BRATISLAVA – K viacerým personálnym zmenám dôjde na 36. schôdzi parlamentu, ktorá sa začne dnes. Hneď v prvý deň zloží poslanecký sľub Marián Radošovský z KDH, ktorý nastúpi na uvoľnený mandát po Radoslavovi Procházkovi.
Ten sa vzdal poslaneckého kresla k 22. júnu. Rovnako sľub zloží aj Edit Pfundtner, ktorá nastúpi ako náhradníčka za Andreja Hrnčiara, ktorý sa vzdal mandátu v pondelok. Obaja poslanci sa vzdali mandátov, pretože idú spolu zakladať nový politický subjekt. Pfundtner v parlamente bude pôsobiť ako nezaradená, pretože zo strany Most-Híd, za ktorú kandidovala, odišla.
Personálne rošády však budú pokračovať aj o týždeň neskôr. Pätica nových europoslancov, ktorí sú aj poslancami Národnej rady SR, príde 1. júla o svoje mandáty v slovenskom parlamente. "Nové volebné obdobie Európskeho parlamentu (EP) sa začína ustanovujúcou schôdzou 1. júla. Poslanci EP, ktorí boli zvolení na území SR 24. mája, sa ujímajú funkcie dňom ustanovujúcej schôdze EP. Mandát poslancov NR SR zaniká ustanovujúcou schôdzou EP," uviedlo tlačové oddelenie NR SR.
Náhradníci na zaniknuté mandáty pätice poslancov nastúpia 1. júla. Poslanca za SDKÚ-DS Ivana Štefanca nahradí exminister školstva Eugen Jurzyca, poslanca za OĽaNO Branislava Škripeka vystrieda Jana Šípošová a Richarda Sulíka zo SaS podpredsedníčka strany Jana Kiššová. Nezaradenú poslankyňu Janu Žitňanskú, ktorá kandidovala do EP za hnutie NOVA, nahradí Jozef Bobík (KDH) a poslanca za Most-Híd Józsefa Nagya vystrieda Péter Vörös.
Poslancov NR SR čakajú pred letom tri týždne rokovaní. Poslanci majú prerokovať 87 bodov. Sú medzi nimi viaceré vládne návrhy, poslanecké iniciatívy i správy niektorých štátnych inštitúcií. Osemnásť bodov sa na novú schôdzu presunulo z programu 35. schôdze parlamentu.
Medzi prvými prerokovanými normami bude návrh poslancov za vládnu stranu Smer-SD Borisa Suska, Anny Vittekovej, Otta Brixiho a Antona Martvoňa, ktorý čiastočne nadväzuje na novelu ústavy Smeru-SD a KDH.
Ústavný zákon rieši oddelenie funkcií predsedu Najvyššieho súdu SR a Súdnej rady SR, jej zloženie a fungovanie. Nadväzujúcou novelou zákona o sudcoch a prísediacich sa napríklad má dostať predseda súdnej rady medzi subjekty, ktoré sú oprávnené podať návrh na začatie disciplinárneho konania. Touto novelou sa však predovšetkým majú sprísniť pravidlá niektorých sudcovských výhod, ako je práca doma či poberanie 13. a 14. platu.
Autori chcú zlepšiť kontrolu ich práceneschopnosti a zaviesť sankcie sudcov za spôsobenie prieťahov v konaní. O zákone mal parlament hlasovať už na predchádzajúcej schôdzi, ale pre množstvo pozmeňujúcich návrhov hlasovanie posunul o mesiac neskôr.
Parlament sa na schôdzi bude zaoberať aj vládnym návrhom zákona o štátnej službe profesionálnych vojakov. Vojenská služba by sa mala podľa návrhu stať pre profesionálnych vojakov vo vybraných hodnostiach celoživotným povolaním. Ministerstvo obrany chce zákonom zaviesť ako novinku stálu štátnu službu profesionálnych vojakov.
Doteraz mohli byť vojaci len v prípravnej a dočasnej štátnej službe, po novom by mali pre nich existovať hneď štyri druhy štátnej služby - prípravná, dočasná, stála a krátkodobá. Podľa návrhu by mohli profesionálneho vojaka vymenovať do stálej štátnej služby po sedemnástich rokoch služobného pomeru, a to z dočasnej štátnej služby na základe žiadosti.
Do stálej štátnej služby nebudú môcť byť vymenovaní vojaci vo vojenskej hodnosti vojak 2. stupňa a slobodník. Vláda začiatkom júna schválila novelu vodného zákona, ktorú prerokujú poslanci tiež na 36. schôdzi. Novela okrem iného zavádza pravidlo, že preprava a prevoz vody mimo územia Slovenska má podliehať povoleniu štátu.
Taktiež stanovuje lehoty na odber povrchových a podzemných vôd na desať rokov, čím sa má rozšíriť priestor na ochranu a spravodlivé prerozdeľovanie vody. Ak novelu schváli parlament, účinnosť má nadobudnúť 1. októbra.
Poslanci posúdia aj viacero poslaneckých návrhov. Podpredsedníčka NR SR Renáta Zmajkovičová (Smer-SD) opätovne prichádza do parlamentu s návrhom na obmedzenie bilbordov pri cestách. Tentoraz návrh predkladá spolu so straníckym kolegom, poslancom NR SR a žilinským primátorom Igorom Chomom. Nová legislatívna úprava má podľa Zmajkovičovej zaviesť nový pojem „reklamná stavba“, ktorý spresňuje doterajší nejednoznačný výklad pevného spojenia so zemou a zahŕňa už aj informačné, reklamné a propagačné zariadenia, ktoré doteraz neboli stavbami, ale len hnuteľnými vecami, keďže boli upevnené napríklad o betónový kváder.
Návrh zákona tiež sprísňuje zákonnú reguláciu povoľovania vonkajšej reklamy. Taktiež ruší možnosť dodatočného povolenia stavby, čím by sa zabránilo nejednotnému konaniu stavebných úradov.
„Zákon doteraz neuvádzal, ako má postupovať cestný správny orgán v prípade zastavaných území miest, čo nakoniec viedlo k nekontrolovateľnému umiestňovaniu zariadení hlavne v intravilánoch miest,“ povedala podpredsedníčka NR SR. Nová právna úprava taktiež rieši čierne stavby uložením pokuty pevnými sumami, čím sa odstránia viaceré prieťahy vo vymáhaní pokút v odvolacom konaní.
Poslanci za KDH Pavol Zajac a Ján Hudacký opätovne predložili do parlamentu návrh novely Trestného zákona, ktorým chcú rozšíriť trestnoprávnu zodpovednosť za neautorizovanú zmenu počítadiel najazdených kilometrov motorových vozidiel, takzvané pretáčanie tachometrov. Predkladatelia navrhujú rozšíriť paragraf Nekalé obchodné praktiky voči spotrebiteľovi o nový odsek, ktorý hovorí, že ustanovenie uvedeného paragrafu sa nepoužije, ak bol spáchaný trestný čin falšovania a pozmeňovanie identifikačných údajov motorového vozidla.
Poslanci za KDH sú presvedčení, že takáto právna úprava bude mať nielen trestnoprávny, ale najmä odstrašujúci a výchovný účinok, čím sa dosiahne výrazné zníženie nelegálnych úprav tachometrov ojazdených vozidiel.
