BRATISLAVA - Ošetrenie preležanín, preväz rany, či odsávanie pacienta je časť z deviatich zdravotných výkonov, ktoré by mohli byť zariadeniam sociálnych služieb (ZSS) hradené zo strany zdravotných poisťovní. Umožní to novela zákona o poskytovateľoch zdravotnej starostlivosti, ktorú schválil parlament.
"V tejto súvislosti sa upravuje nová forma poskytovania zdravotnej starostlivosti, ktorou je ošetrovateľská starostlivosť v zariadeniach sociálnych služieb," konštatuje predkladateľ materiálu, ministerstvo zdravotníctva (MZ). Opatrenie sa má týkať aj zariadení sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately.
Rozhodnutie, či zdravotná poisťovňa uzatvorí zmluvu so ZSS a bude mu tak preplácať výkony, necháva rezort na nej. Ministerstvo práce, ktoré na zákone spolupracovalo, však požadovalo, aby výkony boli hradené povinne. MZ kontrovalo, že by išlo o pozitívnu diskrimináciu jednej časti poskytovateľov, pričom pripomína, že poisťovne nemajú povinnosť uzatvárať zmluvy ani so všetkými zdravotníckymi zariadeniami. Rezort práce nakoniec ustúpil.
MZ nateraz nevie presne vyčísliť, aký dopad bude mať opatrenie na rozpočty zdravotných poisťovní, keďže nie je známy presný počet tých, ktorí budú prijímateľmi ošetrovateľskej starostlivosti v ZSS. Na základe auditu rezortu práce však predpokladá, že suma sa bude pohybovať od 2,6 milióna eur ročne. MZ podotýka, že výkony môžu byť uhradené z verejného zdravotného poistenia, len ak budú ordinované všeobecným lekárom. Robiť ich budú môcť len zamestnanci spĺňajúci podmienky na výkon zdravotníckeho povolania.
Kontrolu v zariadeniach sociálnych služieb, ktoré budú poskytovať ošetrovateľskú starostlivosť hradenú z verejného zdravotného poistenia, majú vykonávať zdravotné poisťovne. Inšpekciu môžu urobiť kedykoľvek, a to aj bez predchádzajúceho oznámenia. Na správne poskytovanie ošetrovateľskej starostlivosti bude dozerať Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou. Ak zistí pochybenie, bude môcť uložiť pokutu.
Návrh novely zákona prináša aj nové povinnosti pre nemocnice. Tie budú musieť bezodkladne po tom, čo prepustia novorodenca domov, zaslať prepúšťaciu správu jeho všeobecnému lekárovi. Prepúšťacia správa poputuje pediatrovi, ktorého uviedol zákonný zástupca dieťaťa, ak sa tak nestalo, nemocnica ju zašle všeobecnému lekárovi do obvodu, v ktorom má matka trvalý alebo prechodný pobyt.
Pediater následne do troch dní vykoná preventívnu prehliadku novorodenca v domácom prostredí a ak mu to umožnené nebude, nahlási to úradu práce. Opatreniami sa má predísť tomu, aby sa deti strácali v systéme, pretože o nich lekári nevedia. Ohlasovaciu povinnosť budú mať aj samotné nemocnice. Na úrady práce budú hlásiť matky, ktoré po pôrode svojvoľne opustia nemocnicu bez dieťaťa či s ním bez toho, aby mali súhlas zariadenia. Proti tomu sa postavili mimovládne organizácie s odkazom pre ministerstvo, že nemocnica nie je väzenie a matka sa má právo rozhodnúť sama, kedy ju opustí.
Novela taktiež posúva termín začiatku eHealthu (elektronické zdravotníctvo) o rok, naplno by tak mal začať fungovať až v roku 2017. Ministerstvo zdravotníctva totiž zrušilo tender na softvérové komponenty pre Národný zdravotnícky informačný systém, ktorý je jednou z jeho nosných častí. Zabezpečiť má napríklad pripojenie nemocníc a ambulancií do systému elektronického zdravotníctva. Novelu musí podpísať ešte prezident SR.
