BRATISLAVA - Ombudsmanka Jana Dubovcová očakáva od spolupráce s novozvoleným prezidentom Andrejom Kiskom zmenu v podobe výraznejšieho spoločného tlaku na presadzovanie ľudských práv. Povedala to dnes po neformálnom stretnutí s novinármi a predstaviteľmi mimovládnych organizácií.
Doterajšia spolupráca s prezidentom bola podľa nej skôr formálna. "Kancelária prezidenta nám odstupovala nejaké sťažnosti na vybavenie," poznamenala s tým, že spoločný tlak ombudsmana a prezidentského úradu na dodržiavanie ľudských práv sa počas funkčného obdobia Ivana Gašparoviča prakticky nerealizoval. "Táto situácia sa môže zmeniť. Zvolený prezident, pán Kiska, avizoval v predvolebnej kampani, že bude presadzovať základné ľudské práva a slobody," upozornila Dubovcová.
"Prezident ani verejný ochranca práv nemajú vykonávacie oprávnenia, môžu však svojím vplyvom tlačiť orgány verejnej správy k tomu, aby zachovávali ľudské práva. Spojením vplyvu prezidentského úradu a kancelárie ochrancu práv je možné v budúcnosti dosiahnuť viaceré zmeny," dodala ombudsmanka.
Dubovcová poznamenala, že necíti podporu vlády pri riešení problému so sídlom verejného ochrancu práv, ktorý stále pracuje v prenajatých priestoroch, ani v oblasti rozpočtu svojho úradu. "Verejný ochranca práv zatiaľ ešte nikdy nemal rozpočet zodpovedajúci organizačnému poriadku. Nemá personálnu ani rozpočtovú autonómiu, ako to žiadajú medzinárodné záväzky SR. Súčasný rozpočet je v podstate likvidačný," vyhlásila.
"Preto ide verejný ochranca práv iba na pol plynu, robím iba najzákladnejšie veci a riešim najvypuklejšie problémy. Nemám podmienky na to, aby som mohla vykonávať svoju funkciu v celom rozsahu. V porovnaní s predchádzajúcimi rokmi je rozpočet nižší a aj to, čo sme dosiahli vlastnou činnosťou, napríklad vyjednávaním s prenajímateľom o znížení nájmu, aj tieto prostriedky boli odvedené do štátneho rozpočtu. Aj to, čo sa podarilo ušetriť, sme nemohli minúť na svoju činnosť," podčiarkla Dubovcová.
Nerealizovali sa ani jej odporúčania v súvislosti s minuloročným policajným zásahom v Moldave nad Bodvou. "Predložila som Národnej rade SR mimoriadnu správu, teraz ich opakujem v riadnej správe. Zatiaľ nemám informáciu o tom, že by sa niekto zaoberal prijatím opatrení," dodala.
Ako príklad uviedla, že žiadala zaviesť kamery na policajné oddelenia a na policajné akcie. "Podľa mňa to treba jednoznačne upraviť," konštatovala. "Navrhovala som zriadiť aj nezávislý orgán vyšetrovania v prípadoch, že je tu podozrenie z porušenia práva policajným orgánom," upozornila ombudsmanka.
Svoj osobný vzťah k vláde a parlamentu nešpecifikovala. "Neviem, aký majú oni vzťah. Ja postupujem podľa zákona. Robím to, na čo je ombudsmanská inštitúcia zriadená. Otázka by mala smerovať skôr k vláde, ktorej predkladám vyrozumenia, keď niektorý orgán verejnej správy neprijíma opatrenia, a k Národnej rade," uzavrela Dubovcová.
Mimovládne Centrum na výskum etnicity a kultúry (CVEK) na podporu ombudsmanky organizovalo od januára 2014 petíciu, pod ktorú sa podpísalo 2700 občanov. "Vláda aj parlament dlhodobo ignorovali jej mimoriadnu správu. Petícia vyjadrovala symbolickú podporu," vysvetlila Elena Gallová Kriglerová z CVEK, ktorá dnes petíciu ombudsmanke odovzdala.
