BRATISLAVA – Expremiérka Iveta Radičová opäť mieri na pracovný pobyt do zahraničia. Ako dnes uviedla, dostala ponuku od Wiesenthalovho inštitútu v Berlíne, ktorý má špeciálny program pre bývalých členov vlády. Pracovný pobyt má trvať jeden rok a nastúpiť má v januári 2015. Radičová tvrdí, že sa ide venovať politike, ale jej vlastným spôsobom.
„Ja chcem hľadať riešenia. Ja som zástanca politiky hľadania riešení,“ vyhlásila s tým, že svoje skúsenosti chce využiť na hľadanie otázok, na ktoré dnes nemáme jasné odpovede. „Chcem vážne vstúpiť do diskusie, či prežije EÚ v súčasnej podobe a chcem poznať stanoviská aktérov zmien,“ zdôraznila.
Témou Radičovej vedeckej práce bude Európska únia v strednodobom a dlhodobom horizonte. „Okrem teórie založím prácu na hĺbkových rozhovoroch s vybranými premiérmi krajín EÚ,“ povedala. Zároveň bude robiť rozhovory aj s najsilnejšími opozičnými zoskupeniami v týchto krajinách.
„Rozhovory doplním o analýzu rozhodnutí EÚ a národných politík v konfrontácii so stanoviskami Medzinárodného menového fondu, Svetovej banky, Európskej komisie a Eurostatu,“ konštatovala. Podľa nej ide o výsostne politickú tému. „Môj pohľad bude pohľadom, ktorý nebude obmedzený národnými politikami,“ konštatovala.
Kľúčom pre výber krajín, z ktorých osloví premiérov a lídrov opozície, je podľa Radičovej typológia a vplyv na rozhodovanie EÚ. Preto rozhovory bude robiť s politikmi z krajín, ktoré majú alebo mali veľké problémy. Budú to napríklad Grécko, Cyprus, Portugalsko, Taliansko. Na druhej strane osloví aj krajiny, ktoré problémy nikdy nemali, ako sú severské krajiny a Luxembursko.
Radičová má záujem aj o krajiny, ktoré sú rozhodujúce v EÚ ako Nemecko, Francúzsko a Veľká Británia. Z mladých demokracií si Radičová vybrala Estónsko, ktoré nikdy nemalo problémy s dodržiavaním Maastrichtských kritérií. Porovnanie spraví i medzi krajinami z eurozóny a medzi tými, ktoré v eurozóne nie sú.
Expremiérka Iveta Radičová v roku 2013 pôsobila jeden trimester v Oxforde na univerzite. Radičová pôsobila v medzinárodnom tíme, ktorý sa venoval analýze vzťahu politiky a médií a tiež politiky a demokracie.
