BRATISLAVA - Na Slovensku sa niekto bojí informovať voličov o dianí v EÚ a európskych inštitúciách. Neinformovaní občania sú totiž ľahko manipulovateľní. Vyhlásil to dnes nezaradený poslanec NR SR a líder eurokandidátky koalície NOVA, OKS a KDS Jozef Kollár, ktorý do parlamentu opätovne predkladá svoj návrh zákona o informáciách v záležitostiach EÚ.
Právnou normou sa už NR SR zaoberala na poslednej schôdzi, pre chýbajúcu podporu ju ale Kollár stiahol.
"Zvolal som pracovné stretnutie, na ktoré som pozval predsedov všetkých parlamentných strán, predsedov poslaneckých klubov a lídrov eurokandidátok relevantných subjektov, aby sme takýto euroinfozákon mohli podať všetci spoločne. Zareagovalo iba OĽaNO a jeho líder eurokandidátky Jozef Viskupič," priznal Kollár s tým, že zákon predložia na májovú schôdzu spolu.
Poslanec je presvedčený, že zvyšovanie informovanosti občanov o dianí v EÚ nie je ani pravicové, ani ľavicové, ani konzervatívne, ani liberálne. "Je to jednoducho demokratické," vyhlásil.
Kollár zároveň odmietol, že by mu išlo o prezentáciu v kampani pred voľbami do Európskeho parlamentu. "Ak by sme to vnímali ako súčasť kampane, tak to predkladám ja sám. Naopak, ja som sa pokúšal nájsť dohodu aj na ministerstve zahraničných vecí ešte pred dvoma mesiacmi. Ak by sa Smer-SD rozhodol to podporiť, tak to mohlo byť dávno schválené," zdôraznil.
Aj pre Viskupiča je zarážajúce, že sa do tejto témy nezapojilo viac parlamentných strán. "Informovanosť o dianí v únii je u nás slabá. Napriek eurooptimistickému pohľadu je naša verejnosť skôr sklamaná z toho, ako politici vykonávajú svoj mandát a veľmi málo sa zúčastňujú na voľbách. Je preto žiaduce spájať sily v témach, ktoré vedú k vyššej informovanosti," myslí si.
Cieľom Kollárovho zákona je vytvorenie informačnej databázy pre záležitosti EÚ. Vďaka nej sa majú dokumenty EÚ zhromažďovať, triediť, usporadúvať tak, aby boli prístupné nielen štátnym orgánom, ale aj širokej verejnosti. Vytvorenie databázy Kollár odôvodňuje tým, že Slovensko je úzko späté s EÚ, preberá do svojho právneho poriadku jej rozhodnutia, smernice a riadia sa nimi štátne orgány.
"Aj z tohto dôvodu je nutné poznať všetky takéto dokumenty, ktoré sú pre našu krajinu a jej fungovanie záväzné. Je preto vhodné vytvoriť a prevádzkovať databázu," vysvetľuje poslanec.
V informačnej databáze sa majú uverejňovať nielen výsledné dokumenty, ale aj rôzne predbežné správy, správy z rokovaní orgánov Európskej únie, na ktorej sa zúčastňujú slovenskí zástupcovia, či programy rokovaní jednotlivých orgánov Európskej únie.
