov zosadil z ministerskej stoličky pre kauzu nástenkového tendra. Fico vyzval Štefanova abdikovať 9. marca, ten to odmietol, predseda vlády preto požiadal o jeho odvolanie hlavu štátu.
Zmeny v druhej vláde Roberta Fica:
4. apríla 2012
Prezident Ivan Gašparovič vymenoval novú vládu. Kabinet má 13 ministrov a na jeho čele je premiér Robert Fico. Vo vláde strany Smer-SD sú štyria nestraníci - Miroslav Lajčák, Tomáš Borec, Zuzana Zvolenská a Tomáš Malatinský. Ministrom obrany je Martin Glváč, ministrom vnútra Robert Kaliňák, ministrom financií Peter Kažimír a ministrom zahraničných vecí Miroslav Lajčák. Rezort spravodlivosti vedie Tomáš Borec, dopravy, výstavby a regionálneho rozvoja Ján Počiatek, ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Ján Richter. Ministrom školstva, vedy, výskumu a športu je Dušan Čaplovič a šéfkou rezortu zdravotníctva Zuzana Zvolenská. Ministrom kultúry je Marek Maďarič, ministrom pôdohospodárstva a rozvoja vidieka Ľubomír Jahnátek a šéfom rezortu životného prostredia Peter Žiga. Ministrom hospodárstva sa stal Tomáš Malatinský.
