BRATISLAVA – Predseda Najvyššieho súdu SR Štefan Harabin ani po prezidentských voľbách nepovedal, či bude opäť kandidovať na tento post a na aký dátum stanoví termín voľby hlavy najvyššieho súdu.
Jeho päťročné funkčné obdobie na poste šéfa najvyššieho súdu sa skončí 22. júna. Zákon mu stanovuje len to, že voľby musí vyhlásiť najneskôr 45 dní pred ich konaním. „Harabin vždy stihne dodržať zákon,“ povedal dnes Harabin počas prestávky v rokovaní súdnej rady. Dátum novinárom nepovedal ani po mnohonásobnom zopakovaní otázky, ľudia sa podľa neho termín dozvedia z webu.
„Nech sledujú dennodenne internet - bude to vyvesené,“ dodal. Harabin sa ešte nerozhodol, či by znova išiel do kandidatúry, ak by ho navrhol niekto z oprávnených osôb. Kandidatúru by zvažoval len v prípade, keby ho vo funkcii chceli sudcovia. „To ešte neznamená, že sa tak rozhodnem,“ dodal.
Ani po dnešku tak nie je jasné, či by mal nového predsedu najvyššieho súdu menovať ešte prezident Ivan Gašparovič, alebo to už bude v rukách zvoleného prezidenta Andreja Kisku, ktorého inaugurujú 15. júna. Ten počas kampane opakovane hovoril, že ak sa stane prezidentom, využije všetky formálne aj neformálne možnosti hlavy štátu, aby sa predsedom Najvyššieho súdu SR nestal Štefan Harabin.
„Pána Kisku sa opýtajte, aké sú tie neformálne kroky. Že či trestná činnosť alebo vydieranie,“ povedal Harabin. Dnes viackrát zopakoval, že on vždy postupuje podľa zákona. Dodal, že keď voči nemu niekto nepostupuje podľa zákona, tak to potom dostane aj s bumerangom.
Nezvolený kandidát na prezidenta a premiér Robert Fico (Smer-SD) sa počas kampane vyjadroval, že ak by sa ho Harabin pýtal, či má znova kandidovať na post šéfa NS SR, tak by mu to neodporúčal, lebo polarizuje súdnictvo. „To nič nemení na našom dobrom vzťahu, mňa vyjadrenia politikov nezaujímali a nezaujímajú,“ povedal dnes Harabin. Pýtal sa, či tí, ktorí, kandidujú za prezidenta, nepolarizujú spoločnosť. Harabin argumentuje, že keď má určitý názor na justíciu, tak ho jedna časť preberá a druhá je proti.
V súčasnosti je predseda NS SR automaticky podľa ústavy aj predsedom Súdnej rady SR. V parlamente je novela ústavy, ktorou by sa mohli tieto dve funkcie oddeliť.
