BRATISLAVA - Voľby do Európskeho parlamentu sa v SR uskutočnia presne o týždeň, v sobotu 24. mája od 7:00 do 22:00. Na Slovensku pôjde o tretie eurovoľby, predtým sa konali v rokoch 2004 a 2009. Počet poslancov z každého členského štátu EÚ stanovuje Zmluva o pristúpení k EÚ a z nej vyplýva, že Slovensko v EP zastúpi 13 zo 751 budúcich členov europarlamentu.
O 13 slovenských kresiel v EP sa uchádza rekordných 29 politických strán a koalícií. Poslancom EP za Slovensko chce byť 333 kandidátov, z toho 81 žien. O tom, kto sa napokon dostane do europarlamentu môže rozhodnúť približne 4,4 milióna oprávnených voličov.
Právo voliť do Európskeho parlamentu na území Slovenskej republiky majú občania SR, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov a majú na Slovensku trvalý pobyt. Voliť tiež môžu občania SR, ktorí nemajú trvalý pobyt na Slovensku a ani v ďalšom členskom štáte EÚ, ak sa v deň volieb zdržiavajú na území Slovenska.
Napokon voliť zástupcov Slovenska v europarlamente môžu aj občania iných členských štátov EÚ s trvalým pobytom v SR, ktorí najneskôr v deň volieb dovŕšili 18 rokov. Museli však najneskôr 14. apríla požiadať obec, kde bývajú, aby ich zapísali do zoznamu voličov. V tomto roku podľa zapisovateľky Ústrednej volebnej komisie (ÚVK) pre voľby do EP Evy Chmelovej požiadalo 33 občanov EÚ o dopísanie do zoznamu voličov na našom území.
Najviac - desať z nich je Poliakov, nasleduje osem Talianov, sedem Nemcov, ale aj traja Česi, štyria občania Veľkej Británie a jeden občan Maďarska. Tí, ktorí boli dopísaní do voličských zoznamov v minulosti, v nich ostali a nebolo ich viac ako 100. Spolu teda môže o našich poslancoch v EP hlasovať 24. mája približne 130 cudzincov. Naši občania trvalo žijúci v inom členskom štáte EÚ zas môžu využiť možnosť hlasovať o budúcich poslancoch EP z krajiny, kde žijú.
Do polovice mája ministerstvu vnútra zo zahraničia nahlásili 2 018 občanov SR, ktorí sa pre voľby do EP zapísali do voličských zoznamov v inom členskom štáte EÚ. Tento počet sa však ešte môže zvýšiť.
Zo zákona o voľbách do EP, ako aj z praxe z predošlých volieb vyplýva, že priebežné neoficiálne výsledky hlasovania Štatistický úrad SR publikovať nebude. Konečné, oficiálne výsledky hlasovania uverejní ÚVK až po ukončení volieb v tom členskom štáte Európskej únie, ktorého voliči odovzdávajú hlasy ako poslední, čo bude až v nedeľu 25. mája v noci o 23:00. Voľby pritom v jednotlivých 28 štátoch únie trvajú od 22. do 25. mája. Eurovoľby u nás doteraz charakterizovala nízka volebná účasť, v roku 2009 prišlo k urnám 19,64 percenta oprávnených voličov, v roku 2004 ich prišlo 16,96 percenta. V oboch prípadoch to bolo najmenej zo všetkých členských krajín EÚ.
Občania krajín Európskej únie si vyberajú svojich zástupcov do Európskeho parlamentu, ktorí obhajujú ich záujmy pri rozhodovaní na úrovni EÚ, každých päť rokov. Poslanci EP sú volení v priamych všeobecných voľbách od roku 1979, dovtedy boli menovaní národnými parlamentmi. Úlohou budúcich 751 členov europarlamentu je zastupovať približne 504 miliónov občanov EÚ. Hlavná kompetencia poslancov EP spočíva v práve meniť predkladanú legislatívu cez pozmeňovacie návrhy.
Europoslanci môžu tiež iniciovať nelegislatívne správy ku všetkým oblastiam, ktorými sa EÚ zaoberá. Tie sa po ich odhlasovaní stanú oficiálnym politickým stanoviskom EP, ktoré by mali ostatné inštitúcie zobrať do úvahy.
"Ďalšie právomoci spočívajú v kontrolnej funkcii. Majú právo interpelovať, teda klásť otázky Európskej komisii a jej členom a kontrolovať výdavky z európskeho rozpočtu aj formou vysielania kontrolných delegácií, napríklad na kontrolu využívania peňazí EÚ na odstávku Jaslovských Bohuníc," uviedla šéfredaktorka portálu EurActiv.sk Zuzana Gabrižová.
Základný mesačný plat poslanca pred zdanením je 6 200 eur. Výška náhrad vyplácaných k platu môže dosiahnuť 4 299 eur mesačne. Zvlášť sa hradia cestovné a diéty počas pobytu v Štrasburgu alebo Bruseli. Asistenti poslancov sú zamestnancami EP a platení sú priamo EP, nie cez europoslancov. Zuzana Gabrižová taktiež upozornila, že voľby poslancov Európskeho parlamentu úzko súvisia s voľbou nového predsedu hlavného výkonného orgánu Európskej únie - Európskej komisie (EK).
"Predseda EK potrebuje potvrdenie Európskeho parlamentu pred tým, ako sa dostane do funkcie. Musí ho potvrdiť absolútna väčšina hlasov europoslancov, čo po týchto voľbách bude 376 zo 751," objasnila Gabrižová. Viac možno nájsť na oficiálnej webstránke Európske voľby 2014 http://www.elections2014.eu/sk.
