BRATISLAVA – Bez peňazí z fondov Európskej únie (EÚ) by Slovensko neprežilo, tvrdí premiér Robert Fico (Smer-SD).
"Zo zdrojov EÚ sme zmodernizovali krajinu, postavili 100 km a staviame ďalších 112 km diaľnic, zmodernizovali 100 km železníc, revitalizujeme mestá a obce, modernizujeme školy, nemocnice, staviame čističky vôd, chránime životné prostredie," povedal predseda vlády pri príležitosti 10. výročia vstupu Slovenska do EÚ. Premiér pripomína, že takmer 80 percent všetkých verejných investícií na Slovensku je financovaných z fondov EÚ.
"Európska integrácia je pre Slovensko jednoznačne úspešný príbeh. To platí napriek problémom, ktoré - prirodzene - aj v EÚ sú," hodnotí Fico desať rokov členstva. Slovensko zo vstupu do EÚ podľa neho vyťažilo najviac spomedzi všetkých nových členov.
"Naša ekonomika od vstupu vzrástla o 49 percent. Z 57 percent ekonomickej úrovne EÚ sme sa dostali na 76 percent, čo je najväčší rast z krajín V4," dodal. Nech už bude vývoj v EÚ akýkoľvek, Slovensko sa podľa premiéra musí držať jadra európskej integrácie. "SR nemá inú alternatívu ako členstvo v EÚ," ukončil premiér.
Poslanec parlamentu za SDKÚ a premiér v čase vstupu do EÚ Mikuláš Dzurinda za najväčšie pozitívum nášho členstva v EÚ považuje to, že patríme do takého spoločenstva krajín, v ktorom sa môžeme najlepšie rozvíjať.
"Pretože EÚ v spolupráci s NATO ponúka najväčšiu mieru bezpečnosti a vytvára priestor a podmienky pre zlepšovanie ekonomických a sociálnych podmienok svojich občanov. Najmä vďaka našej integrácii do EÚ sa životná úroveň občanov Slovenska postupne zvyšuje," tvrdí. Hoci Slovensko trápia problémy ako vysoká nezamestnanosť aj po vstupe do EÚ, ak by sme neboli členom, boli by podľa Dzurindu ešte väčšie.
Nielen Únia pomáha nám, platí to aj opačne, pokračuje expremiér. "Aj vďaka Slovensku sa do EÚ integrovalo Chorvátsko, aj vďaka Slovensku začalo o svojom vstupe rokovať Srbsko. Slovensko prispelo k príprave vážnych opatrení na posilnenie finančnej a rozpočtovej disciplíny."
V EÚ je dnes SR podľa Dzurindu rešpektovaná ako plnohodnotný partner. "Aj preto, že vedela vyargumentovať a obhájiť svoju pozíciu v prípadoch odlišného názoru, ako bol názor väčšiny - najmä v prípade pôžičky Grécku alebo uznania Kosova," myslí si. V ďalších rokoch je podľa Dzurindu potrebné držať sa užšieho jadra, treba sa však správať tak, aby sa to nedostalo do polohy - za každú cenu.
Poslanec Európskeho parlamentu za KDH Miroslav Mikolášik je presvedčený, že vstup do EÚ nám ako národu zdvihol sebavedomie. "Možno si to bežný človek uvedomuje najmä v otvorených hraniciach, na letiskách, keď aj on patrí medzi tých, pre ktorých je určená hlavná brána, tá s názvom Len pre občanov EU, tá, ktorá nám bez zdržaní otvára dvere do sveta," hovorí.
Členstvom v EÚ sme podľa Mikolášika získali právo vkročiť hlavnou bránou a ísť v hlavnom prúde európskej politiky aj ekonomiky. "Ekonomické problémy únie by sa pred našimi hranicami nečlenskej krajiny nezastavili, no spoločná pomoc napríklad v podobe európskych fondov áno," doplnil.
Únia nás vníma ako plnohodnotného partnera, my sami nie sme však podľa Mikolášika pripravení považovať sa za takých. "Únia nám cez štrukturálne fondy dáva možnosť byť rovnocenným partnerom, ale neschopnosť ich rozumne a v súlade so stanovenými podmienkami čerpať a využiť, a to často pre korupciu a klientelizmus, nás vracia medzi nováčikov alebo možno ešte ďalej a vzďaľuje tak často od cieľa byť plnohodnotným partnerom," uzavrel.
Slovensko sa členom EÚ stalo 1. mája 2004. Jej súčasťou sa vtedy stali aj Cyprus, Česko, Estónsko, Maďarsko, Litva, Lotyšsko, Malta, Poľsko a Slovinsko.
